Rodina písiem

Rodina písiem/písem/písma (z angl. script family) alebo okruh písiem/písem/písma (z nem. Schriftenkreis) je zoskupenie jednotlivých písem (písmových systémov) podľa príbuznosti inej než príbuznosti založenej na type písma, teda najmä podľa geografickej a/alebo genealogickej príbuznosti a/alebo podľa podobného výzoru znakov.[1]

Technická poznámka: V texte pod prvými dvoma nadpismi tohto článku odrážka znamená "patrí pod", v texte pod posledným nadpisom odrážka naopak znamená "vyvinulo sa z".

Z geografického hľadiska

Napríklad delenie podľa Scriptscource [2]:

  • africké písma - písma autochtónneho afrického pôvodu (aj ak sú ovplyvnené arabským písmom), napr. etiópske písmo, vajské písmo, tifinag
  • americké písma - písma vynájdené Indiánmi a domorodými obyvateľmi Karibiku, napr. čerokézske písmo, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo, mayské hieroglyfy
  • centrálnoázijské písma - písma zo srdca Ázie (na rozdiel o semitských písem, indických písem a čínskych písem), napr. tibetské písmo, mongolské písmo
  • východoázijské písma - písma, ktoré sú dedičmi starého čínskeho písma alebo sú vo Východnej Ázii jedinečné, napr. japonské písmo, kórejské písmo, loloské písmo
  • európske písma - písma Európy, najmä tie, ktoré sú odvodené od starogréckeho a nesemitských mediteránnych písomných systémov, ale aj jedinečné systémy, napr. latinské písmo, cyrilské písmo, runy
  • indické písma - písma indického subkontinentu, ktoré spravidla pochádzajú z alebo sú ovplyvnené písmom bráhmí, napr. dévanágarí, telugské písmo, bengálske písmo
  • juhovýchodoázijské písma - písma vyvinuté v Mjanmarsku, Thajsku, Laose, Kambodži a Vietname, napr. thajské písmo, khmérske písmo
  • ostrovné juhovýchodoázijské písma - písma Indonézie a Filipín (aj keď majú vzdialený pôvod v bráhmí), napr. batacké písmo, balijské písmo, tagalské písmo
  • stredovýchodné písma - písma pochádzajúce z regiónu medzi východným Stredomorím a Indiou, napr. arabské písmo, hebrejské písmo
  • pacifické písma - písma pochádzajúce na jednom z približne 25 000 ostrovov ležiacich južne od obratníka raka v Tichom oceáne (Melanézia, Mikronézia, Polynézia), napr. rongorongo (písmo Veľkonočného ostrova)
  • umelé písma - písma vytvorené na vedecké, technické alebo fiktívne použitie, napr. Braillovo písmo, tengwar, shavian
  • písma na zápis posunkového jazyka - napr. SignWriting, Stokova notácia
  • iné - napr. matematická notácia, kód pre sprievodné písmo


Z geografického a vývojového hľadiska

Ako príklad uvádzame delenie podľa knihy Krupa, Genzor: Písma sveta 1989.

Nesledujúci prehľad je zostavený podľa textovej časti knihy (plus podľa schémy „západosemitské jazyky“ napísanej autormi). Kniha okrem toho uvádza schémy vývoja písiem prebraté od druhých autorov:

  • najprv uvádza schému podľa Gelba (pozri tu nižšie)
  • v ďalšej časti knihy uvádza (prakticky ako alternatívu ku Gelbovej schéme a k textovej časti knihy):
    • v zásade schémy podľa Istrina (pozri tu nižšie) prebraté len s drobnými odchýlkami
    • schémy pre vývoj písiem pochádzajúcich z aramejskej a gréckej abecedy sú však prebraté z Boľšoj sovetskej enciklopedie 1979 (pri schéme písem pochádzajúcich z gréckej abecedy text omylom tvrdí, že pochádza z Istrina).

Poznámky:

  • Značka A, B atď. (okrem pri krétskom písme) je dolu použitá ako pomocná na rozlíšenie rovnakých názvov s rôznym významom.
  • V okrúhlych zátvorkách sú synonymá
  • V hranatých zátvorkách sú poznámky neuvedené v pôvodnom texte.

