Hiragana
Hiragana (v písme hiragana ひらがな, v písme kandži 平仮名; staršie názvy: onnade, onnamodži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
 Hiragana | |
| Klasifikácia | |
| ISO 15924: | 410 / Hira |
Dejiny
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kúkaia (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Dnešné použitie hiragany
- slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
- gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
- knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
- súkromné listy
- furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
- okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
Základná sada znakov hiragany
Zastarané znaky sú zobrazené červenou. Pri každom znaku je jeho zvuková hodnota zapísaná v Hepburnovom systéme romanizácie.
| あ a | い i | う u | え e | お o | (ja) | (ju) | (jo) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| か ka | き ki | く ku | け ke | こ ko | きゃ kja | きゅ kju | きょ kjo |
| さ sa | し ši | す su | せ se | そ so | しゃ ša | しゅ šu | しょ šo |
| た ta | ち či | つ cu | て te | と to | ちゃ ča | ちゅ ču | ちょ čo |
| な na | に ni | ぬ nu | ね ne | の no | にゃ ňa | にゅ ňu | にょ ňo |
| は ha | ひ hi | ふ fu | へ he | ほ ho | ひゃ hja | ひゅ hju | ひょ hjo |
| ま ma | み mi | む mu | め me | も mo | みゃ mja | みゅ mju | みょ mjo |
| や ja | ゆ ju | よ jo | |||||
| ら ra | り ri | る ru | れ re | ろ ro | りゃ rja | りゅ rju | りょ rjo |
| わ wa | ゐ wi | ゑ e/we | を o/wo | ||||
| ん n | |||||||
| が ga | ぎ gi | ぐ gu | げ ge | ご go | ぎゃ gja | ぎゅ gju | ぎょ gjo |
| ざ za | じ dži | ず zu | ぜ ze | ぞ zo | じゃ dža | じゅ džu | じょ džo |
| だ da | ぢ dži | づ zu | で de | ど do | |||
| ば ba | び bi | ぶ bu | べ be | ぼ bo | びゃ bja | びゅ bju | びょ bjo |
| ぱ pa | ぴ pi | ぷ pu | ぺ pe | ぽ po | ぴゃ pja | ぴゅ pju | ぴょ pjo |