Relikviár svätého Maura

Relikviár svätého Maura

Relikviár bol vyrobený na zákazku člena zámožného rodu Rumigny, ktorý tiež založil benediktínsky kláštor v belgickom meste Florennes. Biskup Gérard de Rumigny získal relikvie svätého Jana Krstiteľa a neskôr svätého Maura z katedrály v Reims. Práve pre uloženie týchto ostatkov bol relikviár zhotovený. Ešte neskôr boli do relikviára uložené pozostatky sv. Timoteja a sv. Apolinára.

Po Francúzskej revolúcii bol kláštor, v ktorého majetku sa relikviár nachádzal, zrušený; relikviár samotný sa stal vlastníctvom iného kostola vo Florennes. Bol však čiastočne poškodený, a od cirkevnej rady ho roku 1838 zakúpil za 2500 frankov šľachtic Alfred de Beaufort-Spontin. V polovici 19. storočia nechal schránku zreštaurovať nákladom 3 tisíc frankov. Roku 1888 bol relikviár vystavený v Bruseli, roku 1889 ho Alfred de Beaufort-Spontin premiestnil na svoj zámok v Bečove nad Teplou.

Za druhej svetovej vojny príslušníci rodu Beaufort-Spontin kolaborovali s nacistami. Na konci vojny v roku 1945 zo zámku v Bečove ušli len s najnutnejšími predmetmi. Relikviár bol však ešte predtým, než Bečov nad Teplou opustili, uschovaný do zásypu podlahy hradnej kaplnky Navštívenia Panny Márie. Zámok bol po vojne znárodnený.

V júni 1984 česko-slovenské úrady kontaktoval občan USA Danny Douglas; na zastupiteľskom úrade vo Viedni začal vyjednávať s česko-slovenským štátom o nákupe nešpecifikovanej historickej pamiatky za 250 tisíc dolárov. Pri vyjednávaní vyšlo postupne najavo, že ide o dutý kovový predmet o veľkosti približne konferenčného stolíka s vysokou historickou a umeleckou hodnotou, ktorý leží zakopaný asi 100 kilometrov od Norimbergu. Po ďalšom pátraní v archívoch našli česko-slovenskí kriminalisti fotografiu a popis relikviára uloženého na zámku z roku 1932. 4. novembra 1985 začali prehľadávať celý Bečovský areál; relikviár bol objavený nasledujúci deň.

Detail čela so svätým Maurom

Po tomto významnom náleze pripravil Západočeský pamiatkový úrad zmluvu s Umelecko-priemyselným múzeom v Prahe, ktoré sa zaviazalo vypracovať expertízu truhly; tá bola za tým účelom prevezená do Prahy. Písomná správa múzea ohodnotila relikviár ako pamiatku nevyčísliteľnej hodnoty; jej vývoz preto nepripadal do úvahy. V dôsledku nevhodného uloženia vo vlhkej zemi bola však archa vo veľmi zlom stave, ktorý vyžadoval zreštaurovanie; reštaurátorské práce ale začali až o niekoľko rokov neskôr, roku 1991, po objasnení majetkových a vlastníckych vzťahov.

Nariadením vlády Českej republiky č. 262/1995 Zb. zo 16. augusta 1995 bol relikviár zaradený na zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky pod číslom 308.[2]

Náročného a dlhého procesu reštaurovania sa ujal Štátny úrad pamiatkovej starostlivosti. Práce prebiehali okrem iného v kooperácii s reštaurátormi z nemeckého Aachenu. Bolo však tiež nutné vyvinúť nové reštaurátorské postupy. Relikviár bol rozobraný, pritom bola o. i. odstránená sadrová výplň sošiek z predchádzajúcich opráv. Vzácne kamene odobraté a vyčistené, poškodené pracne opravené. Stovky dielov bolo treba opraviť alebo nahradiť, potom boli postupne osadzované na nové orechové jadro, ktoré nahradilo pôvodné polorozpadnuté drevo dubové. Relikviár bol kompletne zreštaurovaný roku 2002.

Detail čela s Kristom

Tvarom aj veľkosťou sa relikviár veľmi podobá relikviáru z katedrály Panny Márie v Aachene a z katedrály sv. Troch kráľov v Kolíne nad Rýnom. Vo vnútri sa nachádzajú skeletálne ostatky (okrem sv. Maura pripisované tiež sv. Timotejovi), zvyšky textílií a koža. Obsah relikviára skúmalo kriminalistické laboratórium, ktoré vykonalo aj testy DNA. Vnútri relikvie boli zistené pozostatky štyroch osôb, medzi nimi aj detský mliečny zub, a egyptská látka z ôsmeho storočia[3]. Relikviár má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 140 × 42 cm a je 65 cm vysoký. Horná časť má tvar pripomínajúci sedlovú strechu. Pôvodné dubové jadro bolo pri rekonštrukcii nahradené jadrom z orechového dreva. Dekorácia zahŕňa veľké množstvo reliéfov a sošiek z pozláteného striebra, drahé kamene, filigrány a gemy z drahokamov a polodrahokamov. Protiľahlé priečelné steny zdobia asi 25 cm vysoké sošky svätého Maura a Ježiša Krista, vrchné steny potom kruhové medailóny s výjavmi zo života sv. Timoteja a sv. Jána Krstiteľa. Na každej z bočných stien sú v rade rozmiestnené sošky šiestich apoštolov. Najstaršie gemy pochádzajú z 1. alebo 2. storočia; ide o druhotne použité gemy antické.

Prvýkrát bol relikviár verejnosti ukázaný na Pražskom hrade na výstave v roku 2000, vtedy však ešte nebol úplne zreštaurovaný. Až od 4. mája 2002[4] sa stal súčasťou stálej expozície na mieste, kde bol nájdený a je trvalo vystavený v priestoroch modrej jedálne[5] na zámku Bečov nad Teplou v okrese Karlovy Vary.

24. novembra 2010 bol prevezený do Vladislavskej sály Pražského hradu[6], kde bol do 27. februára 2011 vystavený vedľa kópie korunovačných klenotov[7].

V období od 18. decembra 2014 do 15. marca 2015 sa relikviár predstavil verejnosti na rozsiahlej výstave Hrady a zámky objevované a opěvované (výstava v Jazdiarni Pražského hradu zhrnula cca 600 zbierkových predmetov najmä z bohatých fondov ponechaných na štátnych hradoch a zámkoch v správe Národného pamiatkového ústavu).[8]

1. Dokumentárny film Hon na svatého Maura vysielaný 8. 10. 2006 Českou televíziou
2. Nariadenie vlády č. 262/1995 Zb. zo 16. augusta 1995
3. Alena Drábová: Bečov nad Teplou čeká na relikviář sv. Maura, DNES, 2000
4. Článok Svatý Maur a koňak na Czecot.cz Svatý Maur a koňak
5. Článok Relikviář svatého Maura na Novinky.cz Relikviář svatého Maura: Nevěděli, co hledají, našli poklad
6. Reportáž rozhlasovej stanice Radiožurnál Převoz relikviáře sv. Maura: jako z akčního filmu z 24.11.2010
7. Relikviár Svätého Maura na Pražskom hrade Relikviář svatého Maura na Pražském hradě
8. Hrady a zámky objevované a opěvované [online]. [Cit. 2015-02-03]. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Relikviář svatého Maura na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Relikviár svätého Maura

• Stránky venované relikviári sv. Maura
• Dokument Hon na svätého Maura, iVysílání ČT