Sumerské písmo

V mezopotámskej a iránskej (nielen sumerskej) oblasti sa okolo 8500 pred Kr., t.j. asi so vznikom poľnohospodárstva, začali používať objekty nazývané dnes obyčajne „tokens“ (staršie „calculi“, po slovensky aj počítacie predmety), t.j. malé hlinené zástupné objekty abstraktného tvaru, ktoré (asi) symbolizovali a reprezentovali jednotlivé poľnohospodárske a iné výrobky (vázy a zvieratá) [1]. Zrejme ich skladovali a prenášali v kožených vreckách.

Od roku 3400 pred Kr. (resp. už od 3700 pred. Kr.) sa tokens umiestňovali do uzavretých hlinených nádob/obalov (tzv. „bullae“) spravidla v tvare gule, na ktorých povrchu sa vyznačil token, ktorý obsahovali a často mali na povrchu aj pečať s piktografickým odtlačkom. Toto vyznačenie tokenu sa konkrétne uskutočňovalo buď fyzickým vtlačením tokenu do povrchu gule alebo pripojením tokenu k povrchu gule alebo odtlačením či vrytím znakov zobrazujúcich token do povrchu gule (táto posledná metóda by sa dalo považovať za začiatok písma) alebo vtlačením prstov do povrchu gule.[2]

Od 3300 pred Kr. (resp. od cca. (?)3600 pred Kr.) sa tokens do bullae nedávali a používali sa len bullae s vyznačením tokenu na povrchu, pričom už obsahujú aj odtlačené údaje o počte výrobkov (tzv. fáza numerických tabuliek I). Toto by sa dalo v istom zmysle pokladať, že ďalší možný začiatok písma, pretože znaky už nekopírovali informáciu obsiahnutú vo vnútri gule, ale už sú samé o sebe správou.

Trochu neskôr, od 3250 pred Kr. (resp. už od 3500 pred Kr.) sa namiesto bullae používali jednoducho ploché hlinené tabuľky (rozmery spravidla len 4x5 cm a hrúbka 2 cm) a vyznačením (odtlačením znaku) tokenu s rovnakým účelom, ale s komplexnejším vyjadrením počtov (tzv. fáza numerických tabuliek II).

Od 3200 pred Kr. (resp. už od 3300 pred Kr. [3]) sa na týchto tabuľkách zjavuje aj niekoľko logogramov (piktografického charakteru) vyjadrujúcich počítané objekty a/alebo osoby zúčastnené na transakcii s objektami (tzv. fáza numeroideografických tabuliek). Toto by sa dalo považovať za tretí možný začiatok písma v tom zmysle, že sa objavujú prvé piktogramy (ak odhliadneme od starších pečatí). Špeciálnym typom týchto tabuliek boli v rovnakom období tzv. etikety („tags“) – vankúšovité tabuľky s perforáciou, ktoré sa umiestňovali asi na tovary a na ktorých bola logogramami (piktografického charakteru) zapísaná korporácia (napr. chrámové hospodárstvo) a/alebo osoby a/alebo samotný výrobok. Tieto logogramy na etiketách sú predchodcami niektorých znakov protoklinového písma.

Protoklinové písmo vzniklo v regióne dnes nazývanom Sumer okolo 3200/3300 pred Kr (presnejšie: so začiatkom obdobia Uruk IVa) [4] a trvalo do 2700 pred Kr.[5]. Hoci sa to väčšinou predpokladá, nie je doložené, že nositeľom (či pôvodcom) protoklinového písma bol národ Sumerov (vzťah mezopotámskeho písma k sumerčine/Sumerom je jednoznačne doložený až od 2600 pred Kr.). Od vlastného klinového písma sa protoklinové písmo odlišuje najmä tým, že zapisuje takmer len ekonomické záznamy a ešte nie je (alebo je len veľmi málo) fonetizované. Ekonomické záznamy obsahujú znaky pre polia, miery, obilniny, zvieratá, remeslá, pracovné sily, údaje o majiteľoch, miestne názvy a číselné údaje; asi 10% textov neboli ekonomické záznamy, ale tzv. lexikálne zoznamy (teda v podstate slovníky).

