Fryštát

Niekdajšie kniežacie mesto spomínané už v roku 1305 ako druhé sídlo tešínskych Piastovcov. Stával tu kniežací hrad, v roku 1511 prestavaný na honosné reprezentatívne sídlo kniežaťa Fridricha Kazimíra. Po jeho smrti v roku 1572 bolo toto významné hospodárske mesto odpredané a už natrvalo vyčlenené z Tešínskeho kniežatstva a stalo sa centrom fryštátskeho panstva. V roku 1792 mesto kúpil gróf Larisch-Mönnich a na tunajšom zámku, ktorý novo zrekonštruoval do dnešnej empírové podoby, sa usídlil. Za nemeckej okupácie počas II. sv. vojny bol okresný Fryštát územno spojený s vtedajšou Karvinnou a okolitými obcami pod nemeckým názvom Karwin-Freistadt. Toto spojenie sa po vojne obnovilo, ale už pod českým názvom Karviná. V roku 1946 sa na katastri Fryštátu začalo budovať historicky prvé sídlisko vtedajšieho Československa, dnes je to mestská časť Nové Mesto a tvorí nové centrum mesta Karviná. V roku 1912 bola v meste zavedená električková doprava, ktorá v roku 1961 bola zrušená. Železničná stanica Fryštát (dnes Karviná mesto) na trati Petrovice - Karviná bola postavená v roku 1898 a slúžila miestnemu priemyslu a preprave kúpeľných hostí do darkovských kúpeľov. V roku 1939 došlo k zlúčeniu Fryštátu a pôvodnej Karvinej na dvojmestie Karwin-Freistadt, ktorého existencia skončila v roku 1945. K trvalému spojeniu došlo v roku 1946, ale už pod názvom Karviná. Postavením novej hlavnej stanice v roku 1963 bola na starej stanici zastavená prevádzka osobnej dopravy. Za dobu svojej existencie mesto a tunajší zámok navštívilo niekoľko významných panovníkov Európy, mesto tiež figuruje v kauze okolo smrti následníka rakúsko-uhorského trónu princa Rudolfa Habsburského.

V roku 1946 bolo vtedajším predsedom vlády Klementom Gottwaldom na území pôvodného Fryštátu založené Nové Mesto. Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia tu bolo postavené sídlisko Hranice.

Išlo o dvojmestie vzniknuté zlúčením Okresného mesta Fryštátu (dnešné mesto Karviná), baníckeho mesta Karvinná (už neexistuje), obcí Ráj, Staré Město a Kúpele Darkov do jedného mestského celku. K zlúčeniu došlo na základe rozhodnutia nemeckej vlády v roku 1939. Dvojmestie sa na dobu existencie protektorátu Čechy a Morava stalo nemeckým so správnym centrom vo Fryštáte. V roku 1938 územie zabralo Poľsko, ktoré tu spôsobilo značné ekonomické škody, preto zabranie územia dnešnej Karvinej pod nemeckú správu znamenalo opätovnú ekonomickú stabilitu. Ale doba nemeckej okupácie nebola dobou priaznivou, hoci vo Fryštáte žilo 70% obyvateľov hlásiaceho sa k nemeckej národnosti. Nemecká vláda však optimisticky počítala s rozvojom mesta. V časti Karvinná sa nachádzali bane, v časti Darkov známe a obľúbené kúpele a vo Fryštáte bol hutnícky priemysel. Tieto všetky časti navyše veľmi výhodne spájala železnica, tieto všetky faktory dokázali Nemci dobre využiť, obzvlášť, keď na zámkoch v Karvinnej, Ráji a vo Fryštáte sídlil veľmi vplyvný a bohatý šľachtický rod grófa Larisch-Mönnicha, sympatizujúci s Nemcami. Preto bol vypracovaný projekt na výstavbu nového predmestia, ktoré malo byť situované severovýchodným smerom od historickej časti Fryštátu, na ktorý malo priamo nadviazať. Bolo potrebné ubytovať pracovnú silu pre rozmáhajúcu sa ekonomiku mesta Karwin-Freistadt. Toto všetko sa malo uskutočniť po víťazstve vo vojne vedenej nacistickým Nemeckom. V máji 1945 však nemecká armáda bola porazená postupujúcou Červenou armádou. Rozhodujúca bitka o Karwin-Freistadt prebehla na poliach medzi Jaklom a Marklovicami v blízkosti vodárenskej veže v časti Hranice. Nemci na miestnej železnici, pri ústupe, vytrhali koľaje pomocou špeciálneho vlaku ťahaného parnou lokomotívou.

Dnes je Fryštát historickým centrom Karvinej. Od roku 1992 je tu vyhlásená mestská pamiatková zóna. V tejto súvislosti prebehla v posledných rokoch rozsiahla rekonštrukcia väčšiny historických stavieb. Malebné zákutia Fryštátu ostro kontrastujú so zvyškom mesta, ktoré je tvorené predovšetkým panelovou zástavbou. Za najcennejšie pamiatky možno považovať farský kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorého jadro pochádza z čias vrcholnej gotiky (Moravská kaplnka zo 14. stor.). V roku 2011 tu bol náhodne odhalený unikátny cyklus nástenných fresiek z 15. storočia - umučenia sv. Barbory a Kataríny, ktorý je unikátnym nálezom v rámci celého regiónu. Nemenej významný je aj empírový zámok Fryštát z konca 18. storočia, ktorý bol v roku 1997 nákladne reštaurovaný a sprístupnený verejnosti. Medzi ďalšie pamätihodnosti patrí filiálny kostol sv. Marka, radničná budova s renesančnou vežou s hodinami, liatinová fontána z roku 1900, alebo rozsiahly krajinársky park priliehajúci k zámku, ktorý priebežne prechádza rozsiahlou krajinársku úpravou. V parku sa nachádza letné kino, zoo kútik alebo slepé rameno Olše s prístavom a lodičkami.

• 
  Liatinová fontána na Masarykovom námestí
• 
  Radničná veža
• 
  Kostol Povýšenia sv. Kríža
• 
  Zámok Fryštát
• 
  Kostol sv. Marka
• 
  Letné kino

1. Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl [online]. 2007-03-03, [cit. 2015-01-08]. S. 718, 719, záznam 10-5. Dostupné online. (po česky)
2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 932. (po česky)
3. Vyhl. ministerstva vnitra č. 3/1950 Sb.
4. Oznámenie ministerstva vnútra ČSR č. 20/1971 Ú.v.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fryštát

• Územno identifikačný register SR
• Aplikácie adresy na MIČR
• Databáza štatistických obvodov

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fryštát na českej Wikipédii.