Fobos 1

Trojosovo stabilizovaná planetárna sonda typu 1F (výr. č. 101) s priemerov 1,6 m a výškou 2,5 m sa skladala z hlavnej pretlakovej sekcie toroidného tvaru obsahujúcej elektronické vybavenie rozmiestnené okolo modulárnej experimentálnej časti valcovitého tvaru. Elektrické systémy boli napájané z dvoch panelov slnečných batérií s rozpätím 10 m situovaných symetricky k hlavnému telesu sondy. K spodnej časti sondy boli pripevnené štyri guľové nádrže obsahujúce pohonné látky (hydrazín) motorov riadenia orientácie a korekčného motora pre úpravy obežnej dráhy. Hlavný motor pre navedenie na dráhu okolo Marsu bol po skončení činnosti odhodený. Celkom 24 motorčekov s ťahom 50 N a 4 motorčeky s ťahom 10 N boli pripojené čiastočne ku guľovým nádržiam, na telese sondy a k panelom slnečných batérií. Stabilizačný systém používal orientáciu na Slnko a hviezdu Canopus a mal za úlohu zaistiť smerovú odchýlku menšiu ako ±1° a stabilitu orientácie lepšiu ako ±0,005°/s. Stabilizácia na Slnko nemala byť horšia ako 0,5° pri maximálnej uhlovej rotácii 0,3°/s.

Hlavnými úlohami sondy boli:

• skúmať medziplanetárne prostredie;
• pozorovať Slnko;
• študovať chovanie plazmy v okolí planéty Mars;
• skúmať povrch a atmosféru planéty Mars;
• skúmať chemické, mechanické a magnetické vlastnosti povrchu mesíca Fobos.

Kresba sondy Fobos

Prístrojové vybavenie bolo výsledkom širokej medzinárodnej spolupráce a tvorilo ho:

