Hiragana

Hiragana (v písme hiragana ひらがな, v písme kandži 平仮名; staršie názvy: onnade, onnamodži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.


Hiragana
Klasifikácia
ISO 15924: 410 / Hira
Pôvod jednotlivých znakov

Dejiny

Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kúkaia (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.

Dnešné použitie hiragany

  • slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
  • gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
  • knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
  • súkromné listy
  • furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
  • okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).

Základná sada znakov hiragany

Zastarané znaky sú zobrazené červenou. Pri každom znaku je jeho zvuková hodnota zapísaná v Hepburnovom systéme romanizácie.

a i u e o (ja) (ju) (jo)
ka ki ku ke ko きゃ kja きゅ kju きょ kjo
sa ši su se so しゃ ša しゅ šu しょ šo
ta či cu te to ちゃ ča ちゅ ču ちょ čo
na ni nu ne no にゃ ňa にゅ ňu にょ ňo
ha hi fu he ho ひゃ hja ひゅ hju ひょ hjo
ma mi mu me mo みゃ mja みゅ mju みょ mjo
ja ju jo
ra ri ru re ro りゃ rja りゅ rju りょ rjo
 wa  wi  e/we  o/wo
n
ga gi gu ge go ぎゃ gja ぎゅ gju ぎょ gjo
za dži zu ze zo じゃ dža じゅ džu じょ džo
da dži zu de do
ba bi bu be bo びゃ bja びゅ bju びょ bjo
pa pi pu pe po ぴゃ pja ぴゅ pju ぴょ pjo

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.