Poľsko-ukrajinská vojna

Poľsko-ukrajinská vojna bol vojenský konflikt Poľska, Rumunska, Maďarska, Česko-Slovenska na jednej strane a Západoukrajinskej ľudovej republiky, Ukrajinskej ľudovej republiky a Huculskej republiky na strane druhej o východnú Halič, prebiehajúci v rokoch 1918 a 1919. Východná Halič nebola etnicky poľská, poľský jazykový ostrov bol len v Ľvove (významnom poľskom kultúrnom a priemyselnom centre) a niekoľkých mestách, kde prevažovali Poliaci spoločne so Židmi, vidiek bol osídlený Ukrajincami (Rusínmi).

Poľsko-ukrajinská vojna
Súčasť Ukrajinská vojna za nezávislosť
Mapa ukazujúca poľské prelomenie obliehania Ľvova, poľskú hranicu na rieke Zbruč po skončení vojny a východnú Halič (vyznačenú modro), kontrolovanú následne Poľskom.
Dátum 1918 – 1919 Miesto Halič, Podkarpatská Rus, Volyň, Bukovina (dnešné Rumunsko, Poľsko, Ukrajina) Výsledok Poľské víťazstvo
Protivníci
Poľsko Rumunsko Maďarsko Česko-Slovensko	Západoukrajinská ľudová republika Ukrajinská ľudová republika Huculská republika
Velitelia
Józef Piłsudski Józef Haller Edward Śmigły-Rydz	Jevhen Petruševyč Symon Petljura
Sila
Poľsko 290 000 Rumunsko 4 000	Západoukrajinská ľudová republika 75 000[1] až nad 100 000[2] Ukrajinská ľudová republika 35 000 Huculská republika 1 100
Straty
10 000	15 000

Vojenský konflikt skončil poľským víťazstvom a pripojením sporného územia k Poľsku. Poľsko muselo svoje územné zisky z tejto vojny uhájiť v poľsko-sovietskej vojne, pretože územné nároky sovietskeho Ruska sa prelínali s nárokmi Ukrajincov a opierali sa o Curzonovu líniu (tá sa len minimálne líši od dnešnej východnej poľskej hranice).