Prepis z cyriliky do latinky

Toto je článok o prepise (transkripcii alebo transliterácii) z cyriliky do latinky.

Slovenské systémy

Systém podľa PSP 1991/1998/2000 (používaný aj v slovenskej Wikipédii)

Je opísaný v PSP (z roku 1991 resp. 1998 resp. 2000) v Kap. VII podkapitole 1.1 a podkapitole:

pre ruštinu: 1.2.1
pre ukrajinčinu: 1.2.2
pre bieloruštinu: 1.2.3
pre bulharčinu: 1.2.4
pre macedónčinu: 1.2.5
pre srbčinu: 1.2.6 (systém je zhodný s latinským zápisom chorvátčiny)

Pozri

Systémy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

bulharčina: systém z roku 1999, je zhodný so systémom podľa odporúčania OSN z roku 1977 (pozri nižšie)
ruština: systém z roku 1998, je zhodný so systémom pre ruštinu podľa odporúčania OSN z roku 1987 (pozri nižšie)

Systém podľa STN 01 0185 (starší názov ČSN 01 0185)

Bola to česko-slovenská norma (v slovenčine) pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, "srbskú verziu srbochorvátskeho jazyka", macedónčinu a bulharčinu. Vydaná v roku 1975, platná od roku 1977, zrušená v Česku 2002, na Slovensku v 2003, ale na Slovensku stále používaná, lebo nebola nahradená inou. Komentár pozri napr. str. 32, náhľad tu

Systém podľa starších PSP

V PSP platných pred rokom 1991 (teda z rokov 1953 - 1971) a podľa knihy Príručka slovenského pravopisu pre školy (autori: Ján Oravec, Vincent Laca) platil systém zhodný so systémom uvedeným v PSP z roku 1991 a nasl. s tým rozdielom, že:

ьё = jo (nie: io); дьё/тьё/ньё/льё = ďjo/ťjo/ňjo/ľjo (nie: dio/tio/nio/lio)
ью = ju (nie: iu); дью/тью/нью/лью = ďju/ťju/ňju/ľju (nie: diu/tiu/niu/liu)
ья = ja (nie: ia); дья/тья/нья/лья = ďja/ťja/ňja/ľja (nie: dia/tia/nia/lia)

Systém podľa "Pravidla jmenného katalogu" (1959/1969)

Išlo o česko-slovenské katalogizačné inštrukcie. Prvé vydanie bolo z roku 1959, druhé z roku 1969. Systém bol založený na medzinárodnom vedeckom prepise.

České systémy

Systém podľa PČP

Je opísaný v Pravidlách českého pravopisu (z roku 1993 resp. 2002). Kópia textu je dostupná tu (s.13 a ďalej).

Tento systém nie je zhodný so slovenským systémom podľa PSP. Hlavné rozdiely sú:

namiesto slovenského ie, io, iu (po mäkkom znaku a podobne) je české je, jo
namiesto slovenského ľo, ľu, ľa je české lo, lu, la
namiesto slovenského de, te, ne je (väčšinou) české dě, tě, ně
namiesto slovenského iu po spoluhláskach je české ju

Systém podľa ČSN

súčasný (česká norma): ČSN ISO 9 (zhodné s ISO 9:1995, pozri nižšie)
bývalý (česko-slovenská norma): ČSN 01 0185 - pozri vyššie

Systém podľa "Pravidla jmenného katologu"

Pozri vyššie

Medzinárodné systémy

Medzinárodný vedecký prepis (od konca 19. storočia)

Systémy podľa OSN

bulharčina: odporúčanie z roku 1977 = bulharský „Systém transliterácie a transkripcie“ z roku 1972 - pozri napr. a resp.
macedónčina: odporúčanie z roku 1977 –
ruština: odporúčanie z roku 1987 pre prepis názvov z územia Ruska (ZSSR?) = druhý variant prvej tabuľky sovietskej normy GOST 16876-71 v stave z roku 1983 (pozri nižšie) - pozri napr. a
srbčina: odporúčanie z roku 1977 - pozri napr.

