Féba (mesiac)
Féba[1] alebo Phoebe je mesiac planéty Saturn. Objavil ho William Henry Pickering v roku 1899. Jej priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Phoebe iba málo informácií a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.
| Féba | |
 Phoebe na snímke sondy Cassini z júna 2004 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | William H. Pickering |
| Dátum objavenia | 17. marec 1899/16. august 1898 |
| Satelit | Saturn |
| Iné označenia | Saturn IX |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti (Epocha: J2000,0) | |
| Veľká polos | 12 955 759 km |
| Excentricita | 0,1562415 |
| Perióda obehu | 550,564636 dňa |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 174,8° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 218,8 × 217 × 203,6 km Priemer: 220 km |
| Hmotnosť | 7,2×1018 kg |
| Priemerná hustota | 2,3 g/cm3 |
| Úniková rýchlosť | ~0,10 km/s |
| Perióda rotácie | 9 hodín a 30 minút |
| Albedo | 0,06 |
| Priemerná povrchová teplota | 78 K – 112 K |
| Atmosférický tlak | bez atmosféry |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Féba |
 Pozri aj Portál Slnečná sústava | |
Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesou silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Phoebe ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).
Phoebe je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06, teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rýchla (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi −198 a −161 °C.
Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).
Referencie
- Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava : ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
