Predjamský hrad

Archeologické vykopávky z 50. rokov 20. storočia ukázali, že Erazmova jama bola pravdepodobná osídlená už v paleolite. Hrad bol pravdepodobne postavený v 12. storočí, ale prvýkrát sa spomína až v druhej polovici 13. storočia.[2] Bol postavený v oblasti, ktorá bola ovládaná Aquilejským patriarchátom. Hrad sa stal bojiskom medzi Aquilejským patriarchátom a grófmi z Gorice. V tých časoch sa hrad nazýval Jama, čo v preklade znamená jaskyňa.[3] V roku 1350 bol hrad obsadený Rakúskym vojvodstvom, aby tak zamedzil nájazdy lúpežných rytierov v okolí, ktorí žili na hrade. V roku 1398 hrad obliehali aquilejské jednotky, ktoré ho vypálili. Neskôr sa majiteľmi hradu stali rytieri z mesta Lienz vo východnom Tirolsku, ktorí sa nazývali pánmi Lienza a Luegga (ako nazývali Predjamský hrad). Poloha hradu z neho urobila takmer nedobytnú pevnosť. Skladá sa z dvoch častí. Vonkajšia časť hradu sa nachádza v tzv. pred jaskynnej oblasti. Druhá časť je vytesaná do skaly. Tieto dva objekty sú oddelenou kulisou budov hradu, za ktorými sa nachádza hradný dvor. Niektoré obytné a hospodárske priestory boli vytesané do skaly v jaskyni.[1][4]

Záchod na hrade v ktorom Erazmus údajne prišiel o život

V roku 1463 sa presunul Nikolaus von Luegg správca Predjamského hradu zo svojimi jednotkami v mene cisára proti povstaniu v Terste, ktoré rozdrvil a uväznil mnoho občanov na hrade Duino. Cisár Nikolausa za službu vymenoval za pána Terstu, avšak čoskoro ho z tohto postu odvolal a uväznil. Cisár Nikolausovi zhabal celý majetok a jeho syn Erazmus Luegger tak prišiel o celé dedičstvo. V roku 1478 však Erazmus Luegg hrad dobyl a uzavrel spojenectvo s uhorským kráľom Matejom Korvínom, s ktorým následne spoločne útočili na habsburské územia. Názov hradu sa v tomto období zmenil na Predjamski grad. Erazmus bol pravdepodobne najslávnejší majiteľ hradu. Podľa legendy sa dostal Erazmus do konfliktu s Habsburgovcami, keď zabil veliteľa cisárskej armády, maršala Pappenheima, ktorý urazil česť zosnulého Erazmovho priateľa a slávneho kondotiéra Andreja Baumkirchera z Vipavy. Tento maršal bol však príbuzným cisára Fridricha III., takže Erazmus utiekol na svoj hrad, aby unikol trestu. Odtiaľ spolu s uhorským kráľom Matejom Korvínom začal útočiť na habsburské dŕžavy a mestá v Kraňsku. Cisár poveril chytením alebo zabitím Erazma vtedajšieho pána Terstu Gašpara Ravbara. Obliehanie pokračovalo neúspešne až do roku 1484, pretože hrad sa nedal vyhladovať. Posádka hradu sa mohla tajne zásobovať labyrintom v krasovej jaskyne hradu. Podľa populárnej, ale nepodloženej legendy bol Erazmus zradený jedným zo svojich mužov, ktorý mal obliehateľom odhaliť slabé miesto hradu (záchod) v slabo upevnenom rohu hornej časti hradu. Sluha mal tiež čase, keď sa bude jeho pán nachádzať na záchode, vyvesiť zástavu a signalizovať obliehateľom, že Erazmus sa nachádza na záchode, a po signále mala dobre mierená strela z kanóna Erazma zabiť. Po Erazmovej smrti o ruiny hradu prejavila záujem rodina Oberburgovcov.[3][1]

V 16. storočí sa správcovia hradu často striedali, jedným z nich bol aj ľubľanský šľachtic Adam Purgstaller. V roku 1511 bola vonkajšia časť hradu poškodená zemetrasením. V roku 1567 arcivojvoda Karol II. Štajerský hrad prenajal barónovi Filipovi von Cobenzlovi, ktorý si ho o 20 rokov neskôr odkúpil. V roku 1570 prešiel rozsiahlou renesančnou prestavbou, bol viac pri tlačený k zvislému útesu pod pôvodným stredovekým opevnením. Gróf Filip von Cobenzl pridal východnú vežu, čím bola výstavba hradu dokončená a hrad v tejto podobe zostal nezmenený prakticky dodnes. V 18. storočí sa hrad stal jedným z najobľúbenejších letných sídiel rodiny Cobenzlcovcov. Na hrade strávil čas rakúsky štátnik a známy umelecký zberateľ Johanes Filip von Cobenzl a diplomat gróf Ludwig von Cobenzl. V roku 1810 hrad zdedil gróf Michael Coronini-Cronberg a v rokoch 1846 – 1945 patril hrad do vlastníctva rodu Windischgrätzovcov.[1]

Po 2. svetovej vojne bol hrad znárodnený a vo vlastníctve štátu je dodnes. Po krádeži a vlámaní bola murovaná tajná chodba zo začiatku 17. storočia po druhej svetovej vojne speleológmi preskúmaná a znova zamknutá. Tajná chodba bola odkrytá znova v roku 2000. Hrad Predjama spočiatku spravovalo Notranjské múzeum v Postojne. Od konca 90. rokov 20. storočia prešiel hrad rekonštrukciou s cieľom obnoviť jeho vzhľad z obdobia kedy ho obývala rodina Cobenzlovcov. Od roku 2007 hrad patrí pod Postojnsku jamu v Postojnej, zatiaľ čo niektoré múzejné predmety umiestnené na hrade sú vo vlastníctve Notranjského múzea v Postojnej. Na hrade a v častiach jaskyne sa nachádza múzeum. Vystavené sú zbrane, predmety hradnej kuchyne a rôzne nástroje. Už niekoľko rokov je možné navštíviť jaskyňu aj bez sprievodcu. V podhradí stojí storočná lipa a podľa legendy je pod ňou pochovaný Erazmus. Malý gotický Kostol Sedembolestnej Panny Márie v podhradí bol nedávno zrekonštruovaný a hlavnými atrakciami sú fresky z 15. storočia a barokový oltár.[5][6]