Ivan Gall

Pochádzal z Moravy, ale vyrastal v Martine. Študoval vo Valašskom Meziříčí a v Místku, neskôr pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Prahe, kde v roku 1910 získal doktorát práv. V roku 1918 sa stal poslancom Revolučného národného zhromaždenia, od roku 1919 pracoval na Ministerstve pre správu Slovenska, od roku 1929 na Krajinskom úrade. V roku 1938 bol vypovedaný zo Slovenska, a odvtedy až do svojej smrti žil v Prahe, no po skončení 2. svetovej vojny naďalej udržiaval kontakty so Slovenskom.

Väčšinu svojich prác napísal po slovensky v rokoch 1904 – 1912. Napísal okolo tridsať lyrických básní a niekoľko krátkych próz, ktoré uverejňoval najmä v časopise Dennica, ale tiež v časopisoch Prúdy a Naše Slovensko. Jeho poézia znamená obohatenie dobového básnického výrazu o nové odtiene. Často sa inšpiroval výtvarným umením, čoho dôkazom je i viacero básní napísaných k určitým obrazom, no venoval sa najmä ľúbostnej poézii. Inšpiroval sa tiež európskou literatúrou, ktorá priniesla do jeho diel mnoho zvučným mien, ale taktiež nádych symbolizmu a moderny.

• 1906 – Na Dušičky (vyšlo v časopise Dennica)
• 1907 – Precitnutie (vyšlo v časopise Dennica)
• 1908 – Aurelove Vianoce (vyšlo v časopise Dennica)
• 1908 – Biela noc (vyšlo v časopise Dennica)
• 1910 – Z denníka Voloďovho (vyšlo v časopise Dennica)
• 1935 – T. G. Masaryk na Slovensku, kniha o Masarykových prezidentských cestách na Slovensko (vydané pod jeho občianskym menom)
• 1938 – Tým, čo sa zaslúžili o vlasť (Pro patria bene meritis), bibliofília obsahujúca príležitostné reči venované M. R. Štefánikovi, T. G. Masarykovi a P. O. Hviezdoslavovi (vydané pod jeho občianskym menom)
• 1955 – Ján Kalinčiak: Reštavrácia, preklad do češtiny
• 1956 – Odkaz, súborné vydanie jeho časopisecky uverejňovaných básní a próz
• 1973 – Keď padá lístie, knižné vydanie poézie a prózy