Hebrejské písmo
Hebrejské písmo (resp. abeceda: hebrejská abeceda; hebr. אלף-בית, alef-bet) je súbor 22 písmen, ktoré sa používajú na písanie v biblickej aj modernej hebrejčine, ako aj v biblickej a talmudickej aramejčine. V prispôsobenej forme sa používajú na písanie v jazykoch, ktoré používali a používajú Židia v diaspóre, ako sú jidiš, ladino, židovská arabčina a skôr tiež napríklad slovanský lešon Kena’an.
Hebrejské písmo | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 125 / Hebr |
Delenie
(Novšie) hebrejské písmo sa delí na:
- hebrejské kvadrátne písmo
- rabínské písmo (raší)
- poľsko-nemecká kurzíva hebrejského písma
- iné kurzívy hebrejského písma
- novohebrejské písmo
Dejiny
Predchodcom novšieho hebrejského písma bolo starohebrejské písmo (kanaanske písmo), ktoré bolo príbuzné s fenickým písmom.
Starohebrejské písmo je predchodcom novšieho hebrejského písma iba historicky, vývojovo s ním však nesúvisí. Dejiny novšieho hebrejského písma sa totiž začali v 6. storočí pred Kr., počas babylonského exilu, keď začali Židia používať aramejské písmo, z ktorého sa v 3. storočí pred Kr. vyvinulo hebrejské kvadrátne písmo (synonymá: kvadráta, asýrske písmo), ktoré je už priamym predchodcom dnešného hebrejského písma a často sa dnešné hebrejské písmo označuje jednoducho ako hebrejské kvadrátne písmo. Podľa židovskej tradície však hebrejská abeceda obsahovala všetky písmená už za čias Mojžiša.
Pôvodne bola hebrejská abeceda spoluhlásková, čiže nedokázala vyjadriť samohlásky. Postupne boli zavedené spôsoby, ako samohlásky v texte vyznačovať; najprv používaním niektorých spoluhlások ako tzv. matres lectionis, neskôr osobitne samohláskovou punktáciou (hebr. nikud).
Písmená hebrejskej abecedy
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené písmená hebrejskej abecedy. Ide o 22 spoluhlások. Niektoré spoluhlásky majú na konci slova odlišnú podobu. Koncová forma písmen je uvedená v druhom stĺpci. Všetky písmená hebrejskej abecedy môžu slúžiť zároveň aj ako číslice, číselná hodnota jednotlivých písmen je uvedená v treťom stĺpci. Tabuľka ďalej obsahuje mená jednotlivých písmen, rôzne druhy transliterácie a varianty výslovnosti.
Oficiálna slovenská transliterácia hebrejskej abecedy zatiaľ nebola stanovená. Transkripcia používaná pre potreby slovenskej Wikipédie je uvedená v tejto tabuľke: Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia hebrejčiny.
Prehľad:
Písmeno | Číselná hodnota | Meno | Prepis | Výslovnosť (IPA) | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Zač., prostr. | Konc. | Štandardné | Aškenázske | Ivrit | ISO 259 | Hebrejská akadémia 2006 | Izraelská | Aškenázska | Sefardská | Rekonštrukcia | |||
Mišna | Biblická | ||||||||||||
א | 1 | Alef | Alef | אָלֶף | ʾ | ' | [ ʔ, - ] | [ - ] | [ ʔ, - ] | [ ʔ, - ] | [ʔ ] | ||
ב | 2 | Bet (vet) | Bejs (vejs) | בֵּית | b, ḇ | b, v | [ b, v ] | [b, v~v̥ ] | [ b, b~β~v ] | [ b, β ] | [ b ] | ||
ג | 3 | Gimel | Gimel | גִימֶל | g, ḡ | g | [ ɡ ] | [ɡ~ɡ ̊] | [ ɡ, ɡ~ɣ ] | [ ɡ, ɣ ] | [ ɡ ] | ||
ד | 4 | Dalet | Doles | דָלֶת | d, ḏ | d | [ d ] | [ d~d̥ ̊] | [ d̪~ð ] | [ d̪, ð ] | [ d ̪] | ||
ה | 5 | He | Hej | הֵא | h | h | [ h~ʔ, - ] | [ h, - ] | [ h, - ] | [ h, - ] | [ h ] | ||
ו | 6 | Waw | Vov | וָו | w | v | [ v ] | [ v~v̥ ] | [ v ] | [ w ] | [ w ] | ||
ז | 7 | Zajin | Zajin | זַיִן | z | z | [ z ] | [ z~z̥ ] | [ z ] | [ z ] | [ dz ] | ||
ח | 8 | Chet | Ches | חֵית | ḥ | ẖ | [ χ~ħ ] | [ x ] | [ ħ ] | [ ħ, x ] | [ ħ, x ] | ||
ט | 9 | Tet | Tes | טֵית | ṭ | t | [ t ] | [ t ] | [ t̪ ] | [ t̪ˁ ] | [ t̪ʼ ] | ||
י | 10 | Jod | Jud | יוֹד | y | y | [ j ] | [ j ] | [ j ] | [ j ] | [ j ] | ||
כ | ך | 20 | Kaf (chaf) | Kof (chof) | כָּף | k, ḵ | k, kh | [ k, χ ] | [ k, x ] | [ k, x ] | [ k, x ] | [ k ] | |
ל | 30 | Lamed | Lomed | לָמֶד | l | l | [ l ] | [ l~ɫ ] | [ l ] | [ l ] | [ l ] | ||
מ | ם | 40 | Mem | Mem | מֵם | m | m | [ m ] | [ m ] | [ m ] | [ m ] | [ m ] | |
נ | ן | 50 | Nun | Nun | נוּן | n | n | [ n ] | [ n ] | [ n̪ ] | [ n̪ ] | [ n̪ ] | |
ס | 60 | Samech | Somech | סָמֶך | s | s | [ s ] | [ s ] | [ s ] | [ s ] | [ ts ] | ||
ע | 70 | Ajin | Ajin | עַיִן | ` | ` | [ ʔ ~ ʕ, – ] | [ - ] | [ ʕ, ŋ, – ] | [ ʕ, ɣ ] | [ ʕ, ɣ ] | ||
פ | ף | 80 | Pe (fе) | Pej (fej) | פֵּא | p, p̄ | p, f | [ p, f ] | [ p, f ] | [ p, f ] | [ p, ɸ ] | [ p ] | |
צ | ץ | 90 | Cadi | Codi, codik | צָדִי | ṣ | ts | [ ʦ ] | [ ʦ ] | [ ʦ ] | [ sˁ ] | [ʦʼ, ʧʼ, t͡ɬʼ] | |
ק | 100 | Kof | Kuf | קוֹף | q | k | [ k ] | [ k ] | [ k ] | [ q ] | [ kʼ ] | ||
ר | 200 | Reš | Rejš | רֵיש | r | r | [ ʁ ] | [ ʀ ] | [ r~ɾ ] | [ ɾ ] | [ ɾ ] | ||
ש | 300 | Šin (sin) | Šin (sin) | שִין | š, ś | sh, s | [ ʃ, s ] | [ ʃ, s ] | [ ʃ, s ] | [ ʃ, ɬ ] | [ ʧ, t͡ɬ, s ] | ||
ת | 400 | Tav | Tov (sov) | תָו | t, ṯ | t, th | [ t ] | [ t, s ] | [ t̪, θ ] | [ t̪, θ ] | [ t̪ ] | ||