Osek (okres Teplice)

V roku 1186 pod patronátom opátsva vo Waldsassene cisterciánsky konvent, ktorý prešiel do Oseka. V roku 1206 sa položením základného kameňa chrámu Panny Márie začala stavba kláštora. Už v roku 1208 bol vysvätený hlavný oltár a cintorín. Kláštor dostal do vlastníctva množstvo pozemkov, i celých obcí. Pod svoju ochranu ho vzali kráľ Přemysl Otakar I., pražský biskup Daniel I. i pápež Inocent III.. Kláštor sa rýchle rozvíjal o ďalšie budovy a získaval ďalšie majetky. O ďalší rozvoj mesta sa postaral Boreš II. z rodu Hrabišicov, ktorý nad mestom v rokoch 1240-1250 vybudoval hrad Riesenburg.

V roku 1248 sa postavil na stranu kráľa Václava I. a porazil Přemysla Otakara II. Ten sa o rok neskôr pomstil vyplienením kláštora.

V hospodárskom živote osady hrali od 14. storočia významnú úlohu náleziská striebra a cínu. Vyťažené rudy bolo podľa dohody medzi Hrabišicovcami a kláštorom delené rovankým dielom. No kým kláštor prekvital, rodový majetok Hrabišicov sa stenčoval. Rod napokon vymrel v prvej polovici 16. storočia.

Hrad Rýzmburk, ktorý bol počas husitských vojen nedobytnou pevnosťou, sa stal majetkom meissenských vojvodcov. V tom čase sa viedlo horšie kláštoru – bol husitmi vypálený a dvakrát vyplienený. Cisár Žigmund zase predával kláštorný majetok, aby získal peniaze na ďalšie vojnové výpravy. Kláštor sa však i zz týchto rán vzpamätal a obnovil zničené budovy.

V roku 1631 bol kláštor šesť týždňov hlavným stanom saského vojska. V roku 1640 vtrhli do kláštora švédski žoldieri a vyplienili ho, a spolu s ním i Starý Osek a okolité obce.

Rozmach kláštora nastal za opáta Benedikta Littwericha. V roku 1697 dal zriadiť v Novom Oseku textilnú manufaktúru. Od roku 1705 vlastnila manufaktúra 9 tkáčskych stavov. Postupne k nej boli pristavané ďalšie budovy a v roku 1787 už zamestnávala 760 osôb. Opát Benedikt tiež rozvíjal kláštor, postavil nové budovy a dal prestavať pôvodné románske a gotické v barokovom slohu. Dochoval sa románsky portál a gotická sieň kapituly, ktorá ukrýva asi najväčší poklad kláštora – kamenný románsky pulpit evidovaný ako pamiatka UNESCO.

Kláštor bol opäť vyplienený v dobe sedemročnej vojny. 18. novembra 1759 vydrancovali kláštor Prusi a odvliekli dvanásť rukojemníkov spolu i s predstaveným do Nemecka. Späť sa ich vrátilo jedenásť. Existenciu kláštora ohrozil i cisár Jozef II., ktorý v roku 1785 nechal znížiť počet členov rádu z 50 na 18, ale napokon 20. novembra 1786 potvrdil všetky privilégiá rádu a postavenie kláštora sa tak upevnilo. Kláštor bol stredom vzdelanosti a existovala pri ňom i škola. Budova školy bola postavená v roku 1749 opátom Kajetánom Březinom z Birkenfeldu. Druhá školská budova (určená pre dievčenskú školu) bola dostavaná v roku 1836.

V 19. storočí sa ráz mesta začína výrazne meniť, manufaktúry sú postupne nahradzované továrňami, rozvíja sa i ťažba hnedého uhlia a doprava. V roku 1843 mal Osek 118 domov a 851 obyvateľov. 3. júna 1850 v Oseku začína pôsobiť okresný a daňový úrad a prebehli tu prvé voľby. Starostom novej obce, ktorá zahŕňala Starý a Nový Osek, Horný a Dolný Háj, Domaslovice, Novú Ves, Hrdlovku, Rýzmburk a Lúčnu bol zvolený opát Klement Zahrádka. Spomínané úrady sídlili v priestoroch kláštora, nový opát však neprekavil ochotu ponechať štátne úrady vo svojom objekte a tak už v roku 1856 mesto o tieto úrady prišlo. Napriek tejto strate však Osek prežíval hospodársky rozmach.

V katastrálnom území Oseka sa nachádzali tri šachty; Od roku 1876 sa ťažilo uhlie na šachte Nelson I (hĺbka 160 metrov). V roku 1893 táto šachta vyhorela. Od roku 1885 sa ťažilo na šachte Nelson III (hĺbka 115 metrov). Nelson III je miestom druhej najväčšej zaznamenanej banskej tragédie v Česku, pri výbuchu 3. januára 1934 tam zahynulo 142 baníkov (na prvom mieste je požiar na šachte Maria v Příbrami, pri ktorom zahynulo v roku 1892 319 ľudí). Poslednou šanctou bol od roku 1888 Teodor, hlboký 52 metrov.

Rozvoj ťažby uhlia bol tiež ovplyvnený železničnou dopravou. V rokoch 1869–1871 bolo postavená železničná stanica a Osek mal priame spojenie s Chomutovom a Ústí nad Labem. Obec bola povýšená na mesto v roku 1872. O ďalší rozvoj Oseka sa postaral starosta Antonín Härtl, ktorý hájil záujmy občanov proti majiteľom uhoľných baní a staral sa o rozvoj školstva, hasičský zbor a dláždenie mestských komunikácií. Mesto sa i naďalej rozrastalo, stavali sa domy v rôznych štýloch, pred prvou svetovou vojnou prevažne secesných. V roku 1899 došlo k oddeleniu Novej Vsi a Hrdlovky. Obe osady vytvorili samostatnú obec. V roku 1913 sa Starý a Nový Osek zlúčili a v roku 1914 boli povýšené na mesto s jednotným názvom Osek. V tej dobe obývalo Osek 5200 ľudí v 374 domoch.

Počas druhej svetovej vojny pripadol Osek Nemecku. Väčšina Čechov mesto opustila, počet obyvateľov klesol z 9360 na 7700. Vojna sa mestu takmer vyhla. 24. augusta 1944 bolo pri meste zostrelené lietadlo B17, ktoré sa zrútilo do priestoru bane Alexander. Zahynulo 11 miestnych ľudí a 6 členov posádky. Po skončení vojny sa od Oseka oddelili Háj u Duchcova a Loučná. Naopak, v roku 1961 získal Osek Dlouhou Louku. Osada Rýzmburk bola premenovaná na Hrad Osek. Počet obyvateľov klesol na 4060. V roku 1975 získalo mesto časť katastra kvôli ťažbe zrušenej obce Hrdlovka. Obyvatelia tejto obce boli presťahovaní na sídlisko Hrdlovská v Oseku. Počet obyvateľov tak stúpol na 5660.

V roku 1992 bol kláštor vrátený cisterciánskemu rádu. O tri roky neskôr bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1996 mesto oslávilo 800. rokov od založenia kláštora.

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osek (okres Teplice)

• www.osek.cz – oficiálne stránky mesta