Autori písma delia na niekoľko okruhov:

Mezopotámsko-maloázijský okruh
  • sumersko-babylonské písmo
    • sumerské písmo
    • akkadské klinové písmo
    • babylonské klinové písmo
    • asýrske klinové písmo
  • maloázijské klinové písma
    • chetitské klinové písmo
    • kappadócke klinové písmo
    • luvijské klinové písmo
    • palajské klinové písmo
    • protochattijské klinové písmo
    • churritské klinové písmo
    • urartské klinové písmo
  • eblitské klinové písmo
  • médske klinové písmo
  • staroperzské klinové písmo
  • ugaritské klinové písmo
  • elamské písmo:
    • protoelamské písmo
      • piktografický variant
      • lineárny variant
    • elamské klinové písmo
      • staroelamské klinové písmo
      • stredoelamské klinové písmo
      • novoelamské klinové písmo
  • luvijské hieroglyfické písmo (chetitské hieroglyfické písmo)

Egyptský okruh

Egejský okruh (egejské písma)
  • (staro)krétske písma
  • cyperské písmo
    • cypersko-minojské písmo
    • klasické cyperské slabičné písmo

Západosemitský okruh (západosemitské písma)/písmo v širšom zmysle)
  • rané západosemitské písmo (ranosemitské písmo, prasemitské písmo)
  • rané západosemitské písma (ranosemitské písma A)
    • protosinajské písmo
    • protopalestínske písmo
    • nápisy z Kahúnu, osady Balu’a, Byblosu ((=?)protobybloské pseudohieroglyfické písmo), Lakíša a Bét-Šeméša
    • bybloské abecedné písmo [de-facto stará fáza fenického písma] – z neho vzniklo podľa Gelba to, čo sa tu označuje ako severosemitské a juhosemitské písma
    • (ugaritské písmo)
  • severosemitské písma (ranosemitské písma B)
    • okruh/vetva fenického písma
      • fenické písmo
        • fenické písmo v užšom zmysle
        • písmo fenických kolónií (cypersko-fenické písmo, sardínske písmo)
        • púnske písmo (kartáginské písmo)
      • iberské písmo
      • líbyjské písmo (numidské písmo)
      • tifinag
      • turdetské písmo (andalúzske písmo) – písmostarovekého Tartessu
      • písma grécko-latinského okruhu – pozri ďalej
    • okruh/vetva kanaanskeho písma (starohebrejského písma)
      • kanaanske písmo (starohebrejské písmo)
      • samaritánske písmo
      • moabské písmo
      • amoritské písmo
      • edomské nápisy
    • okruh/vetva aramejského písma
      • aramejské písmo
      • židovská vetva (hebrejské písmo)
        • hebrejské kvadrátne písmo
        • rabínské písmo (raší)
        • poľsko-nemecká kurzíva hebrejského písma
        • iné kurzívy hebrejského písma
        • novohebrejské písmo
      • palmýrske písmo
      • sýrsko-nestoriánska vetva (sýrske písmo v širšom zmysle)
        • (rano)sýrske písmo
        • estrangelo
        • jakobitské písmo (sertó, západné sýrske písmo) – vrátane sýrsko-palestínskeho písma (jeruzalemské písmo, melkitská unciála)
        • nestoriánska vetva (východné sýrske písmo)
          • sýrsko-malabárske písmo
          • nastoriánske písmo
          • novoasýrske písmo
      • mandejské písmo
      • nabatejsko-sinajsko-arabská vetva
        • nabatejské písmo
        • novosinajské písmo
        • arabské písmo – vrátane perzského variantu, afganského variantu, malajského variantu atď.
          • kúfske písmo (kúfí) – vrátane maghríbí (maghríbsky variant arab. písma)
          • neschí
          • moderné arabské písmo
      • stredoázijský okruh – pozri ďalej
      • indické písma a iné – pozri ďalej
      • kaukazské písma – pozri ďalej
  • juhosemitské písma
    • prajuhosemitské písmo – sporné (možno vôbec neexistovalo, možno je tototožné s protosinajským písmom)
    • juhoarabské písma
      • sabejské písmo (minejsko-sabejské písmo) – podľa niektorých názorov je toto pôvodné písmo všetkých juhosemitských písiem
      • etiópske písmo
        • staroabesínske písmo
        • etiópske písmo v užšom zmysle (ge’ez, abesínske písmo)
        • amharské písmo
        • písmo jazyka tigre
        • písmo jazyka tigriňa
    • severoarabské písma/písmo
      • thamudské písmo (protoarabské písmo)
        • východný štýl – nápisy z Nedždu
        • západný štýl – nápisy zo severného Hidžázu
      • dedansko-lihjanské písmo – vrátane novodedanských nápisov
      • safatenské písmo
        • thamudsko-safatenské písmo
        • safatenské písmo v užšom zmysle

