Villa Srti’s

Vila čerpá inšpiráciu z modernej funkcionalistickej architektúry 20. a 30. rokov 20. storočia. V tomto prípade však nezostáva nepovšimnutým ani umiernený vplyv modernistických prvkov sprevádzaných dekonštruktivistickými ozvláštneniami.

Pôdorys vily tvoria dve mierne posunuté obdĺžniky prepojené jemne zaobleným jednoramenným schodiskom, rozšírené na úrovni vstupného tretieho podlažia o plochu terasy smerom do ulice a na úrovni prvého podlažia v smere do záhrady.

Vstup sa nachádza na 3. np, spolu s pohotovostným hygienickým zariadením, veľkou pracovňou, salónikom a knižnicou. Súčasťou je tiež garáž. Po mierne zaoblenom jednoramennom schodisku sa dostávame na 2.np podlažie, ktoré tvorí akési funkčné centrum domu. Je tu umiestnená obývacia miestnosť s prístupom na terasu. Obývacia izba je spojená s jedálňou a s kuchyňou. Prevádzku domácnosti dopĺňa miestnosť určená na domáce práce. Schodisko rozdeľuje dispozíciu na dva trakty. Na tomto podlaží aj funkčne na dennú a nočnú časť. V nočnej časti sa nachádza spálňa a detská izba so spoločnou kúpeľnou. Najnižšie podlažie má predovšetkým relaxačnú funkciu. Príjemne strávené chvíle tu zaručuje bazén, sauna a fitnes. 1.np podlažie je priamo napojené na záhradu a letnú terasu. Na 4.np sa nachádza ateliér a dve veľké terasy prekryté plochou strechou s kruhovými výrezmi.

Zo strany ulice je dom dvojpodlažný a zo strany záhrady má objekt štyri podlažia.

V tomto prípade ide o konštručne dvojtraktovú hmotu, zloženú z dvoch mierne posunutých častí. Hlavnými nosnými prvkami sú steny.

Villa Srti's vznikla v roku 1993, teda na pomedzí dvoch výrazne odlišných období. Táto časová etapa sa takto stáva mimoriadne silným výpovedným priestorom, tlmočiacim dianie v oblasti architektúry a spoločenských nálad na Slovensku po roku 1989. Ondriaš a Závodný sa vrátili do raného obdobia moderného funkcionalizmu, o čom svedčí aj humorne pôsobiaci názov tvorený foneticky podľa anglického pomenovania 30. rokov 20. storočia „Srti's“, prirodzene s ich čistou jednoduchosťou, funkcionalitou a otvorenosťou. Architekti zámerne koncipovali dom ako autonómnu štúdiu vily. Jej program si sformovali podľa vlastných predstáv s tým, že nájdu užívateľa, až keď bude stavba hotová. Práve preto autori siahli viac ku kultivovanému riešeniu, ako k provokujúcim prvkom. Neskoršie starosti s predajom vily snáď vyvážil autorský zážitok z plnohodnotného architektonického činu, ktorý bol v rukách autorov od začiatku až do samého konca. Toto poňatie je síce iba jedným typom orientácie, ale typom, ktorý bol na Slovensku po dlhých desaťročiach úplnou novinkou. Táto stavba je považovaná za medzník v slovenskej architektonickej tvorbe, keď spája kvalitné prostredie, pevnú stavbu a kultúrny počin zároveň. Komplexnosťou a vysokou kvalitou svojho riešenia vo všetkých úrovniach dobrého architektonického diela, sa stáva charakterne úprimnou, elegantne jednoduchou a progresívne modernou výpoveďou svojich tvorcov. Prepracovanosťou a autonómnym programom formovania domu ako celku je vila v dobe svojho vzniku na Slovensku po dlhých desaťročiach novinkou. Použité prostriedky, prvky, členenie plôch, povrchy, kovové zábradlie či drevené schodišťové stupne sú v tomto diele pochopené vzácne vyvážene. Sú jemne vybalansované medzi nezvládnutou zložitosťou a ostentatívnou jednoduchosťou. Každý detail je riešený dokonalým prechodom. Všade tam, kde je to potrebné sú rámy, lišty, hrany a pod. navrhnuté aj realizované s maximom elegantnej jednoduchosti. Väčšina okien a dverí využíva veľmi zreteľne, ale opäť absolútne nenútene, modernistický motív štrbín medzi múrmi a zasklených stien. Veľké kruhové okno je však vložené do múra a je ním plne obkolesené. Objavujú sa tu aj dekonštruktivistické prvky, aj keď iba ako milé ozvláštnenie. Sú to šikmé múry, ktoré podopierajú balkón či zrezaná nerezová rímsa nad vstupom. Čo sa týka farebnosti, autori siahli opäť po jemne dekadentnej kombinácii modrej a ružovej, tak obľúbenej u formácie Free A.R.T.

• Projekt Revue slov.arch.,číslo 5,sept-okt 1994,str.:42 – 45,autor príspevku: Matúš Dulla
• Matúš Dulla, Henrieta Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava 2002
• Matúš Dulla: Architekti Jozef Ondriaš Jiří Závodný, Meritum, Bratislava 1995