Ján Lichner (politik)

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici.

Počas 1. svetovej vojny prebehol na ruskú stranu a spoločne so skupinou slovenských zajatcov, ktorých viedol, sa pripojil k československým légiám v Rusku. Po návrate do vlasti vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.

Sprvu notársky úradník v Turčianskych Tepliciach, od 1925 notár vo Varíne, od 1929 v Senci. Pôsobil v agrárnej strane. V rokoch 1935 – 1939 ju zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení. V októbri 1938 podpísal za agrárnu stranu Žilinský manifest a stal sa ministrom pôšt a železníc v slovenskej autonómnej vláde, kde pôsobil do decembra 1938.

V rokoch 1939 – 1940 bol riaditeľom a predsedom správnej rady Slovenskej všeobecnej banky. Od leta 1939 organizoval občiansky odboj, bol v spojení s M. Hodžom, E. Benešom. V roku 1940 odišiel do exilu v Spojenom kráľovstve. Tu potom pôsobil v rokoch 1940 – 1942 ako štátny minister, v rokoch 1942 – 1945 ako minister poľnohospodárstva poverený aj správou Ministerstva verejných prác československej exilovej vlády v Londýne.

V rokoch 1945 – 1948 člen vedenia Demokratickej strany, za ktorú v tomto období pôsobil ako poslanec v NZ a v rokoch 1945-1946 v Slovenskej národnej rade. V rokoch 1945 – 1946 štátny tajomník ministerstva zahraničného obchodu, v rokoch 1946 – 1948 štátny tajomník na ministerstve národnej obrany. Vo februári 1948 podal demisiu.

V rokoch 1950 – 1960 z politických dôvodov väznený. V roku 1968 rehabilitovaný. Venoval sa aj publicistickej činnosti.

• Rad SNP I.tr. rad Tomasa Garrique Masaryka v Praze 17.11.1992

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.