Atentát na Heydricha

Útok na Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Antropoid bol vykonaný 27. mája 1942 v Prahe-Libni. Útok uskutočnili česko-slovenskí výsadkári Jozef Gabčík (Slovák s krycím menom Zdeněk) a Jan Kubiš (Čech s krycím menom Ota Navrátil), ktorí boli na túto úlohu špeciálne vycvičení v Škótsku. Zaužívaný výraz atentát je nesprávny, išlo o vojenskú operáciu[1][2]. Tradovaná účasť Josefa Valčíka na útoku nebola historicky doložená a je veľmi nepravdepodobná, kedže v čase útoku Gestapo malo jeho fotografiu a pátralo po ňom[3]. Vysadenie skupiny Anthropoid uskutočnila 138. (výsadková) peruť RAF 28. a 29. decembra 1941.[4] Akcii velil Adolf Opálka. Dodnes nie je celkom jasné, akú úlohu v celej operácii zohral Edvard Beneš, vtedajší prezident ČSR v londýnskom exile.[5]

Heydrichov Mercedes poškodený výbuchom pri útoku, ako zastavil na mieste útoku.

Útok na zastupujúceho ríšskeho protektora bol jednou z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšou úspešnou diverznou akciou na likvidáciu predstaviteľa nacistického režimu v priebehu celej 2. svetovej vojny. Heydrich bol najvyššie postaveným nacistickým pohlavárom, ktorý bol zlikvidovaný príslušníkmi protinacistického odboja. V reakcii na útok nacisti zavraždili viac ako pätnásťtisíc ľudí, okrem iného vypálili obce Lidice a Ležáky. Páchateľov útoku sa im podarilo vypátrať aj vďaka zrade 18. júna 1942.

Miesto útoku

Pôvodný plán útoku predpokladal, že Gabčík a Kubiš zaútočia na Heydricha blízko jeho sídla v Panenských Břežanoch, ale vďaka zvýšenej ochrane cieľa, bol tento plán zamietnutý. Náhradným miestom pre útok sa tak stala v mestskej časti Libeň križovatka vtedajšej Kirchmayerovej (dnešnej Zenklovej) ulice s ulicou V Holešovičkách, ktorá je zároveň ostrou zákrutou dole kopcom. Heydrich na ceste z Panenských Břežanoch na Pražský hrad prechádzal cez Kobylisy, Starú Libeň smerom na Tróju aby prešiel Trojským mostom cez Vltavu. Križovatku preto musel prejsť a práve tu sa jeho cesta stáčala do protismeru vpravo dole a útočníci predpokladali, že v tomto úseku automobil spomalí, čo umožní streľbu na cieľ. Ďalšou výhodou tohto miesta bol fakt, že sa nachádzal ďaleko od všetkých policajných posádok, od kasárni, či staníc Gestapa.

Okolie miesta útoku bolo neskôr zmenené výstavbou mimoúrovňovej križovatky a po Zenklovej ulici prestali chodiť električky v roku 1975.[6] Presné zemepisné súradnice sú 50°07′06″S 14°27′53″V. V blízkosti tohto miesta bol v roku 2009 odhalený pamätník operácie Antropoid.

Útok
Jan Kubiš
Jozef Gabčík
Správa o atentáte na Heydricha v novinách Krasnaja Zvezda zo dňa 28.5.1942

Ráno 27. mája odišli útočníci električkou na Žižkov, kde si vyzdvihli bicykle, pomocou ktorých dorazili pred deviatou hodinou ráno do Holešoviček. Gabčík zatiaľ pod kabátom zostavil svoj samopal. Heydrich po raňajkách strávil čas so svojou rodinou a okolo desiatej hodiny ráno sa vydal zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Pražský hrad. V rozpore s nariadením nebol jeho automobil Mercedes-Benz 320 stále ešte opancierovaný.

Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)[7] pri zástavke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerovy sady. Keď sa automobil o 10:35 objavil v zákrute, odhodil Gabčík kabát a vytasil samopal. Následne sa pokúsil strieľať na automobil, jeho samopal Sten však zlyhal. Heydrich nariadil šoférovi, aby zastavil a začal po útočníkovi strieľať zo svojej pištole. Práve táto chyba ho pravdepodobne stála život. Automobil zastavil priamo pred Kubišom, ktorý na auto hodil vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Črepiny z výbuchu zasiahli Kubiša do tváre. Obaja Nemci vyskočili z poničeného automobilu s pištoľami v ruke. Šofér Klein šiel za krvou oslepeným Kubišom a začal naňho strieľať. Kubiš sa po chvíli spamätal a streľbou do vzduchu si prekliesnil cestu vydeseným davom prizerajúcich sa. Nasadol na bicykel a ušiel na záchytné miesto.

