Rydlo (súhvezdie)

Rydlo z lat. Caelum je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pôvodne ako Sochárske rydlo (z lat. Caela Sculptoris). Je to malé a úplne nenápadné súhvezdie bez mytologického pôvodu.

Rydlo
Mapa súhvezdia Rydlo

Latinský názovCaelum
SkratkaCae
GenitívCaeli
Symbolické vyjadreniesochárske rydlo
Rektascenzia4,6h
Deklinácia-40°
Plocha125  štvorcových stupňov
Poradie: 81
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα Cae
(Zdanl. magnitúda 4,44)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a 90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január
Horná kulminácia o 24:00

26. november

Dolná kulminácia o 24:00

28. máj


Pozri aj Astronomický portál

Hviezdy

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť
α Cae α Cae 4,44m 2,92
γ Cae γ Cae 4,55m 0,78
β Cae β Cae 5,04m 2,83
δ Cae δ Cae 5,07m −1,62

Nepomenovaná alfa Caeli dosahuje iba neveľkú jasnosť 4,46 mag. U nás nad obzor nevystupuje. Sprevádza ju spoločník magnitúdy 12,5, červený trpaslík.

Beta Caeli je žltobiela, voľným okom sotva viditeľná hviezda. U nás dosahuje nad obzorom výšku len 4°. Je o desatinu magnitúdy slabšia ako alfa Caeli.

Dvojhviezdou je aj gama Caeli vystupujúca u nás o niečo vyššie, do výšky 6°: Hlavnú žltú zložku sprevádza vo vzdialenosti 3″ biely sprievodca s magnitúdou 8,5.

Delta Caeli, ktorá u nás nevychádza, má na svojom povrchu teplotu 20 000°C.

Objekty

Súhvezdie obsahuje len slabšie hviezdy a nijaké výrazné objekty. Nachádza sa tu len niekoľko veľmi slabých galaxií, napríklad NGC 1701 s magnitúdou 14.

20-centimetrovým ďalekohľadom možno južne od nášho územia vidieť na juhu Rydla trojicu galaxií NGC 1595, NGC 1598 a ESO 202-23. Za temnej noci sa javia ako tri rozmazané fliačiky s nepatrne svetlejšími stredmi. Tretia menovaná galaxia sú v skutočnosti dve kolidujúce málo svietivé galaxie.

Poloha

Súhvezdie leží pod Zajacom, medzi Holubicou a Eridanom. Možno ho nájsť na spojnici hviezd z OriónaBellatrix a Rigel – predĺženej smerom na juh. U nás vystupuje nad obzor iba sčasti. Najjužnejšie časti Rydla sa dajú pozorovať len v juhoeurópskych zemepisných šírkach. Súhvezdie je plošne veľmi malé a jeho hviezdy netvoria nijaký výrazný obrazec.

Zdroje

  • HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
  • KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
  • MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.