Systémy ISO

ISO 9:1995: zhodné s GOST 7.79, pozri dole linky ku GOST 7.79
ISO 9:1986
ISO/R 9:1968
ISO/R 9:1954

Z vyššie uvedných posledných troch (teda starších) noriem sa ešte dnes pomerne často používa norma ISO/R 9:1968: pozri napr. (K textu zobrazenému na uvedenom linku treba dodať, že ISO/R 9:1968 povoľuje ako alternatívu aj tzv. "2. podštandard" - písať zh (namiesto ž), sh (namiesto š), ĭ (namiesto j), kh (namiesto h), ts (namiesto c), ch (namiesto č), shch (namiesto šč), yu (namiesto ju) a ya (namiesto ja). Išlo o ústupok anglosaskej tradícii prepisu cyriliky. )

Systém RVHP

V RVHP platil oficiálne systém RVHP 1362 (po rusky: (ST) SEV 1362) z roku 1978, ktorý bol zhodný s GOST 16876-71 (pozri nižšie).

Systém Slavic Review

Myslí sa starší systém podobný ISO 9:1968, dnes časopis používa systém ALA-LC.

Sovietske/ruské systémy

Sovietsky systém GOST 16876-71 (od sovietskej Hlavnej správy geodézie a kartografie - GUGK) z roku 1971 (drobné úpravy 1973, 1980 a 1983): norma má dve časti:
- Tabuľka 1 (transliterácia 1:1) s dvoma variantmi odlišujúcimi sa v písaní e - je, h - ch, ŝ - šč, û - ju, â - ja (druhý variant bol prebratý do normy OSN 1987 - pozri vyššie), druhý variant pozri napr.
- Tabuľka 2 (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok)
Ruský systém GOST 7.79 (z roku 2000/2002), je zhodný so systémom ISO 9:1995; pozri napr. GOST 7.79 celý text (tým zároveň text ISO 9:1995) v ruštine, tabuľky pre Systém A ale nie sú funkčné; norma má dve časti:
- Systém A (transliterácia 1:1): pozri napr. a dole
- Systém B (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok): pozri link vyššie uvedený link na celú normu v ruštine
Ruský systém pre ruské pasy z roku 1997: (čo je príloha )

Prehľad podľa anglickej wikipédie:

Prepisy z ruského o slovanských cyrilských písiem podľa GOST 16876-71 a ISO 9:1995 / GOST 7.79 a OSN 1987.
Uvedené sú len problematické písmená, ostatné (napr. a, b, v atď. sú ako vo všetkých prepisoch z cyriliky)
Cyriliské písmo	е	ё	ж	й	х	ц	ч	ш	щ	ъ	ы	ь	э	ю	я	і	ѳ	ѣ	ѵ	ѫ	ђ	ѓ	є	ѕ	ї	ј	љ	њ	ћ	ќ	ў	џ	ґ
GOST 16876-71 tabuľka 1	e (je)	ë	ž	j	h (ch)	c	č	š	ŝ (šč)	"	y	'	è	û (ju)	â (ja)	ì					đ	ǵ	ê	ẑ	ì	ǰ	l̂ (lj)	n̂ (nj)	ć	ḱ	ǔ	d̂	-
GOST 16876-71 tabuľka 2	e	jo	zh	jj	kh	c	ch	sh	shh	"	y	'	eh	ju	ja	ih					jd	jg	je	js	ji	јh	lh	jn	jc	jk	uh	jz	-
GOST 7.79-2000, systém A / ISO (1995)	e	ë	ž	j	h	c	č	š	ŝ	"	y	'	è	û	â	ì	f̀	ě	ỳ	ǎ	đ	ǵ	ê	ẑ	ï	ǰ	l̂	n̂	ć	ḱ	ǔ	d̂	g̀
GOST 7.79-2000, systém B / ISO (1995)	e	yo	zh	j	kh	c (cz)	ch	sh	shh	"	y'	'	e'	yu	ya	i	fh	ye	yh	o'	-	g'	ye	z'	yi	j	l'	n'	dh	k'	u'	dh	-
OSN (1987) / Úrad geodézie ...(1998)	e	ë	ž	j	h	c	č	š	šč	"	y	'	è	ju	ja	ĭ	ḟ	ě	ẏ