Medzitým sa vydal Heydrich prenasledovať Gabčíka, strhla sa krátka prestrelka s pištoľami, po chvíli sa však Heydrich zrútil na zem a potácal sa smerom späť k autu, kde padol na jeho kapotu. Klein prestal prenasledovať Kubiša, vrátil sa k zranenému nadriadenému a prenasledoval chvíľu Gabčíka. Heydrich medzitým bojoval s rozsiahlym vnútorným zranením a keďže vďaka následkom explózie mal zlomené rebro, časti zlomeniny sa mu dostali do sleziny.

Gabčík utiekol na kopec, kde sa chcel schovať v jednom obchode, bohužiaľ pre neho majiteľ mäsiarstva bol stúpencom nacistov a tak vybehol von a privolal Kleina. Gabčík, ktorý nemal možnosť iného úniku, vyrazil proti Kleinovi a postrelil ho do nohy. Kým sa mohol mäsiar vydať Gabčíka ďalej prenasledovať, ten medzitým zmizol v postranných uličkách.

Jedna žena z prizerajúcich spoznala v zranenom zastupujúceho ríšskeho protektora a začala pre neho zháňať odvoz do nemocnice. Po chvíľke zmätkov nakoniec našla dodávku, ktorá prevážala leštidlo na topánky a Heydrich sa dostal okolo jedenástej hodiny do nemocnice Na Bulovke. Zraneného Heydricha prijal lekár Vladimír Šnajdr, ktorý urobil prvé ošetrenie. Nemecký profesor Dick neskôr Heydricha podrobne vyšetril.

Výsledok röntgenových snímok ukázal rozsah ťažkého zranenia. Heydrich mal po útoku zlomené rebro, pretrhnutú bránicu a poškodenú slezinu. Žiadal, aby pricestoval špecialista z Berlína, ale po presvedčovaní súhlasil s operáciou na mieste, keď sa dohodli na prítomnosti nemeckého lekára Hollbauma. Heydrichov priamy nadriadený SS-Reichsführer Heinrich Himmler, poslal do Prahy svojho osobného lekára Karla Gebhardta, ktorého lietadlo malo meškanie. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní (3. júna) upadol do kómy a 4. júna o 4:30 zomrel na otravu krvi (infekciu). Niektoré teórie tvrdia, že to bolo preto, že mu v tele zostala konská srsť z čalúnenia, iné že upravený granát obsahoval botulotoxín. Špekulácie o tom, že granát obsahoval botulotoxín[8] zatiaľ neboli potvrdené. Heydrich mal dva pohreby – v Prahe a Berlíne. Jeho likvidácia mala vo vojnou zmietanej Európe na oboch stranách veľký ohlas. Heydrich bol najvýznamnejším nacistickým pohlavárom, ktorý bol zavraždený príslušníkmi protinacistického odboja počas vojny.

Dôsledky

Ako odplatu za útok Hitler zvažoval zabitie 10 000 Čechov. V deň útoku vyslal do Prahy generála Ericha von dem Bach-Zelewskeho aby vyšetril a potrestal Čechov kolektívne, čo dokazuje ďalekopis Himmlera Frankovi s nasledovnými bodmi: „2) Medzi nariadenými 10 000 rukojemníkmi musí byť v prvom rade zatknutá celá česká opozičná inteligencia. 3) Ešte dnes v noci musí byť popravených sto najdôležitejších protivníkov z radov tejto českej inteligencie.“[9]

V prvých dňoch po útoku Nemci vzali mnoho nevinných ľudí ako rukojemníkov. Na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek.[10] Už 27. mája vstúpil do platnosti zákaz nočného vychádzania. Do 4 dní (31. mája) nacisti popravili 157 ľudí, napriek tomu sa im nepodarilo nájsť páchateľov a preto nacistický teror ešte viac zosilnel a trpelo tak mnoho nevinných ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení ľudia z obcí Lidice a Ležáky a to na základe náhodných a nerelevantných dôkazov (Lidice na základe listu podozrievali zo spolupráce s britskou armádou a v Ležákoch bola nájdená vysielačka odboja). Väčšinu obyvateľov obidvoch obcí vyvraždili. V reakcii na útok nacisti zavraždili celkovo viac ako pätnásťtisíc Čechov. Zároveň útok vzbudil vo svete taký ohlas, že na jeho základe Briti odvolali Mníchovskú dohodu a bola prisľúbená povojnová obnova Česko-Slovenska v jeho predmníchovských hraniciach.