Stredoázijský okruh
  • iránske písma
    • pahlaví
      • severozápadné pahlaví (pahlavik, arsakovské písmo)
      • juhozápadné pahlaví (parsik, sásánovské písmo)
      • východné pahlaví
    • avestské písmo
      • indická skupina
      • perzská skupina
    • manichejské písmo
    • sogdské písmo
  • ujgurské písmo
  • skupina mongolského písma
    • mongolské písmo v užšom zmysle
      • pagva – písmo, ktorého autorom je hP'ags-pa
      • mongolské písmo v najužšom zmysle
    • kalmycké písmo
    • buriatske písmo
  • mandžuské písmo
  • mandžuské kvadrátne písmo
  • staroturecké písmo (orchonsko-jenisejské písmo, turecké runové písmo)
    • orchonské písmo
    • jenisejské písmo
  • staromaďarské písmo
  • jezidské písmo
  • baltské písmo (baltí)

Indický okruh
  • protoindické písmo – t.j. Harappa atď.
  • staršie indické písma
    • kharóšthí (baktrijské písmo, indo-baktrijské písmo)
    • skupina písma bráhmí
      • bráhmí
      • ranokalingské písmo
      • drávidí
      • západodekkánske písmo
      • maurjovské písmo
        • ranomaurjovské písmo
        • neskoromaurjovské písmo
      • sungovské písmo
  • severoindické písma
    • písmo kšatrapov
    • písmo kušánovských panovníkov
    • guptovské písmo
      • západoguptovský variant
      • východoguptovský variant
    • tocharské písmo (stredoázijské šikmé guptovské písmo)
      • kučské písmo
      • agnijské písmo
    • sakské písmo (stredoázijské kurzívne písmo)
    • skupina tibetského písma
      • tibetské písmo
        • dbu-čan (učän, knižný typ tibetského písma)
        • dbu-med (ume, kurzívny typ tibetského písma)
        • ornamentálne varianty tibetského písma
        • rin-pun
      • hor-yig
      • pagva – porov. vyššie
      • lepčianske písmo (písmo Lepčov, písmo Rongov)
      • písmo jazyka nam
      • bruts’a (bruža)
    • siddhamátriká – vrátane kutilského variantu
    • nágarí – vrátane nandi nágarí
    • dévanágarí
      • východný variant
      • západný variant
    • šáradá
    • skupina písma tákrí
      • tákrí
      • písmo na zápis nárečia dógrí
      • čamealí (čambialí)
      • sirmaurí
      • džaunsarí kóčí
      • kuluí
      • kaštavarí
    • landá (banijá)
    • gurmukhí
    • skupina bengálskeho písma
      • névárske písmo (névárí, nepálske písmo)
      • protobengálske písmo
      • bengálske písmo
      • uríjske písmo
        • bráhmaní
        • karání
        • gandžamské varianty
      • maithilí
      • manípurské písmo
      • ásamské písmo (ásámske písmo)
    • skupina písma kaithí
      • kaithí
