Ráj (Karviná)
Ráj (nem. Roj, poľ. Raj) je pôvodná obec, kedysi závislá na historickom meste Fryštáte, dnes je Ráj miestnou časťou Karvinej, často označovaná ako Karviná 4 - Ráj. Leží na katastrálnom území Ráj.
| Karviná - Ráj | |||
| časť mesta Karviná | |||
| časť mesta | |||
 Kaplnka sv. Anny | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Morava | ||
| Okres | Karviná | ||
| Obec | súčasť mesta Karviná | ||
| Historický región | Sliezsko | ||
| Súradnice | 49°50′53″S 18°34′11″V | ||
| Rozloha | 7,63 km² (763 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 426[1] (2001) | ||
| Prvá pís.zmienka | 1305 | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 734 01 | ||
  Karviná - Ráj Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Ráj (Karviná) | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Obec je spomínaná už počiatkom 14. storočia. V polovici 16. storočia tu postavilo fryštátske knieža Fridrich Kazimír svoj druhý zámok, v osemdesiatych rokoch 20. storočia značne schátraný a zborený. Od konca 16. storočia bol Ráj centrom samostatného stavovského panstva Ráj. V 19. storočií tu barón Georg Bees "náhodou" objavil liečivé pramene, ktoré dali základ vzniku známych Kúpeľov Darkov. Pôvodne zamýšľal vykonať geologické vrty, ktoré mali potvrdiť existenciu čierneho uhlia na jeho pozemkoch, miesto uhlia však na niekoľkých miestach vytryskli gejzíry slanej vody. Miestni ľudia vodu začali používať a spozorovali kladné účinky týchto prameňov. Po odbornom prieskume v laboratóriách vo Viedni sa potvrdila liečivá sila týchto jodobromových prameňov a prvýkrát vodu na liečenie začal používať Fryštátský lekár dr. Alois Fiedler. Neskôr tu vzniklo kúpeľné miesto Ráj, ktoré sa potom zmenilo na Lázně Darkov a v roku 1868 začala prvá kúpeľná sezóna. Liečilo sa tu mnoho príslušníkov rakúskej aristokracie a populárnych osobností zo sveta politiky, kultúry a športu.
Za nacistickej okupácie bola obec Ráj územne spojená s Fryštátom a Karvinnou do jedného celku s nemeckým názvom Karwin-Freistadt a po vojne sa toto spojenie obnovilo, ale už s českým názvom Karviná. Rájom viedla miestna železnica KFNB, spájajúca hlavnú karvinskú stanicu so železničnou stanicou Karviná mesto a stanicou v Petroviciach u Karvinej. Železničná zastávka Ráj bola zrušená, ale objekt čakárne vo Fryštátskej ulici blízko krajskej nemocnice je zachovaný. Dnes je budova bývalej železničnej zastávky administratívne pričlenená ku Karvinej-Fryštátu a je súčasťou mestskej pamiatkovej a kúpeľnej zóny Karviná - Fryštát a Kúpele Darkov.
Karviná - Ráj dnes
Po roku 1963 sa v Ráji vybudovalo veľké sídlisko Karviná-Ráj a Mizerov, v ktorom dnes žije polovica obyvateľov mesta Karvinej. Dnešné predmestie Karvinej, Ráj, má svoje vlastné centrum, kultúrne vyžitie, obchodné domy aj rekreačné zóny, predovšetkým rájsky kopec, rieku Olšu a blízke jazero Darkov. V časti Mizerov má sídlo regionálna knižnica Karviná, základná umelecká škola Bedřicha Smetanu s koncertnou sálou, v časti Vydmuchov stojí v mieste bývalého zámku Ráj krajská nemocnica s poliklinikou, kde k prechádzkam pacientov slúži bývalý zámocký park. Pod vrcholom rájskeho kopca je Centrálny cintorín mesta Karvinej. Pôvodne budova cintorínskej správy a obradnej siene boli postavené ako kultúrny dom budúceho sídliska pre ďalších 27 000 obyvateľov, ktoré malo stáť v mieste priľahlého poľnohospodárskeho poľa. Hoci už ťažká technika pripravovala výstavbu, revolúcia v novembri 1989 zámer výstavby sídliska zastavila.
Referencie
- Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl [online]. 2007-03-03, [cit. 2015-01-06]. S. 718, 719, záznam 10-8. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ráj (Karviná) na českej Wikipédii.
| Mesto Karviná - časti | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Doly • Fryštát • Hranice • Lázně Darkov • Louky • Mizerov • Nové Město • Ráj • Staré Město | ||||||||