Okupanti svoj teror čiastočne zmiernili po dolapení útočníkov dňa 18. júna 1942. Našli ich v krypte pravoslávneho chrámu Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe, po tom, ako ich udal Karel Čurda, tiež parašutista. Ten poslal na policajnú stanicu v Benešove 13. júna anonymné udanie, v ktorom označil Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka za hlavných aktérov útoku na zastupujúceho ríšskeho protektora. 16. júna prišiel vypovedať osobne do pražskej úradovne Gestapa a predstavil sa ako anglický parašutista. Čurda síce nevedel, kde sa útočníci ukrývajú, ale poznal ich odbojárske spojky, ktoré Nemci čoskoro zatkli. Odbojár Vlastimil „Aťa“ Moravec, nevydržal krutý nátlak vyšetrovateľov Gestapa a 17. júna 1942 prezradil, kde sa výsadkári skrývajú.[11]

Medzinárodným dôsledkom útoku na Heydricha bolo oduznanie Mníchovskej dohody zo strany Veľkej Británie a Francúzska, čím bolo zabezpečené znovuobnovenie Československa v jeho pôvodných hraniciach[12] (s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá bola pripojená k Sovietskemu zväzu de facto v roku 1944, de iure 29. júna 1945).

Smrť výsadkárov
Leták vydaný K.H. Frankom ponúkajúci odmenu vedúcu k dolapeniu útočníkov.

Siedmi výsadkári (Josef Bublík, Jozef Gabčík, Jan Hrubý, Jan Kubiš, Adolf Opálka, Jaroslav Švarc, Josef Valčík) boli dohodnutí s Vojtechom Paurom, ktorý pracoval v pohrebnej službe, že pre nich príde 18. júna k chrámu a vyvezie ich von z Prahy. Na základe informácií od Čurdu a zatknutých odbojárov začala ráno o 4. hodine a 15. minúte razia, do ktorej bolo zapojených niekoľko stoviek členov strážneho práporu SS Prag, Waffen-SS (Ersatz-Bataillon SS Deutschland) a Gestapa. Celé okolie bolo uzavreté.

Na chór kostola odišiel veliteľ parašutistov Adolf Opálka spolu s Janom Kubišom a Josefom Bublíkom. Boj trval viac ako dve hodiny. Odpor týchto mužov bol zlomený po tom, čo im došlo strelivo a Nemci sa ich snažili dostať pomocou ručných granátov. Opálka a Bublík, hoci zranení výbuchmi granátov, ešte stačili ukončiť svoje životy výstrelmi do spánku, hoci Bublík zomrel až pri prevoze do nemocnice. Kubiš tiež zomrel v sanitke, keď po výbuchu granátu upadol do bezvedomia. Kvôli identifikácii boli potom telá parašutistov privezené späť ku kostolu.

Ostatní štyria parašutisti, Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý a Josef Valčík, sledovali boj svojich kolegov v krypte kostola. Rovnako bojovali kým im nedošlo strelivo a potom si zvolili smrť vlastnou rukou.

Pravoslávny biskup Gorazd II., vlastným menom Matěj Pavlík, ktorý na seba zobral zodpovednosť za ukrývanie výsadkárov v chráme, a ďalší dvaja duchovní boli zatknutí, mučení a popravení.

Filmová tvorba
  • Hangmen Also Die! – americká filmová fikcia režiséra Fritza Langa na námet Bertolta Brechta s dvojnásobnou nomináciu na Oscara, 1943
  • Atentát – československý film  Jiřího Sequensa z roku 1964. Útočníci vo filme vystupujú pod krycími menami ako rotmajstri Strnad a Vyskočil. Hlavným hrdinom je veliteľ nadporučík Král (herec Radoslav Brzobohatý) .
  • Operácia Daybreak – americký film režiséra Lewisa Gilberta, 1975
  • Anthropoid – koprodukčný film Česka, Veľkej Británie a Francúzska z roku 2015
  • Sokolovo – výpravný film režiséra Otakara Vávru z roku 1974
  • The Man with the Iron Heart - Americký film režiséra Cédrica Jimeneza 2017
  • Smrtihlav (v angličtine The Man with the Iron Heart skrátene HHhH) - koprodukčný film Francúzska, Velkej Británie, Belgicka a USA z roku 2017 natočený podľa rovnomennej knihy francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta. Z väčšej časti ide o autobiografický film zameraný na osobu Reinharda Heydricha.
  • Heydrich - konečné řešení - český dokumentárny cyklus z roku 2011, na ktorom sa podieľalo viacero režisérov. Toto dielo, ktoré má 44 častí, okrem iného podrobne mapuje situáciu v Protektoráte Čechy a Morava od nástupu Heydricha do funkcie zastupujúceho ríšskeho protektora, výcvik a výsadky československých parašutistov, životný príbeh Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša ako aj samotný atentát na Heydricha.
  • Muži bez křídel (1946 - réžia: František Čáp)