Zátvorky označujú prípustné varianty

Anglické systémy

Systém ALA-LC (American Library Association-Library of Congress):
- verzia 1997: pre slovanské cyrilské písma a pre všetky neslovanské cyrilské písma - pozri pod jednotlivými jazykmi na , to isté pod jednotlivými jazykmi na
- verzia 1976: napr. pre ruštinu
- systém LC: 1905
- systém ALA: 1885
Systém BGN/PCGN: pozri pod jednotlivými jazykmi na (napr. ruština 1944/1947, bulharčina 1952, bieloruština 1979 atď.), to isté pod jednotlivými jazykmi na
Systém BSI z roku 1958 (BS 2979:1958): je zhodný s 2. podštandardom z ISO/R 9: 1968, komentár pozri , časť pre ruštinu pozri napr.
Systém British Royal Society z roku 1953
Systém British Academy z roku 1917
Systém Britského múzea
Systém New York Public Library
Systém INIS
Systém MR (Mathematical Reviews/Zentralblatt MATH)
Systém podľa Allworth, Edward: Nationalities of the Soviet East. Publications and Writing Systems. New York, 1971 - pozri na podstránky pre jazyky altajčina, azerbajčina, baškirčina, čuvaština, jakutčina, krymská tatárčina, karačaj-balkarčina, karakalpačtina, kazaština, chakaština, kirgizština, kumyčtina, nogajčina, osetčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, uzbečtina
Systém podľa Daniels, Peter T., Bright, William (eds.): World’s Writing Systems, New York, 1996 - pozri na podstránky pre jazyky bulharčina, buriatčina, čukčina, kabardčina, kalmyčtina, kirgizština, komijčina, moldavčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, ukrajinčina, uzbečtina

Nemecké systémy

NSR

DIN 1460 z roku 1982 (normu používa aj Deutsche Bibliothek): je zhodná s ISO/R 9:1968 (bez 2. podštandardu), pozri napr.
Systém podľa Dudena NSR (v Rakúsku podľa Österreichisches Wörterbuch) : pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, macedónčinu a srbčinu, pozri napr. a
Systém podľa TITUS (Thesaurus Indogermanischer Text- und Sprachmaterialien), 2000: pozri na podstránky pre jazyky abazština, abcházština, adygejčina, avarčina, čečenčina, darginčina, inguština, kabardčina, lach, lezgičtina, tabasarančina

NDR

TGL 37 116 z roku 1981: pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, (?)macedónčinu, srbochorvátčinu a mongolčinu
Systém podľa Dudena NDR: napr. pre ruštinu: transkripcia systému je založená na systéme W. Steinitza (1972) a transliterácia na systéme ISO 9: 1986 a TGL 37 116; posledný raz bol systém uvedený v "Der Große Duden: Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung...", 6. vydanie, Lepzig, VEB Bibliographisches Institut Leipzig, 1990

Švajčiarsko

Systém Informationsverbund Deutschschweiz (IDS) z roku 2001:

Francúzske systémy

systém CNT z decembra 2007:
systém podľa Jean Girodet (1976), Dictionnaire de la langue francaise, Paris: Éditions Bordas.
systém podľa Bibliothèque nationale de France
systém podľa Bibliotheque royale de Belgique

Bieloruské systémy (len pre bieloruštinu)

oficiálny systém z roku 2007 ()
oficiálny systém z roku 2000 ()
oficiálny systém z roku 1998
Łacinka (bieloruská tradičná latinka)

