Pandit (objaviteľ)

Pandit (dévanágarí पण्डित - pandita = doslova „učenec“) bolo v druhej polovici 19. storočia označenie pre špeciálne vycvičených zememeračov, ktorí pochádzali z domorodého obyvateľstva a v službách Britského impéria objavovali hornaté oblasti severnej Indie a Tibetu.

Nain Singh, jeden z najvýznamnejších panditov

Keď prebiehala v 19. storočí tzv. Veľká hra, mocensko-politický zápas medzi cárskym Ruskom a Britským impériom, tak sa obe strany sporu snažili získať o regióne strednej Ázie čo najviac informácií. Stredná Ázia v tom období síce bola sčasti kartograficky spracovaná, ale niektoré rozsiahle, ťažko prístupné vysokohorské oblasti stále vytvárali na mapách biele miesta. To sa týkalo najmä najvyššieho pohoria sveta – Himalájí – a Tibetu, na ktorého územie bol vstup cudzincom zakázaný.

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia preto britský úradník Thomas George Montgomerie prišiel s návrhom, že by prieskum týchto oblastí mohli zaistiť vycvičení domorodí obyvatelia, ktorí podstatne lepšie zvládajú nedostatok kyslíku na hrebeňoch hôr a majú voľný vstup do oblasti Tibetu. Začalo sa preto s výcvikom obyvateľov z oblasti severnej Indie (napr. ľudí zo Sikkimu), ktorí sa začali označovať ako panditi.

Panditi sa ukázali ako veľmi schopní a užitoční v snahe Britov zmapovať dosiaľ neznáme oblasti severu. Briti ich vycvičili v rôznorodých znalostiach kartografie, ktoré potom panditi mali aplikovať v teréne. Taký pandit bol zvyknutý chodiť tak, aby jeho 2000 krokov dávalo jednu míľu. Na počítanie jednotlivých míľ používali korálky, ktoré vyzerali ako budhistický ruženec (mala), ale namiesto obvyklých 108 koráliek ich mali iba 100. Každý desiaty bol pritom vždy o trochu väčší; za každých sto krokov pandit vždy jednu korálku odobral. V modlitebných mlynčekoch panditi uchovávali namiesto klasickej modlitby óm mani padmé húm kúsky papiera s mapkami a ďalšími poznámkami. Jeden z najvýznamnejších panditov Nain Singh objavil, že keď sa niekto k nemu blíži, stačí roztočiť mlynček a predstierať, že je v náboženskom rozjímaní, práve tak, ako to robia „praví“ budhisti. To obvykle stačilo na to, aby ich človek nechal na pokoji. Singh vynikol najmä tým, že sa dostal až do Lhasy, o ktorej poskytol Britom obrovské množstvo informácií.

Panditi okrem iného vedeli zaobchádzať so sextantom i ortuťou. Aj napriek výcviku panditov sa občas stalo, že boli vyslaní späť na územie Britskej Indie alebo padli do zajatia. To im však nezabránilo v tom, aby výrazne napomohli v mapovaní vysokohorských oblastí strednej Ázie.

Okrem Nain Singha patrili k významným panditom napr. Kinthup alebo Nain Singhov brat Kišen.