Pravítko (súhvezdie)

Súhvezdie Pravítka je tvorené len veľmi slabými hviezdami. Bez alfy a bety sa stala najjasnejšou hviezdou Pravítka gama Normae. Toto označenie však nesú dve hviezdy, gama1 a gama2 Normae. Jasnejšia z nich, gama2, je žltý obor s magnitúdou 4,0. Jeho optický spoločník slabší zhruba o magnitúdu, gama1, je nadobor triedy F. 45 oblúkových sekúnd od gama2 sa nachádza ďalší sprievodca desiatej magnitúdy, no rovnako ako v prípade gama1, aj toto je iba zdanlivý sprievodca.

Ľahko rozlíšiteľnou dvojhviezdou je epsilon Normae. Na rozdelenie jej zložiek s magnitúdami približne 4,8 a 7,5 postačí aj malý ďalekohľad. Hlavná zložka je modrobiela a vzdialená od svojho sprievodcu 22,8“.

Iota Normae je takisto dvojhviezda. Má zložky s magnitúdami 5 a 8.

Na pohľad nevýrazná hviezdička skoro piatej magnitúdy mí Normae ležiaca na hranici so súhvezdím Škorpión je v skutočnosti jedna z najžiarivejších známych hviezd v Galaxii. Za jej nenápadný zjav môže nielen jej veľká vzdialenosť od Zeme – 4240 svetelných rokov, ale aj medzihviezdny prach ležiaci medzi mnou a nami, ktorý jej z jasnosti uberá skoro celú magnitúdu. V skutočnosti ide o modrého nadobra so spektrálnym typom na pomedzí O a B a svietivosťou približne pol milióna Sĺnk. Obklopuje ju riedka otvorená hviezdokopa NGC 6169.

S Normae je cefeida, ktorá mení jasnosť v 9,75-dňovom cykle v rozmedzí magnitúd 6,1 až 6,8. Okolo nej sa rozkladá veľká a jasná hviezdokopa NGC 6087, ktorej stred je v blízkosti S Normae. Podobná, len o kúsok slabšia hviezdokopa, je NGC 6067. Ďalšie pomerne jasné otvorené hviezdokopy sú NGC 6167 s magnitúdou 6,7, NGC 6031 (8,5 mag), NGC 6134 (7,2 mag) a NGC 6152 (8,1 mag). Potom tu možno vidieť dve planetárne hmloviny – SP-3 a Mz3. V skutočnosti ich je viac, ale väčšina je buď prislabá alebo primalá na vizuálne pozorovanie.

Napokon sa tu nachádzajú ešte hmlovinové objekty s označením NGC 6164-65. Patria do najredšieho typu hmlovín na oblohe a len dve z nich sú dostatočne jasné na to, aby boli pozorovateľné amatérskymi ďaleklohľadmi – jedna z nich je zmienená NGC 6164-65, druhá NGC 7635 v Kasiopeji. Vidieť ju však možno len minimálne 20-centimetrovým ďalekohľadom za dostatočne tmavej noci. Hmlovina je tvarovaná do symetrického S prudkým hviezdnym vetrom nadobra typu O7 HD 148937, ktorý je uprostred nej.

Pozadie Mliečnej cesty v oblasti Pravítka sa pri pohľade voľným okom javí trochu odlišne než inde, za čo sú zodpovedné prítomné hviezdokopy. Tie sa javia ako niekoľko slabších uzlíkov. Triédrom možno vidieť štruktúru podobnú mramoru. Pruh Mliečnej cesty je navyše v oblasti Pravítka zdanlivo rozštiepený.

Veľmi ďaleko, 250 – 300 miliónov ly za hviezdami tohto súhvezdia, sa rozkladá obria kopa galaxií – Abell 3627 alebo kopa Norma. Tá je stredom tzv. Veľkého priťahovača alebo Veľkého atraktora, nesmierneho nahromadenia hmoty okolitého vesmíru práve v oblasti súhvezdia Pravítka. Veľký atraktor pozostáva z obrovského množstva svietiacich galaxií a tmavej hmoty s odhadovanou hmotnosťou 10¹⁶ hmotností Slnka.

Pravítko je malé nevýrazné súhvezdie južnej oblohy rozložené rovnomerne pozdĺž galaktického rovníka medzi súhvezdiami Vlk a Oltár. Jeho jasnejšie hviezdy vytvárajú nepravidelný pravouhlý štvoruholník s pravým uhlom pri hviezde gama 2. Slabučké hviezdy všetkých verzií obrazca sú však na pozadí bohatých hviezdnych polí Mliečnej cesty dosť ťažko identifikovateľné. Na jeho hľadanie môže poslúžiť napríklad výrazný Škorpión severne od neho.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravítko (súhvezdie)