Panna (súhvezdie)

Panna je rozľahlé zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 16. septembra do 30. októbra. Prechádza ním časť ekliptiky, preto sa v ňom môžu nachádzať planéty a Mesiac. Zároveň sa v Panne nachádza dôležitý bod: jeden z dvoch priesečníkov ekliptiky a svetového rovníka. Nazýva sa jesenný bod, lebo ním Slnko prechádza presne v čase jesennej rovnodennosti (23.9.). Jesenný bod sa nachádza približne v strede medzi hviezdami beta a éta Virginis.

Najnápadnejšou hviezdou v súhvezdí Panna je hviezda Spika (α Vir), ktorá symbolizuje klas pšenice v ruke bohyne. Vďaka tejto hviezde je veľmi ľahké nájsť celé súhvezdie, a to nasledovaním krivky zo súhvezdia Veľká medvedica k hviezde Arcturus v súhvezdí Pastier, odkiaľ sa pokračujúc po tej istej krivke dostaneme až k súhvezdiu Panna (nasleduj oblúk k Arcturus a pridaj až ku hviezde Spica). Spika tvorí jeden z vrcholov asterizmu Jarný trojuholník spolu s hviezdami Regulus a Arktúr. S hviezdami Denebola, Arktúr a Cor Caroli tvorí zase iný asterizmus zvaný Diamant Panny. Spika je zákrytová dvojhviezda zložená z veľmi blízko pri sebe ležiacich modrobielych zložiek hlavnej postupnosti.

Medzi ďalšie jasné hviezdy v súhvezdí Panna patria Zavijava (β Vir), Porrima (γ Vir), Auva (δ Vir) a Vindemiatrix (ε Vir). Porrima je dvojhviezda s takmer identickými zložkami. Každá z nich má jasnosť 3,6 mag a patrí do spektrálneho typu F0 hlavnej postupnosti. Ďalšie, hoci matnejšie hviezdy, ktoré boli pomenované, sú Heze (ζ Vir), Zaniah (η Vir), Syrma (ι Vir) a Rijl al Awwa (μ Vir). K rozlíšiteľným dvojhviezdam patrí ró a 27 Virginis, 109 Virginis. Medzi významné premenné hviezdy Panny sa zaraďujú R Virginis, SS Virginis, S Virginis, W Virginis, CW Virginis a CU Virginis.

Hviezda 70 Virginis tvorí exoplanetárny systém s jednou potvrdenou planétou, ktorá je 6,6-krát hmotnejšia ako Jupiter. 61 Virginis ležiaca na juhu súhvezdia je hviezdna sústava s päticou exoplanét.

Galaxia M87 (Virgo A), dominantná galaxia kopy Virgo

Vďaka prítomnosti kopy (klastra) galaxií (následne pomenovaného klaster Panna) v rámci jeho hraníc od 5° po 10° západne od Vindemiatrix (ε Vir), je toto súhvezdie obzvlášť bohaté na galaxie. V severnej časti súhvezdia sa nachádza kopa galaxií Virgo. Je to rozľahlý systém obsahujúci približne 2 500 galaxií a nachádza sa vo vzdialenosti asi 60 miliónov ly. Niekedy je nazývaná aj „Ríša galaxií“. Niekoľko desiatok sa ich dá vidieť ďalekohľadom s priemerom aspoň 15 cm. Messierov katalóg zahŕňa celkove 16 najjasnejších: M49, M58, M59, M60, M84, M85, M86, M87, M88, M89, M90, M91, M98, M99 a M100. Messier ich nazýval „kopa hmlovín“, lebo nepoznal ich skutočnú podstatu. Väčšina galaxií v kope (asi 75 %) je špirálových (podobne ako Galaxia), ostatné sú eliptické a len niekoľko ich je nepravidelných. Eliptické galaxie sú sústredené v strede kopy, špirálové skôr na jej okraji. Najjasnejšia, najmasívnejšia a najaktívnejšia dominantná cD galaxia celej kopy je M87 (NGC 4486) nazývaná aj Virgo A.

Významná je tiež galaxia M104, ktorá však nie je súčasťou klastra. Nazýva sa tiež Sombrérová galaxia. Nachádza sa 10° západne od hviezdy Spika. M104 dosahuje magnitúdu 8. Obyčajne býva klasifikovaná ako špirálová galaxia typu Sa alebo Sb. Jej tesne navinuté špirálové ramená nie sú dobre viditeľné kvôli malému uhlu, ktorý galaktická rovina zviera so zorným uhlom. Na Sombrero teda hľadíme takmer presne zboku. Sombrero je obklopené nápadným hustým prachovým prstencom, ktorý sa javí ako tmavý pruh deliaci ju na dve časti.

