Międzymorze

Międzymorze [mjɛnd͡zɨˈmɔʐɛ] (v slovenskom preklade Medzimorie), známe aj pod latinským názvom Intermarum bol poľský projekt federatívneho usporiadania stredoeurópskych a východoeurópskych štátov pod vedením Poľska.

Poľsko-litovská únia počas svojho najväčšieho rozsahu.

Územný rozsah jedného z variantov Medzimoria. Svetlozelenou sú vyznačené bieloruské a ukrajinské územia, ktoré boli po roku 1921 súčasťou Sovietskeho zväzu.

Federáciu Medzimoria presadzoval po prvej svetovej vojne poľský štátnik Józef Piłsudski. Medzi jej členov mali patriť vedľa vedúceho Poľska tiež pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko a Estónsko),Bielorusko, Česko-Slovensko, Fínsko, Juhoslávia, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina. Medzimorie malo za svoj cieľ napodobniť Poľsko-litovskú úniu, rozprestierajúcu sa od konca 16. storočia do konca 18. storočia medzi Baltským a Čiernym morom, ktorá vznikla zjednotením Litovského veľkokniežatstva a Poľského kráľovstva v roku 1569.

Projekt Medzimoria bol odmietaný predovšetkým Litovcami a Ukrajincami, ktorí ho vnímali ako ohrozenie svojej nezávislosti. Proti bolo i Rusko a západné štáty s výnimkou Francúzska. Francúzsko vo federácii videlo potenciálny cordon sanitaire – územie, ktoré malo byť prekážkou šíreniu komunizmu na západ. Proti bol aj významný poľský politik Roman Dmowski, ktorý mal vlastnú koncepciu pre Poľsko (tzv. Dmowského línia).

Do dvadsiatich rokov od načrtnutia federácie sa všetky štáty (s výnimkou Fínska, ktoré však muselo odstúpiť svoje pohraničné územia po zimnej vojne), ktoré mali byť jeho súčasťou dostali pod vplyv buď Nemecka, alebo Sovietskeho zväzu.

Federatívnym usporiadaním strednej Európy sa cez druhú svetovú vojnu zaoberal Milan Hodža (Federácia v strednej Európe).