• súbor prístrojov pre slnečný výskum:
  • koronograf na pozorovanie štruktúry a dynamiky vonkajšej slnečnej atmosféry TEREK v röntgenovom obore 0,5 – 0,6 a 17 – 30 nm a vo viditeľnom obore 400 – 600 nm (36 kg) (ČSSR, ZSSR); – iba na Fobos 1
  • röntgenový fotometer RF-15 na pozorovanie slnečnej aktivity v röntgenovom obore 2 – 4 a 4 – 8 keV (6 kg) (ČSSR, ZSSR);
  • detektory na sledovanie slnečného ultrafialového žiarenia v štyroch oblastiach 0,3 – 130 nm SURF (3,60 kg) (ZSSR);
  • detektory VGS (2,30 kg) a LILAS (5,90 kg) na štúdium kozmických a slnečných zábleskov gama žiarenia 0,1 – 10 MeV a 3 keV-1 MeV (Francúzsko, ZSSR);
  • fotometer IPHIR na pozorovanie štruktúry a dynamiky vonkajších vrstiev slnečnej atmosféry (6,30 kg) (ESA, Francúzsko, Švajčiarsko, ZSSR);
• súbor prístrojov na výskum častíc, polí a vĺn v kozmickom priestore:
  • spektrometer na štúdium magnetosféry Marsu ASPERA (Automatic Space Plasma Experiment with Rotating Analyzer) (8,70 kg) (Fínsko, Švédsko, ZSSR);
  • elektrostatické analyzátory na meranie charakteristík slnečného vetra v ionizovanom prostredí pri Marse SOVIKOMS (8 kg) (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, ZSSR);
  • spektrometer na štúdium slnečného vetra TAUS (8 kg) (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, ZSSR);
  • spektrometer na štúdium energií a hustoty nízkoenergetických iónov a elektrónov v medziplanetárnom priestore a pri Marse AEG-F (ZSSR, Maďarsko);
  • spektrometer na výskum slnečného kozmického žiarenia s vysokou energiou LET (ZSSR, Nemecko, ESA);
  • spektrometer na výskum slnečného kozmického žiarenia s nízkou energiou SLED (5,40 kg) (ZSSR, Nemecko, ESA);
  • magnetometer a sondy na štúdium plazmových vĺn, elektrických a magnetických polí APV-F (ČSSR, Poľsko, ZSSR, ESA);
  • magnetometre na štúdium magnetických charakteristík Marsu a Fobosu MAGMA (Magnetic Fields near Mars) (4,50 kg) a FGMM (Flux Gate Magnetometer Mars) (5,10 kg, 4.30 W) (Rakúsko, ZSSR, NDR);
• komplex pre planetárny výskum:
  • aktívne aparatúry:
    • hmotnostný spektrometer vybavený aktívnym laserom na určenie zloženia povrchovej vrstvy Fobosu pomocou impulzného odparovania povrchu LIMA-D (Lasernyj Impulznyj Mass Analizator – Distancionnyj) (81,50 kg) (Rakúsko, Bulharsko, NDR, ZSSR, Nemecko, Fínsko, ČSSR);
    • iónové delo s hmotnostným analyzátorom slúžiace na výskum zloženia tenkej povrchovej vrstvy Fobosu DION (23,90 kg) (ZSSR, Francúzsko, Fínsko);
    • rádiolokátor RLK (40,90 kg) na štúdium dielektrických vlastností povrchu Marsu (experiment GRUNT) a pre sondáž Marsovej ionosféry (experiment PLASMA);
  • pasivne aparatúry:
    • spoločne pracujúci komplex, ktorý tvoria:
      • infračervený rádiometer TERMOSKAN (ZSSR);
      • rádiometer, rádiospektrofotometer a spektrometer KRFM-ISM (Francúzsko, ZSSR);
      • gama spektrometer GS-14 na meranie prirodzenej emisie regolitu Marsu a Fobosu (ZSSR);
      • neutrónový detektor IPNM (12 kg) zisťujúci prítomnosť vody viazanej v mineráloch (ZSSR);
      • videospektrometrický komplex VSK (51,70 kg) v experimente FREGAT; je tvorený troma televiznými kamerami, spektrometrom a pamäťovým zariadením. Každá kamera pracuje v inom spektrálnom obore. Predpokladané rozlíšení je až 0,05 m vo vzdialenosti 50 m pri zornom poli 25×19 m (NDR, Bulharsko, ZSSR);
      • spektrofotometer/interferometer AUGUST (18,10 kg) na chemickú analýzu atmosféry Marsu (Francúzsko, ZSSR);
    • kontaktné zariadenia:
      • autonómna stanica DAS (Dolgoživujuščaja Avtonomnaja Stancija) alias LAL (Long-term Automated Lander) (30 kg) tvaru trojbokého hranola. Po priblížení k Fobosu sa mala oddeliť a dopadnúť na mesiac, na ktorý sa mala ukotviť tyčou penetrátora. Stanica bola napájaná zo slnečných batérií a mala vysielať na Zem počas 1 roka vedecké a telemetrické informácie. Rádiových signálov na frekvencii 1672 MHz sa malo využiť na presné meranie vzdialenosti stanice od Zeme a uhlovej polohy vzhľadom na kvazary. Výsledky sa mali použiť k čo najpresnejšiemu určeniu dráhy Fobosu a k overeniu všeobecnej teórie relativity. Na stanici bola nasledujúca aparatúra:
        • spektrometer na analýzu povrchovej vrstvy Fobosu (ZSSR, NSR);
        • seizmometer na registráciu otrasov Fobosu (ZSSR);
        • televízna kamera na pozorovanie mikroštruktúry povrchu (ZSSR, Francúzsko);
        • penetrometer RAZREZ na zistenie fyzikálnych a mechanických vlastností povrchovej vrstvy (ZSSR);
        • tepelné senzory na kotve pentrátoru (ZSSR);
        • optický detektor merania slnečného uhla, palubný mikroprocesor (ZSSR, Maďarsko) a rádiový systém (ZSSR, Francúzsko) na meranie libracií Fobosu a zmien elementov jeho dráhy;

Sonda bola vypustená 7. júla 1988 o 17:38:04,306 UTC nosnou raketou typu Proton-K/D-2 z kozmodrómu Bajkonur. Počas preletu medziplanetárnym priestorom od Zeme k Marsu boli skúmané vlastnosti prostredia, kozmické žiarenie a žiarenie Slnka.

Koncom augusta 1988 bola na sondu vyslaná pravidelná dávka povelov, ktorá mala okrem iného zapnúť gama spektrometer. Vzhľadom na to, že v riadiacom stredisku bol v tom čase pre poruchu odstavený sálový počítač, na ktorom sa mala pomocou pozemného duplikátu sondy preveriť správnosť povelovej dávky, bola dávka odoslaná bez tejto kontroly. Zhodou okolností v nej však chýbal povel prepájajúci časť dávky zo služobného systému na vedecké prístroje. V dôsledku toho bol povel na zapojenie gama spektrometra interpretovaný sondou ako povel k úplnému vypnutiu palubných systémov sondy. Sonda prestala byť orientovaná na Slnko, jej akumulátorové batérie sa vybili a tak pri ďalšej pravidelnej seanse 2. septemmbra 1988 sa pozemnému stredisku už nepodarilo nadviazať spojenie. Pokusy o obnovenie spojenia so sondou pokračovali neúspešne až do konca októbra 1988. Dňa 3. novembra toho istého roka bol Fobos 1 definitívne prehlásený za stratený.

Sonda už ako mŕtve teleso preletela okolo Marsu 23. januára 1989 a pokračovala v lete medziplanetárnym priestorom.

• Program Fobos
• Fobos 2

• 1988-058A Fobos 1. - SPACE-40 (po česky)