V severozápadnej časti súhvezdia leží až trojica navzájom interagujúcich galaxií. Tento útvar známy ako Arp 286 je zložený z galaxií s označením NGC 5566, NGC 5569 a NGC 5560. Ďalší pár navzájom sa požierajúcich galaxií má označenie Arp 274 alebo NGC 5679.

Príkladom inej kopy galaxií v Panne ako kopa Virgo je veľmi vzdialená kopa Abell 1689.

Abell 36 je 800 ly vzdialená, pomerne malá planetárna hmlovina. Pod označením 3C 273 alebo PKS 1226+02 sa ukrýva jasný kvazar.

Znázornenie súhvezdia Panna z roku 1825

Nie je presne jasné, koho má Panna predstavovať. Archeologické nálezy sošiek nasvedčujú tomu, že v dobe našich indoeurópskych predkov (pred 6 000 – 7 000 rokmi) toto súhvezdie predstavovalo bohyňu-matku. Klas v jej ruke (hviezda Spika) je symbolom letnej úrody. Vtedy bol bod letného slnovratu v súhvezdí Panny. Neskôr, v antike, sa bohyňa-matka premenila na bohyňu Pannu s klasom. Gréci v súhvezdí Panna videli bohyňu Demeter, ktorej jej brat Zeus zveril starostlivosť o roľníctvo a plodnosť zeme. Pre obyvateľov údolia Eufratu a Tigridu predstavovalo toto súhvezdie bohyňu Ištar, dcéru nebies a kráľovnú hviezd. V Egypte bolo súhvezdie Panny nazývané podľa bohyne Esety, ktorá bola matka boha Slnka Hora a manželka Usira, kráľa podsvetia.

Podľa jednej verzie, súhvezdie zobrazuje Astraiu, dcéru boha Dia a bohyne Themis. Astraia bola známa ako bohyňa spravodlivosti (súhvezdie sa nachádza blízko súhvezdia Váhy, pričom váhy sú meradlom spravodlivosti) a vraj istý čas vládla svetu svojím múdrym spôsobom, až kým sa ľudstvo nestalo tak bezohľadným, že sa zhnusená vrátila späť na nebo. Často sa tiež spomína Persefona, pretože súhvezdie Panna je viditeľné prevažne v jarných mesiacoch, kedy Persefona povstala z podsvetia.

Iná legenda hovorí, že na toto súhvezdie premenil Zeus Érigonu, dcéru roľníka Íkaria. Íkaria zavraždili opití pastieri v domnienke, že ich chcel otráviť vínom. Keď sa Érigona dozvedela o tomto strašnom čine, zo žiaľu si vzala život. Boh vína Dionýsos ju potom zobral na oblohu aj s jej verným psom Mairou, kde Zeus urobil z dievčaťa súhvezdie Panny a z Mairy zase súhvezdie Veľkého psa.

Panna je obrovské súhvezdie, druhé najväčšie súhvezdie na oblohe. Prevyšuje ho už len súhvezdie Hydra. Severná časť patrí do severnej hviezdnej oblohy, južná do južnej. Ak máme hviezdne mapy severnej a južnej oblohy, ktoré sa navzájom neprekrývajú, nájdeme jednu časť súhvezdia na jednej mape a druhú na druhej.

Panna sa nachádza naľavo od Leva. Hviezdy súhvezdia sú približne rovnako jasné, s výnimkou Spiky sa ich jasnosť pohybuje okolo tretej magnitúdy. Spiku nájdeme veľmi ľahko pomocou asterizmu Jarný trojuholník. Je z troch hviezd trojuholníka najnižšie. Keď nájdeme Spiku, pozrime sa smerom na západ, kde nájdeme vo veľkom oblúku hviezdy théta, gama a éta. Táto „retiazka hviezd“ je zakončená opäť jasnejšou hviezdou, a to hviezdou Zavijava. Ak sa vrátime k strednej hviezde „retiazky“ Arich a pozrieme sa smerom hore, nájdeme nad sebou hviezdy delta a epsilon. Obrazec dotvoria hviezdy zéta, ktorá je naľavo od delty a omikrón, ktorá je napravo od delty. Celý obrazec pripomína bežiacu postavičku.

Panna je jarné súhvezdie. Na jar ho môžeme vidieť celú noc. Pozorovať sa však dá už od novembra, šiestej hodiny nadránom do júla desiatej hodiny večer.

• HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.

• KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)

• MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.

• KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)