Mucha (súhvezdie)
Mucha je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. V roku 1752 ho Nicolas Louis de Lacaille premenoval na Musca Australis (Južná mucha). Musca Borealis (Severná mucha) nebola neskôr prijatá medzi dnes známe súhvezdia a názov Južná mucha sa preto skrátil na Mucha.
| Mucha | |
 Mapa súhvezdia Mucha | |
| Latinský názov | Musca |
|---|---|
| Skratka | Mus |
| Genitív | Muscae |
| Symbolické vyjadrenie | mucha |
| Rektascenzia | 12,5h |
| Deklinácia | -70° |
| Plocha | 138 štvorcových stupňov Poradie: 77 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | α Mus (Zdanl. magnitúda 2,69) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +15° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj | |
 | |
Hviezdy
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Mus | α Mus | 2,69m |
| β Mus | β Mus | 3,04m |
| γ Mus | γ Mus | 3,84m |
Hviezdy obrazca Muchy sú od nás vo všeobecnosti veľmi vzdialené a preto poslabšie. Alfa Muscae, najjasnejšia hviezda súhvezdia, má magnitúdu 2,69. Je to horúci obor alebo podobor spektrálneho typu B. Pod oblúkovej minúty od tejto hviezdy sa nachádza slabučký sprievodca 13. magnitúdy, o ktorom nie je známe, či je fyzický alebo iba zdanlivý. Keď na alfa Muscae namierime triéder, v tom istom zornom poli uvidíme aj bielu hviezdu lambda Muscae a intenzívne červenú mí Muscae.
Beta Muscae je dvojhviezda s celkovou magnitúdou 2,97. Pätnásťcentimetrový ďalekohľad ju rozlíši na dva blízke, trochu nevyvážené modrobiele body. Ich uhlová vzdialenosť je len oblúková sekunda alebo aj menej. Alfa, beta a gama Muscae ležia od nás v podobnej vzdialenosti okolo 300 svetlených rokov.
Chladný červený obor delta Muscae má päťkrát rýchlejší vlastný pohyb než je priemer, z čoho vyplýva, že nás navštívil z iných končín Galaxie.
Dvojhviezda théta Muscae má zložky magnitúdy 6 a 8. Možno ich rozlíšiť pomocou malého ďalekohľadu.
Triéderom viditeľnú hviezdu HD 100546 obklopuje protoplanetárny disk.
Objekty
Menej než jeden uhlový stupeň severne od delta Muscae sa nachádza guľová hviezdokopa NGC 4833, jedna z dvoch pomerne výrazných guľových hviezdokôp v Muche. Druhou jasnejšou hviezdokopou je NGC 4372 v zdanlivej blízkosti hviezdy gama Muscae. U oboch hviezdokôp sa dá rozoznať nepatrné zahustenie hviezd smerom k ich stredom.
Od južného konca kopy NGC 4372 sa tiahne cez bohaté hviezdne pozadie tmavý prachový útvar s nie príliš známou prezývkou Tmavá vecička či Temná vecička (Dark Doodad). Meria asi tri stupne a je súčasťou väčších molekulárnych mračien v Muche.
Do severnej časti Muchy zasahuje cíp hmloviny Uhoľné vrece zo susediaceho Južného kríža. Zároveň sa v nej nachádza ďalšia tmavá hmlovina ležiaca takisto na severnom okraji súhvezdia. Má označenie BHR 71 a ide o tzv. Bokovu globulu, tmavé molekulárne mračno vo vzdialenosti 600 ly od nás.
Planetárna hmlovina NGC 5189 je zvláštny objekt. Pôvodne nebol považovaný za planetárnu hmlovinu. Dvadsaťcentimetrový ďalekohľad ju ukáže ako dosť jasný, modrastý, chuchvalcovitý oblak plynu.
Jeden a pol stupňa juhovýchodne od NGC 5189 zase možno nájsť relatívne známu a mladú planetárnu hmlovinu MyCn18 alebo Presýpacie hodiny. Má síce magnitúdu len 11,8, ale preslávili ju snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.
Ďalšou planetárnou hmlovinou je IC 4191 (magnitúda 12), ktorá vyzerá ako hviezda.
Poloha
Mucha je neveľmi rozsiahle súhvezdie, čomu zodpovedá aj jeho názov, a je bez výnimočne jasných hviezd. Je však ľahko rozpoznateľné. Zo severu totiž susedí s výrazným a známym Južným krížom. K súhvezdiu nás privedie raz predĺžená spojnica hviezd Acrux a Gacrux z Južného kríža. Len kúsok východne od tejto spojnice nájdeme alfu.