Protoklinové písmo bolo logografické (starším názvom: ideografické) písmo, pričom niektoré znaky znamenali priamo veci, ktoré zobrazovali, a iné znaky zas znamenali prenesené významy vecí, ktoré zobrazovali. Znaky mali spočiatku obrázkový (piktografický) charakter. Z týchto obrázkov boli niektoré ikonografického charakteru a iné boli len schematické znaky, a malá časť znakov bola (už od 3200 pred Kr.) tvorená kombináciou viacerých ikonografických obrázkov (napr. znak ženy + znak vrchov znamenal otrokyne, teda ženy prichádzajúce spoza vrchov). Obrázkový charakter znaky však postupne strácali. Treba zdôrazniť, že znaky boli obrázkové (piktografické) iba z hľadiska výzoru, z funkčného hľadiska nešlo o piktografické písmo v užšom zmysle (lebo znaky či spojenia znakov nevyjadrujú celú vetu či správu), ale od začiatku išlo o písmo logografické (lebo znaky vyjadrujú slová).[6]

Znaky (grafémy) protoklinového písma vznikli:

• čiastočne z tvarov tokenov resp. znakov pre tokeny resp. z etikiet (tagov) z obdobia tesne pred vznikom protoklinového písma (napríklad prekrížený kruh znamenal "ovca"),
• čiastočne z častí znakov jednotlivých chrámových hospodárstiev, náboženských znakov a podobne z obdobia pred vznikom protoklinového písma,
• čiastočne išlo o evidentné ikonografické znaky (napríklad hlava kravy znamenala kravu),
• čiastočne - najmä u znakov ktorých obraz predstavuje pohľad zboku - je pôvod nejasný (pravdepodobne sú pôvodcami priamo vtedajší obyvatelia Uruku) a
• ku koncu protoklinového písma je badať vplyv susedného protoelamského písma (ktoré zas možno malo v 4. tisícročí aspoň čiastočne spoločný pôvod s protoklinovým písmom).

Najnovšie (po nových nálezoch najstaršieho písma v Egypte) sa objavujú názory, že mohlo byť sumerské písmo ovplyvnené egyptským písmom, ale je to nepravdepodobné.

Znaky boli spočiatku v tvare čiar a oblúkov, prvé zápisy tvorené znakmi v tvare klinu/klinca sa objavili okolo 3100 pred Kr. (obdobie Uruk III), po 2600 pred Kr. (teda už v období vlastného klinového písma) sa takéto znaky stali bežné, pričom ale často znaky pozostávali ešte čiastočne z kombinácie klinov a normálnych čiar; až približne od roku 2000 pred Kr. bolo už písmo z hľadiska výzoru "čisto" klinové.

Pôvodne sa znaky písali zhora dole, ale asi okolo 3000 pred Kr. sa začali zapisovať zľava doprava.

Okolo 3000 pred Kr. (inde sa uvádza 2700 pred Kr.) došlo aj otočeniu znakov o 90 stupňov

Rané protoklinové písmo (obdobie Uruk IVa) spadá do obdobia 3200 pred Kr. až 3100 pred Kr. a jeho začiatok sa teda časovo prekrýva s fázou numeroideografických tabuliek. Na plochých tabuľkách (bez pečatí) sa nachádzajú záznamy o počtoch (často pomerne vyspelé), objektoch transakcie, zúčastnených osobách a korporáciách, vyjadrené pomerne širokou škálou (asi 900) logogramov (piktografického charakteru). Tabuľky sú rozdelené na viacero stĺpcov, riadkov a podobne. Existovali náznaky použitia rébusového princípu (teda fonetizácie písma) a vyjadrovania gramatických morfém. Existovali už aj prvé tzv. lexikálne zoznamy, ktoré spisovali znaky podľa významových kategórií. Na učenie sa písma sa zriaďovali školy. Príklad .

