Postmoderná architektúra na Slovensku

Postmoderná architektúra je pojem označujúci architektonický štýl nasledujúci po období modernizmu. Postmoderna sa často obracia pre inšpiráciu do histórie, ale celkom inak, ako napr. pseudoslohy v 19. storočí. Znovu sa do architektúry dostávajú symetria, antizujúci stĺp, oblúkové okno, dekorácia a podobne. Postmoderna nasledovala po neskorej moderne (tzv. oficiálna architektúra).

Nástup

Stavby boli tvarovo bohatšie, nedôverovali veľkým dimenziám. Mladí architekti dostávali priestor realizovať sa len s v projektoch malých kubatúr, v miestach (napr. prieluky alebo už jestvujúce bloky) o ktoré nemali záujem modernisti. Charakteristickou črtou bolo pochybovanie o moderne chápanej dispozícii (funkcionalistická čistota), priestore a štylizácii.

Na prechode z moderny ku postmoderne

Aj na školách sa ťažko prijímali postmodernistické pokusy v tvorbe. To podnecovalo študentov k takejto tvorbe a po škole vyhľadávali ateliéry, v ktorých bol aspoň náznak nových tendencií. Také ateliéry boli napr. Projektový ústav Jána Bahnu (pokladá sa za otca postmoderny na Slovensku). Niektoré ateliéry Stavoprojektu alebo Študijného a projektového typizačného ústavu v BA.

V roku 1984 sa konala výstava mladých bratislavských architektov, kde boli vyzdvihnuté malé stavby mladých architektov. Ukázalo sa, že filozofia modernej architektúry je vyhovujúca pre potreby spoločnosti a nastolené otázky dokáže riešiť. Nastupujúca vlna mladých postmodernistov, ktorí si ctili tradíciu a históriu stála oproti obhajovateľom postmoderny.

Realizácie

Vstupný objekt do jaskyne Domica

V polovici 90 rokov sa v jeho tvorba upriamuje k novomodernej architektúre ale v jeho tvorbe stále dominuje duch postmoderny.

    • 1995, Třída 28. října – modlitebňa Cirkvi Bratskej v Ostrave
  • Peter Valach a Ivan Kepko – Nákupné stredisko Vtáčnik, 1982 – 1985, Švéniho ulica v Prievidzi. Nastoľuje konflikt medzi citlivým postmoderným vnímaním a mohutnou prefabrikáciou (prvýkrát bol použitý prefabrikovaný skelet Integro)
  • Jana Antalová a Pavol Berec – Klub dôchodcov, 1992, Tŕňová 10. Presadzovali sa skôr tolerantné, humánne a ekologické znaky štýlu. Klub má výrazné prvky postmodernistickej architektúry napr. portál nad vstupnou bránkou a tiež altánok. Použié lacné materiály, drobná mierka bola charakteristika domácej (slovenskej) postmoderne. Príčinou bola slabá pružnosť stavebníctva.

Nástup postmoderny

Nástup sprevádzali publikované články, ktoré túto filozofiu bližšie, nielen článkami, ale aj praxou.

Aj na Slovensku sa stala architektúra prostredím v ktorom sa prvý raz predostrely pred spoločnosť otázky postmoderny. Až potom sa objavuje vo výtvarnom umení, literatúre, filozofii či sociológii. Postmodernu predstavovali v článkoch o súčasných architektoch i v nepublikovaných prekladoch fundametálnych diel postmoderny.

Na Slovensku bol architekt Ján Bahna ústrednou osobnosťou postmoderny. Na stránkach časopisu Projekt prinášal nové myšlienky s ktorými nesúhlasila vtedajšia oficiálna ideológia ani moderne. Písalo sa o mestských blokoch, pasážach, kontexte, duchu miesta (genius loci), o uliciach a námestiach, ale aj o obchodných stavbách, v tom čase najnovším typom mestskej architektúry. Písal tiež o zahraničných architektonických podujatiach a obľúbených architektoch. Bahna nebol jediným, ktorý približoval čo sa deje vo svete. Podstatne prispel aj Vladimír Šimkovič.

V októbri 1984 sa vo Spišskej Kapitule konalo stretnutie slovenských a českých architektov. Stretli sa tam architekti, ktorí sa usilovali o obnovenie schopnosti komunikácie architektúry so svojím historickým jazykom, s históriou. Zišli sa tam napr. J. Ševčík, T. Brix, Ján Bahna alebo Štefan Šlachta. Prezentovali sa tam postmodernistické stavby z Česka a Slovenska. Zo slovenských účastníkov prezentoval svoje diela Ján Bahna.

Realizácie

  • Autori Ján Bahna, Ľubomír Mihalík, František Kalesný a Pavol Čítek – Obchodný dom Ružinov v Bratislave (Tomášiková 14). Bola to postmoderná stavba s prvkami moderny (použili konštrukčný systém Integro). Stavba získala cenu ZSA za rok 1984. Dnes je už rozobraná a na jej mieste by malo vyrásť nákupné centrum Yosaria Plaza.
  • Autori Ján Bahna a Ľubomír Mihálik – Interiér pobočky banky (dnes VÚB), Čadca, 1984.

Urbanizmus

Postmoderný historizmus sa najotvorenejšie prijímal v urbanizme. Ponúka obnovu mestských štruktúr (ako ulica, námestie, blok, pasáž). Študoval sa prežívaný priestor oproti racionálnemu rovnorodému priestoru chápanému dovtedy. Skúmal sa genius loci a architektúra sa mu snaží prispôsobiť. Dovtedajší univerzalizmus ustupuje. Čerpá sa z foriem už známych.

Štandardizácia postmoderny

Hotel Crowne Plaza v Bratislave

V 90. rokoch 20. storočia sa postmodernizmus na Slovensku stal štandardným. Pre verejnosť bola architektúra zrozumiteľná, známa a mali o ňu značný záujem aj napriek rozšíreniu názoru sa nájde viacero hodnotnejších stavieb ako napr.:

  • Fedor Minárik (* 1941), Administratívna budova pošty, 1995, Námestie slobody 27
  • Boris Džadoň (* 1946) a Ján Polášek,budova sociálnej poisťovne v bratislave, 1998, Záhradnícka 31

Významnými dielami, ktoré odrážali myšlienky tohto smeru boli aj Prestavba bloku medzi ulicami Suché mýto a Veternej. (koncepcia 1985) od Ivana Marka (* 1941) a jeho spolupracovníkov M. Kropilákovou (nar. 1948) a V. Hrdým (nar. 1953). Za mimoriadný sa pokladá Markov nárožný objekt pobočky Slovenskej Sporiteľne (1994, Suché Mýto 2), ktorý v sebe odráža postmoderný názor na urbanizmus v malom.

Ďalšou významnou stavbou je od Juliána Hauskrechta (* 1940) a kol., Hotel Forum (dnes Hotel Crownplaza, 1989, Hodžovo námestie 2). Zaujímavé je na ňom to, že z vonku pôsobí postmoderne, zatiaľ čo vnútri je interiér inšpirovaný výrazne dekonštruktivizmom.

Ostatné diela

Anton Kratochvíl, Most pre peších, Dolný Kubín, 1993

Zdroje

  • Dulla, M.: Postmoderna a nová moderna – dobré vzory a dobré vplyvy. časopis Projekt 38, 1996, č.4, s. 17
  • Dulla, M.: Moravčíková, H.: Architektúra v 20. storočí, Slovart 2002, s. 235 – 257
  • Melvin, Jeremy: ...izmy, Slovart 2006, s. 128 – 129

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.