      • gudžarátske písmo
      • vaniai (sarafí)
    • mahádžaní
  • bálbódhí – vrátane módí
  • juhoindické písma
    • písmo kšaharátskej dynastie z Málvy a Gudžarátu
    • archaizujúce písmo západného Dekkánu, Kónkanu a Amarávatí
    • neskoršie písmo panovníkov Ándhry z toho istého regiónu
    • ornamentálne písmo z toho istého regiónu s výraznejšími južnými črtami
    • písmo prákritských nápisov pallavského kráľa Šikaskandavarmana z Kánčí
    • skupina kannadského písma
      • starokannadské písmo
      • kannadské písmo
      • telugské písmo
    • neskorokalingské písmo
    • grantha
      • grantha v užšom zmysle
        • grantha raného obdobia - nápisy na medi a pallavské nápisy
        • grantha stredného obdobia - rýchlopis
        • grantha prechodného obdobia – obmena predchádzajúcich dvoch typov
        • východná vetva granthy
          • okrúhly duktus
          • hranatý duktus
      • malajálamské písmo (tulusko-malajálamské písmo, pôvodne: západná vetva granthy)
        • starobylá odnož – písmo Tuluov
        • malabárska odnož
    • tamilské písmo
    • vatteluttu
    • sauráštrí
    • skupina sinhalského písma
      • protosinhalské písmo
      • sinhalské písmo
    • skupina maledivského písma
      • maledivské písmo (devehi hakura, dives akuru)
      • tana
    • sýrsko-malabárske písmo
  • juhovýchodné písma (písma v juhovýchodnej Ázii)
    • čamské písmo
    • khmérske písmo
      • aksar t’rieng
      • aksar Kham
      • aksar mul
    • monské písmo
    • barmské písmo
      • kjok-ča (kju-sa)
      • barmské kvadrátne písmo
      • ča-lonch
      • barmská kurzíva
      • barmské knižné písmo
    • šanské písmo
      • okrúhly variant
      • hranatý variant
    • písmo národa Lü
    • písmo jazyka Piu
    • thajské písma
      • protothajské písmo
      • laoské písmo
        • tham
        • tua lao
      • ahomské písmo
      • siamské písmo – písmo dnešného Thajska
    • písma ostrovnej juhovýchodnej Ázie
      • jávske písmo
        • kawi
        • starojávske písmo
        • (?)stredojávske písmo
        • novojávske písmo
      • balijské písmo
      • sumatranské písma/písmo
        • batacké písmo
        • rejangské písmo
        • lampongské písmo
        • iné
      • písma na juhu ostrova Sulawesi
        • bugiské písmo
        • písmo Makasarčanov
      • filipínske písma
        • písma Tagalov
        • písma Visayov
        • písma Ilokáncov
        • písmo Pangasinanov
        • písmo Pampanganov
        • písmo Tagbanuov
        • písmo Mangianov [t.j. hanunoo]