Bulharské systémy (len pre bulharčinu)

oficiálny systém z roku 1995/2006 ( , , , bulharské uzákonenie z roku 2009: ):

А A	Б B	В V	Г G	Д D	Е E	Ж ZH	З Z	И I	Й Y
К K	Л L	М M	Н N	О O	П P	Р R	С S	Т T	У U
Ф F	Х H	Ц TS	Ч CH	Ш SH	Щ SHT	Ъ A	Ь Y	Ю YU	Я YA

oficiálny systém z roku 1999 pre pasy ()
systém podľa A. Danchev, M. Holman, E. Dimova and M. Savova. An English Dictionary of Bulgarian Names: Spelling and Pronunciation. Sofia: Nauka i Izkustvo Publishers, 1989.
„Systém transliterácie a transkripcie“ (Sofia, 1972) – pozri hore pod Systémy OSN

Ukrajinské systémy (len pre ukrajinčinu)

oficiálny systém z roku 2010 – zhodný so systémom z roku 1996 okrem prepisov щ, ь a ’ ()
systém pre pasy z roku 2007:
systém pre pasy z roku 2004
oficiálny systém z roku 1996 ()
systém Deržstandart 1995 (navrhovaný)
oficiálny systém z roku 1993

Macedónske systémy (len pre macedónčinu)

systém pre pasy z roku 2008
oficiálny systém z roku 1998
oficiálny systém z roku 1970 - zhodný s ISO R/9:1969 (najmä systém A)

Jazyky s oficiálnou latinkou

Pre tieto (a niektoré ďalšie malé jazyky) existuje/existovalo (aj) úradne používané latinské písmo, ktoré prirodzene slúži(lo) ako hlavná forma „prepisu“:

adygejčina: oficiálna adygejská latinka z roku 1927
azerbajdžančina:
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1991
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1929
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1922
bieloruština: pozri hore (Łacinka )
čečenčina:
- oficiálna čečenská latinka z roku 1992 ()
- oficiálna čečenská latinka z roku 1925
karačaj-balkarčina: oficiálna karačaj-balkarská latinka z roku 1924
krymská tatárčina:
- QÖCYR 1997
- systém podľa A. Emirova (link ako QÖCYR)
kumyčtina: oficiálna kumycká latinka z roku 1927
moldavčina: oficiálna moldavská latinka z roku 1989
srbčina: oficiálna srbská (a chorvátska) latinka - tzv. gajica
tadžičtina: oficiálna tadžická latinka z roku 1926(?)
tatárčina:
- oficiálna tatárska latinka z roku 2001
- oficiálna tatárska latinka z roku 1927
turkménčina:
- súčasná oficiálna turkménska latinka (štandard TDS 565 1999)
- oficiálna turkménska latinka z roku 1993
- oficiálna turkménska latinka z roku 1929 (1928?)
uzbečtina:
- súčasná oficiálna uzbecká latinka z roku 1995
- (plánovaná) oficiálna uzbecká latinka z roku 1993
- oficiálna uzbecká latinka z roku 1927/1928

Externé odkazy

Automatický prepis

Google prekladač (dole vľavo treba aktivovať "čítať foneticky", nie je však jasné podľa akého systému sa prepisuje)
Google Script converter (len ruština)
ruské stránky v ruštine a angličtine (prepis podľa GOST 7.79 Systém B a podľa ISO 9 (asi sa myslí ISO 9:1995) ), detto
české stránky (prepis podľa GOST 16876-71)
Prepis podľa ČSN ISO 9 (010185) - verzia medzinárodnej ISO 9:1995, odvodená z ruského systému GOST 16876-71
Prepis-transkripcia (asi podľa Prav. českého pravopisu), nie je zhodná so systémom podľa PSP !
nemecké stránky

Iné

Ruský portál

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.