Parížske hradby

Rímska aréna v 5. obvode

Už Caesar nazýval Paríž oppidom, teda opevneným sídliskom:

Teda: Je to oppidum Parisiov, ktoré sa nachádza na ostrove v rieke Seine. Nie je isté, či ide skutočne o dnešný ostrov Cité. Istá je však informácia, že v roku 285 pri nájazdoch barbarov počas sťahovanie národov utiekli obyvatelia z Lutetie na ľavom brehu a opevnili sa na ostrove Cité, kde na východnej strane postavili hradby z kameňov z Arènes de Lutèce. Toto galorímske opevnenie teda chránilo len ostrov. Čo sa týka najstaršieho opevnenie mesta z 10. storočia, ktoré už stálo na pravom brehu, existovali dlhú dobu len hypotézy vychádzajúce z umiestnenia ulíc a z miestnych názvov. Až nedávno však boli nájdené stopy opevnenia na rohu ulíc Rue de l'Arbre-Sec a Rue de Rivoli v 1. obvode, čo umožnilo určiť aspoň približne jeho trasu.

Viac je toho známe o hradbách kráľa Filipa II. Augusta, ktorý dal rozšíriť opevnenie okolo mesta v rokoch 1190 - 1215 a územie zahŕňalo 253 ha na oboch stranách rieky. Tieto múry boli neskôr čiastočne zakomponované do neskorších hradieb, čiastočne i do obytných domov. Výstavba hradieb prebiehala počas bojov francúzskeho kráľa s Platagenetovcami. Aby ochránil mesto v čase svojej neprítomnosti, nariadil pred odjazdom na tretiu križiacku výpravu vybudovať kamenné hradby okolo celého Paríža. Na pravom brehu vznikali hradby v rokoch 1190 - 1209 a na ľavom brehu 1200 - 1215. Uprednostnenie pravého brehu pri výstavbe malo strategické dôvody. Prípadný útok anglického kráľa by pravdepodobne viedol od severozápadu a ľavý breh nebol z dôvodu menšieho osídlenia tak významný. Pri tejto príležitosti bol dobre opevnený i kráľovský palác Louvre.

Parížske hradby na pláne z roku 1572

Hoci hradby z prelomu 12. a 13. storočia zahŕňali i ornú pôdu a vinohrady, pre prípad dlhodobého obliehania, počet obyvateľov stále stúpal, pôda bola zaberaná pre výstavbu a pestovanie poľnohospodárskych plodín sa presúvalo mimo mestské hradby. Rozvíjali sa predmestia, najmä Saint-Honoré na západe. Storočná vojna medzi Francúzskom a Anglickom si vyžiadala výstavbu nových mestských hradieb. V roku 1356 začal na pravom brehu Étienne Marcel stavať hlinený val niekoľko sto metrov od hradieb, ktorý bol dokončený v roku 1358. Kráľ Karol V. potom nariadil, aby bol tento val opevnený a doplnený vodnou priekopou napájanou zo Seiny. Výstavba nových mestských hradieb bola dokončená v roku 1383 za jeho nástupcu Karola VI. Na pravom brehu nahradili predchádzajúce opevnenie Filipa II. Augusta. Nový múr obklopoval územie o rozlohe 439 ha, na ktorom žilo asi 150 000 obyvateľov. Hradby boli rozšírené len na pravom brehu Seiny západne od Louvru, ktorý tak prestal byť súčasťou opevnenia a zahŕňali najmä štvrť Marais. Karol V. počas povstania Étienna Marcela opustil kráľovský palác na ostrove Cité a presídlil do paláca Saint-Pol na pravom brehu. Ten však bol zle chránený, preto bol systém hradieb spevnený práve tu. Súčasťou týchto hradieb bola i pevnosť Bastila postavená v rokoch 1370-1382.

Pri príležitosti výstavby nového opevnenia bola táto stredoveká hradba čiastočne zbúraná a nahradená novou za vlády Ľudovíta XIII. V rokoch 1633 - 1636 k nej bola pripojená ešte ďalšia časť hradieb na západe podľa plánov Jacquesa Lemerciera. Aj tieto hradby boli rozšírené len na pravom brehu rieky. Toto opevnenie sa tiež nazýva „žlté priekopy“ (Fossés jaunes).

Tieto hradby boli zbúrané relatívne skoro, v roku 1670 za nástupcu Ľudovíta XIV. Stavby boli zbúrané, priekopy zasypané a namiesto nich boli vytvorené široké bulváre. Z týchto hradieb sa dochovalo len veľmi málo hmotných zvyškov. V mieste starých brán boli postavené triumfálne oblúky Porte Saint-Denis a Porte Saint-Martin.

Barrière d'Enfer na place Denfert-Rochereau

V rokoch 1785 - 1788 bol okolo Paríža postavený múr zvaný Fermiers généraux. Na rozdiel od predchádzajúcich hradieb nebolo jeho hlavným cieľom chrániť hlavné mesto, ale slúžil na daňové účely. Na tovar dovezený do Paríža bola uvalená nepriama daň (spotrebná daň) tzv. akzise a všetok tovar prúdiaci do Paríža mohol prechádzať len cez brány tohto múra. Výberom tejto dane bola poverená finančná spoločnosť Ferme générale založená v roku 1726, ktorá sa starala o výber nepriamych daní. Múr Fermiers generaux zahŕňal už 3 370 ha. Bol zbúraný po roku 1860, kedy sa hranice Paríža posunuli až k novým hradbám. Dnes sa z tohto opevnenia dochovali niektoré stavby slúžiace práve na kontrolu tovaru a výberu daní.

Zvyšok Thiersových hradieb v 13. obvode

V rokoch 1840 - 1845 boli za vlády Ľudovíta Filipa postavené nové hradby vo väčšej vzdialenosti (asi 5 km od mesta), ktoré presadil politik Adolphe Thiers. V roku 1860 boli hranice Paríža posunuté až k týmto hradbám a bolo začaté odstránenie múru Fermiers généraux. Nové hradby boli dlhé 33 km a mali 94 bášt a 17 mestských brán. Za hradbami sa ešte ťahal pás voľného priestranstva tzv. zone non aedificandi, kde mohli byť v prípade potreby umiestnené ťažké zbrane. Avšak už v dobe svojho vzniku bol tento druh obrany mesta zastaraný, čo sa ukázalo počas prvej svetovej vojny, kedy vojnová technika, najmä delá tzv. Tlstá Berta alebo Parížanka mohli ostreľovať Paríž z veľkej vzdialenosti. 19. apríla 1919 vstúpil do platnosti zákon podľa ktorého mesto odkúpilo hradby za 100 miliónov frankov s podmienkou zákazu výstavby v zone non aedificandi. V tom istom roku bola začatá ich postupná demolícia.

Súbežne s výstavbou Thiersových hradieb bol budovaný systém opevnení vo vzdialenosti asi 5 km od nich. Išlo o 16 pevností okolo Paríža.

Pretože sa počas prusko-francúzskej vojny ukázalo opevnenie Paríža ako neúčinné, bol v rokoch 1874 – 1885 vybudovaný okolo Paríža ďalší pás pevností vo vzdialenosti asi 20 km. Išlo o 196 stavieb (58 malých pevností a 278 delostreleckých batérii):