Grécko-latinský okruh
  • grécke písmo
    • archaické grécke písma – najstaršie nápisy z Théry, Mélu a Kréty
    • západogrécke písma
      • písma západného pobrežia Malej Ázie (iónska čiže milétska abeceda), východných egejských ostrovov a severovýchodného Peloponézu (Argos, Korint, Megara a i.), neskôr aj písma iónských kolónií v Iónskom mori a na Sicílii
      • abecedy severozápadných Kyklád, ako aj písmo starších nápisov z Atiky (Atény, Salamis – atická abeceda) a Aigíny
    • východogrécke písma - abecedy na Peloponéze (Lakónia, Arkádia, Élis), v Boiótii, na Euboii, vo Fókide, v Tesálii, ako aj v neiónskych kolóniách na Sicílii a v južnej Itálii.
    • klasické grécke písmo (iónsko-atická abeceda, milétska abeceda)
    • grécke písmo helenistického a rímskeho obdobia
      • unciálne grécke písmo
      • kurzívne grécke písmo
    • byzantské grécke písmo
      • byzantská kurzíva
      • grécka minuskula
      • mladšia grécka minuskula
    • novogrécke písmo
  • maloázijské písma – t.j. západogrécke písmo používané negréckymi národmi Malej Ázie
    • frýgické písmo
    • lýkijské písmo
    • lýdske písmo
    • kárske písmo
  • gótske písmo
    • starší duktus gótskeho písma
    • mladší duktus gótskeho písma
  • koptské písmo– vzniklo z egyptského démotického a gréckeho písma
  • hlaholské písmo
  • cyrilské písmo
    • staršia fáza
    • ruské cyrilské písmo (ruská azbuka) – od 12. stor.
      • ruská unciála (ustav)
      • ruská polounciála (poluustav)
      • ruská kurzíva
      • ruská iniciálna ornamentika
      • občianske písmo (graždanka)
    • rumunské cyrilské písmo
    • ukrajinské cyrilské písmo
    • bieloruské cyrilské písmo
    • srbské cyrilské písmo
    • bulharské cyrilské písmo
    • macedónske cyrilské písmo
    • mongolské cyrilské písmo
    • ostatné písma národov ZSSR okrem Arménska, Gruzínska, Lotyšska, Litvy, Estónska a Karelov
  • italické písma
    • etruské písmo
      • starší variant
      • neskorší variant
    • umbrijsko-oskické písma
      • umbrijské písmo
      • oskické písmo
    • alpské písma
      • luganské písmo (lepontské písmo)
      • rétske písmo
      • venetské písmo
    • jadranské písma
      • mesapské písmo
      • abeceda z Novilary
      • predsabellské písmo
      • sikulské písmo – t.j. na Sicílii
    • faliské písmo
  • latinské písmo –iné delenie je podľa jazykov na francúzske latinské písmo, anglické latinské písmo atď (existovali aj pokusy zaviesť latinské písmo v Číne – napr. už v 17. storočí a ďalej písma kuo ju luo ma c' a la ting chua sin wen e' začiatkom 20. storočia, dodnes sa používa pchin-jin c’mu)
    • rímska kapitála (rímske kapitálne písmo)
      • archaická kapitála
      • rímske všedné klasické písmo
      • rímske monumentálne písmo – t.j. capitalis quadrata a capitalis rustica
      • staršia rímska kurzíva
    • rímska unciála
    • rímska polounciála
    • mladšia rímska kurzíva
    • (tzv.) národné písma
      • vizigótske písmo – v Španielsku
      • talianske písma
        • langobarské písmo – stará talianska kurzíva
        • montecassinsko-beneventské písmo – v montecassinskom kláštore
        • kuriálne písmo – písmo pápežských listín
      • merovejské písmo – v kancelárii Merovingovcov a prvých Karolovcov
      • inzulárne písmo (ostrovné písmo, írsko-anglosaské písmo)
        • írske písmo
          • írska polounciála
          • írska minuskula
        • anglosaské písmo
          • anglosaská polounciála
          • anglosaská minuskula
    • karolínska minuskula (Karolína)
    • gotické písmo
      • gotická minuskula
      • gotická majuskula
      • gotická kurzíva
      • bastardy
      • lomené písma
    • humanistické písmo (renesančné písmo, humanistika)
      • majuskulné humanistické písmo
      • minuskulné humanistické písmo (antikva (A))
      • kurzívne humanistické písmo
    • novogotické písmo
    • moderné kurzívne latinské písmo (latinka, latinkové písmo/písma, okrúhle písma); delí sa na rody:
      • antikva (B)
        • benátska antikva
        • staršia antikva
        • prechodná antikva
        • moderná antikva (novodobá antikva)
      • medieval
      • grotesk
      • egyptienka
  • germánsko-keltské písma

Kaukazský okruh
  • arménske písmo
    • mesropovské písmo
    • malé mesropovské písmo
    • boloragir (okrúhle arménske písmo)
    • notragir (arménska kurzíva)
    • šelegir (arménsky kurent)
    • nový arménsky kurent
    • normangir (normanské písmo)
  • gruzínske písmo
  • agvanské písmo (albanské písmo [nie albánske])