Vyspelé protoklinové písmo (obdobie Uruk III) spadá do obdobia 3100 – 3000 pred Kr. Znaky sú už trochu abstraktnejšie, zaznamenáva sa viac kategórií výrobkov, uvádzajú sa aj údaje o čase. Niektoré znaky sú možno viacznačné. Počet lexikálnych zoznamov narástol a stávajú sa kanonizovanými. Príklad: . Text nazývaný po anglicky Tribute List alebo Sumerian Word List C by mohol byť už dokladom literatúry (teda nie len ekonomického záznamu). V tomto období vzniká v susedstve aj ďalšie, od sumerského nezávislé písmo – protoelamské písmo.

Po období Uruk III nasleduje archeologický hiát (3000 - 2800 pred Kr.).

Neskoré protoklinové písmo (ranodynastické obdobie I) spadá do obdobia 2800-2700 pred Kr. Objavujú sa prvé nesporne fonetické znaky (väčšinou v sumerských menách). Tabuľky sú v tomto období trochu nemotorne vyrobené a aj zápisy počtov sú jednoduchšie než predtým. Lexikálne zoznamy sa odpisovali a šírili, ale nové už nevznikali. Príklad .

Počnúc ranodynastickým obdobím II (2700 – 2600 pred Kr.) už hovoríme o vlastnom klinovom písme. Obdobie 2700 - 2600 pred Kr. je archeologický hiát.

Z ranodynastického obdobia IIIa (obdobie Fára, 2600 – 2500 pred Kr.) pochádzajú už jasné doklady, že sa písmo používalo na zápis sumerčiny (ale už aj akkadčiny). Texty už nie sú len ekonomické, ale spadajú do rozličných žánrov, vrátane literatúry.

Z ranodynastického obdobia IIIb (obdobie Lagaš I, 2500 – 2350 pred Kr.) sa zachovali kráľovské nápisy, ako aj lineárne zoradené vety ukazujúce sumerskú slovesnú morfológiu a značky pádov.

Od cca. 2800/2600 pred Kr. sa v písme - ako už bolo spomenuté - sústavne používali fonetické znaky, presnejšie slabičné znaky (sylabogramy), písmo sa tým zmenilo z logografického na logofonetické (logosylabické). Ojedinele sa fonetické znaky (rébusový princíp) objavili už na začiatku protoklinového písma (3200 pred Kr.); z rébusov nakoniec vznikli sylabogramy. Použitie rébusového princípu súviselo so sumerčinou v tom zmysle, že v sumerčine je veľa jednoslabičných rovnozvučných alebo podobne znejúcich slov, čo je ideálne na použitie rébusov (napr. slovo život (sumersky til) sa zapisovalo znakom pre slovo šíp (sumersky ti) a časom sa znak pre šíp začal používať ako sylabogram pre zvuk ti). Okolo 2700 pred Kr. sa objavili aj determinatívy. V období vlastného sumerského klinového písma už písmo teda definitívne pozostávalo z:

• logogramov vyjadrujúcich priamy a/alebo prenesený význam toho, čo zobrazujú
• fonogramov/fonetických znakov, presnejšie sylabogramov/slabičných znakov
• determinatívov (t.j. znakov/logogramov určujúcich istú tématickú oblasť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené)
• fonetických komplementov (t.j. fonetických znakov určujúcich výslovnosť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené)

Pôvodné obrázkové znaky protoklinového písma sa, ako už bolo spomenuté, postupne zjednodušovali a konvencionalizovali, až kým sa okolo roku 2500 pred Kr. spojitosť s pôvodnými obrázkami úplne stratila. Tvar čiar znakov začal byť, ako už tiež bolo spomenuté, viac klinovitý.

So začiatkom akkadského obdobia (2340 pred Kr.) je sumerské písmo nahradené akkadským písmom, ktoré sa z neho priamo vyvinulo. Akkadi (ktorí hovorili semitským jazykom úplne odlišným od sumerčiny) žili vedľa Sumerov už od okolo 2600 pred Kr. a 2340 pred Kr. si ich všetkých podmanili. Sumerčina a s ňou aj sumerské písmo sa však ešte dlho potom používala ako jazyk vzdelancov a náboženstva, takže od začiatku akkadského obdobia až do zániku klinopisu koexistovali akkadské a sumerské písomné pamiatky, pričom funkcie sumerčiny sa postupne obmedzovali a akkadčina sa na dlhý čas stala „medzinárodným" jazykom celého Blízkeho východu.