Ďalekovýchodný okruh
  • čínske písmo
    • predstupne – šnúrové mnemotechnické pomôcky, predmetné písmo a pod.
    • čínske (prevažne len) logografické písmo nápisov na zvieracích kostiach a korytnačine
    • čínske logofonetické písmo z konca šangskej dynastie a z obdobia dynastie Západných Čou
    • čínske písmo vykazujúce veľkú variabilitu (najmä) za dynastie Východných Čou
    • ta čuan (veľké pečatné písmo) – vrátane štýlu čou-wen
    • siao čuan (malé pečatné písmo)
    • li-šu (úradnícke písmo)
    • kchaj-šu (vzorové písmo)
    • cchao-šu (trávové písmo)
      • čang cchao
      • ťin cchao
      • kchuang cchao
    • sing-šu (bežné písmo)
  • písmo, ktoré zostavil Wang Čao
  • národná abeceda (ču jin c’mu)
  • písma národností v južnej a severnej Číne:
    • loloské písmo
    • písmo Mosov
    • miaoské písmo
    • písmo národnosti Jao
    • tangutské písmo
    • kitanské písmo
      • veľké kitanské písmo
      • malé kitanské písmo
    • džürčenské písmo
  • vietnamská adaptácia čínskeho písma
    • chū’-nho
    • chū’-nôm
  • japonské písmo
  • kórejské písmo
    • hanmun – používanie čínskeho písania (nielen písma) v Kórei
    • ridu (ridok) – čínske písmo používané na zápis kórejčiny; skladá sa zo slovosledu ridu a z ridu-tcho
      • počiatočné ridu
      • ričchal
      • hjangčchal
      • kugjol
    • kórejská (hlásková) abeceda (v južnej Kórei sa volá: hangul; v KĽDR sa volá: kungmun; iné názvy: hunmindžong-um, čong-um, onmun, amkchul)
    • kombinácia čínskeho písma a kórejskej abecedy

Americký okruh (písma Nového sveta)
  • písma stredoamerickej oblasti [3]
    • olmécke písmo
    • mayské (hieroglyfické) písmo
    • aztécke písmo
    • písmo kódexov skupiny Borgia
    • mixtécke písmo
    • iné
  • quipu – bolo to len písmo v úvodzovkách
  • andské písmo (quillca, andské hieroglyfy)

Písmo Veľkonočného ostrova

Písmo Veľkonočného ostrova (rongorongo)

Postkontaktové písma mimoeurópskych národov

Amerika:

  • čerokézske písmo
  • písmo Indiánov kmeňa Cree
  • písmo Chippewayov
  • písmo Eskimákov v Baffinovej zemi
  • písma Saukov a príslušníkov kmeňov Fox a Kikapu
  • písmo Winnebagov
  • západoapačské písmo
  • aljašské písma
    • piktografické písmo aljašských Eskimákov
    • kuskokwimské písmo – písmo vytvorené Uyakoqom
    • písmo vytvorené Qiatuaqom (Isaacom)
    • obrázkovo-slovné písmo Eskimákov na severe Aljašky

Afrika:

  • vajské písmo
  • mendské písmo
  • bamumské písmo
    • piktografické bamumské písmo
    • slabičné bamumské písmo
    • fonetické bamumské písmo
  • nsibidi
  • somálske písmo
  • basa
  • oberi okaime
  • gerze
  • toma
  • ďalšie africké písma

Ostatné:

  • čukotské písmo
  • karolínske písmo

Ďalšie (polo-)písma

Špeciálne druhy zápisu
  • Visible Speech
  • Unalphabetic Notation
  • systém K. Pikeho
  • Isotype
  • lexivízia
  • dopravné značky, reklamy, notácie v jednotlivých vedných disciplínach
  • telegrafický kód – napr. morzeovka
  • slepecké písmo – napr. Braillovo písmo
  • stenografia
  • hudobné noty
  • číslice

Z vývojového hľadiska

Pozri aj článok Dejiny písma.

V nasledujúcich prehľadoch odrážka znamená „vyvinulo sa z“ (a nie ako obyčajne a vyššie v tomto článku „patrí pod“), čiže napríklad:
A

  • B

znamená: „z A sa vyvinulo B“.

Značka (n) znamená, že vývojový vzťah je neistý.

Ak sa niektoré písma (napr. fenické) sa v týchto deleniach opakujú na viacerých miestach, je to preto, lebo buď niektoré zo vzťahov sú neisté (značka n) a/alebo mali viacero vplyvov.

Istrin

Toto je delenie podľa knihy Istrin: Razvitije pisma, 1961

Vývoj hlavných klinopisných systémov

sumerské lineárne písmo

  • sumerské klinové písmo
    • staroakkadské písmo
      • babylonské písmo
      • staroasýrske písmo
      • sýrsko-mezopotámske písmo
        • churritské písmo
        • stredoasýrske písmo a novoasýrske písmo
          • ugaritské písmo
          • urartské písmo
        • chetitské písmo
      • babylonské písmo
        • novobabylonské písmo
          • perzské achájmenovské písmo
      • elamské klinové písmo


elamské lineárne písmo

  • elamské klinové písmo (n)

Vývoj egyptského písma a súvisiacich písiem

egyptské piktografické písmo (preddynastické)

Vývoj západosemitských písmen podľa protokanaanskej hypotézy

egyptské písmo

  • protosinajské písmo (n)
  • fenické písmo (n) – pokrač. pozri nižšie
  • protokanaanske písmo
    • protosinajské písmo
    • fenické písmo – pokrač. pozri nižšie
    • juhosemitské písmo
    • ugaritské písmo
    • protokanaanske písmo (n)


babylonské písmo

  • bybloské slabičné písmo
    • protokanaanske písmo (n)
  • ugaritské písmo


krétske písmo


fenické písmo

  • juhosemitské písmo
  • púnske písmo
  • aramejské písmo
  • starohebrejské písmo

Vývoj písem vzniknutých z aramejského písma

aramejské písmo

  • hebrejské kvadrátne písmo
    • rabínske písmo
    • poľské kurzívne hebrejské písmo
  • palmýrske písmo
    • estrangelo
      • nestoriánske písmo
        • manichejské písmo
        • karšunské písmo
      • jakobitské písmo
        • sýrsko-palestínske písmo
        • jezidské písmo
  • perzsko-aramejské písmo
    • kharóšthí
    • pahlaví
      • avestské písmo
    • orchonské písmo
    • vatteluttu
    • sogdské písmo
      • ujgurské písmo
      • galik
        • mongolské písmo
          • ojratské písmo
          • buriatske písmo
        • mandžuské písmo
  • nabatejské písmo

Vývoj indických písiem

bráhmí

  • pálí (n)
    • barmské písmo
    • sonhalské písmo
    • boromatské písmo
  • kadamba (n)
    • grantha
      • tamilské písmo
    • kawi
      • jávske písmo
      • batacké písmo
      • rejangské písmo
      • lampongské písmo
  • maurjovské písmo
    • kušánske písmo


ásamské písmo

  • guptovské písmo (n) – v knihe je to nakreslené, ako keby sa z ásamského písma vyvinulo guptovské, ale je možné, že sa myslí, že sa z guptovského vyvinulo ásamské
  • tagalogské písmo


tibetské písmo

  • guptovské písmo (n) - nakreslené je to ako keby sa z tibetského písma vyvinulo guptovské, ale je možné, že sa myslí, že sa z guptovského vyvinulo tibetské
  • tibetsko-mongolské písmo

Vývoj hlavných písiem vzniknutých z gréckeho

grécke archaické písmo

Lingvističeskij enciklopedičeskij slovar

Toto je delenie podľa Lingvističeskij enciklopedičeskij slovar - .

Podobné, ale mierne iné, je delenie podľa Boľšaja sovetskaja enciklopedija 1979 (anglická verzia: http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/writing)

Tento zoznam vlastne svojim spôsobom nezobrazuje rodiny písiem, ale berie všetky písma ako jednu rodinu; preto ju tu uvedený kvázi len pre úplnosť.

Toto delenie, ako vidno, ignoruje mezopotámske, krétske, egyptské, čínske, americké a postkontaktové písma.

Protoabeceda starých semitských písiem:

  • ugaritské písmo
  • južnoarabské písmo[umiestnenie v obrázku zdá sa protirečí textu]
    • etiópske písmo [na obrázku je omylom uvedené dvakrát – raz že sa vyvinulo z južnoarabského, raz že sa vyvinulo z gréckeho archaického]
    • amharské písmo
  • protobybloské písmo (fenické slabičné písmo)
    • fenické (spoluhláskové) písmo
      • maloázijské abecedy [umiestnenie v obrázku zdá sa protirečí textu]
      • starolíbyjské písmo (n)
      • aramejské písmo
        • arménske písmo (n)
        • gruzínske písmo (n)
        • kharóšthí (n)
        • brahmí (n)
          • kharóšthí (n)
          • pálí (n)
            • ...ako Istrin
          • kadamba (n)
            • … ako Istrin
          • maurjovské písmo
            • ... ako Istrin
        • hebrejské kvadrátne písmo
          • hebrejské rabínske písmo
          • hebrejské kurzívne písmo
        • palmýrske písmo
          • estrangelo
            • nestoriánske písmo
              • karšunské písmo
              • jezidské písmo
            • manichejské písmo (n)
            • jakobitské písmo
            • sýrsko-palestínske písmo
            • mandejské písmo (n)
        • perzsko-aramejské písmo
          • pahlaví
            • avestské písmo (n)
            • sogdské písmo
          • chórezmské písmo
          • vatteluttu
          • sogdské písmo
            • orchonské písmo
            • ujgurské písmo
              • galik
                • staromongolské písmo
                  • ojratské písmo
                  • buriatske písmo
                • mandžuské písmo
        • nabatejské písmo
      • grécke archaické písmo
        • východogrécke písmo
          • klasické grécke písmo
            • koptské písmo
            • byzantské písmo
              • gótske písmo
              • slovanské hlaholské písmo (n)
              • slovanské cyrilské písmo
                • srbské písmo
                • bulharské písmo
                • ruské písmo
                  • srbské písmo
                  • bulharské písmo
                  • mongolské písmo
                  • písma väčšiny národov ZSSR
        • západogrécke písmo

ásamské písmo

  • ...ako Istrin

tibetské písmo

  • ...ako Istrin

Monogenetická hypotéza I. J. Gelba

Toto je delenie podľa knihy I. J . Gelb: A Study of Writing, 1963 (tak ako je reprodukované v knihe Krupa, Genzor: Písma sveta, 1989). Gelb bol zástancom tzv. monogenetickej hypotézy, podľa ktorej všetky písma vznikli z jedného - sumerského.

Toto delenie vlastne svojim spôsobom nezobrazuje rodiny písiem, ale berie všetky písma ako jednu rodinu; preto ju tu uvedený kvázi len pre úplnosť.

V delení sa, ako vidno, ignorujú egyptské písmo, kórejské písmo, americké písma a postkontaktové písma.

protosumerské piktografické písmo

  • sumerské klinové písmo
    • akkadské klinové písmo
      • chetitské klinové písmo
      • urartské klinové písmo
      • churritské klinové písmo
    • elamské klinové písmo
      • perzské slabičné písmo (n)
  • protoelamské písmo
  • krétske piktografické písmo
    • krétske lineárne písmo A, B
    • cypersko-minojské písmo
      • cyperské slabičné písmo
    • faistské písmo (n)
    • luvijské hieroglyfické písmo (n)
      • arménske piktografické písmo (n)
    • bybloské slabičné písmo (n)
  • protosemitské slabičné písmo
    • protosinajské slabičné písmo
    • protofenické písmo
      • fenické písmo
      • ugaritské písmo
      • samaritánske písmo
      • starohebrejské písmo
      • púnske písmo
        • líbyjské písmo (n)
        • iberské písmo (n)
      • grécke písmo
      • juhoarabské písmo
        • thamudské písmo
        • safatenské písmo
        • lihjanské písmo
        • etiópske písmo
      • aramejské písmo

Referencie
  1. porov. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. ; Jensen: Die Schrift in Vergangenheit und Gegenwart, 1969; http://www.ancientscripts.com/ws_families.html; http://scriptsource.org/cms/scripts/page.php?item_id=scr_families
  2. Script Families [online]. SIL International, [cit. 2012-04-29]. Dostupné online. (anglicky)
  3. pozri aj napr. http://meso.univie.ac.at/codices/wichtige-handschriften/
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.