Ďalej bol atentát znázornený vo filme Petra Nikolaeva Lidice (2011). O atentáte sa potom zmieňujú, hoci ho priamo nezobrazujú, aj ďalšie filmy: Vyšší princip (1960) režiséra Jiřího Krejčíka, Protektor (2009) režiséra Marka Najbrta či Operáce Silver A (2007) režiséra Jiřího Stracha. Okolnosti predchádzajúce atentát sú námetom aj jednej z častí dramatického cyklu České století s názvom Kulka pro Heydricha (2013). Atentát bol takisto filmovo znázornený v 10. dieli dokumentárneho cyklu Hitlerovi bodyguardi (Hitler's Bodyguard) nazvanom Hitlerove nebezpečné cesty vlakom. Tento cyklus v roku 2008 pripravila britská spoločnosť Nugus / Martin Productions Ltd.

Hudobná tvorba

Útoku na Heydricha a československým parašutistom vysielaným do protektorátu je venovaná aj pieseň Battledress. Autorom textu a hudby je Jan Vyčítal.

Referencie
  1. VHU PRAHA [online]. [Cit. 2019-04-08]. Dostupné online.
  2. TELEVIZE, Česká. Dva muži se zbraní v ruce vstoupili Heydrichovi do cesty. A s nimi stovky hrdinných Čechů [online]. ČT 24 - Česká televize, [cit. 2019-04-08]. Dostupné online. (po česky)
  3. Heydrich měl odjet do Francie a odboj si útok na protektora nepřál. 7 největších lží o Anthropoidu [online]. Info.cz, [cit. 2019-04-08]. Dostupné online. (po česky)
  4. ČERNÁK, Tomáš. Atentát na Reinharda Heydricha. HistoryWeb.sk, 02.03.2015. Dostupné online [cit. 2017-06-06].
  5. JANCURA, Vladimír. Za čo zomrel Jozef Gabčík. Pravda.sk, 2017-05-27. Dostupné online [cit. 2017-05-28].
  6. Heydrich, Konečné rešení, Místo atentátu, Česká Televize Stopáž: 26 minút – Rok výroby: 2012
  7. Sýkorová, D. Gabčík Jozef, Encyklopédia [online]. sme.sk, 9.4.2002, [cit. 2012-05-28]. Dostupné online.
  8. Tödliche Mission – Geheimoperation / Speciansetze im Zweiten Weltkrieg [online]. ZDF-History, 2013, [cit. 2013-06-12].Dostupné online. (nemecký)
  9. Minúta po minúte: Na Heydricha spáchali atentát parašutisti [online]. SME, 27.05.2014, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  10. IVANOV, Miroslav. Atentát na Reinharda Heydricha.. Praha : Hart, 2003. ISBN 80-86529-36-3. S. Kapitola Čtvrtý monolog historika, s. 277..
  11. KOLEKTIV. Atentát na Heydricha. Sedmdesát příběhů Paměti národa. Praha : Argo/Post bellum, 2012. S. 55.
  12. Komunisté chtěli, aby se na parašutisty zapomnělo. Bez jejich akce by ale Československo neexistovalo [online]. Info.cz, [cit. 2019-04-08]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra
  • ANDREJS, Jaroslav. Za Heydrichem stín. Praha : Naše vojsko, 1947. 347 s.
  • IVANOV, Miroslav. Nejen černé uniformy : Monology o atentátu na Reinharda Heydricha. Praha : Naše vojsko, 1964. 271 s.
  • IVANOV, Miroslav. Atentát na Reinharda Heydricha. Praha : Panorama, 1979. 285 s.
    • (reedícia Praha : Hart, 2003. ISBN 80-86529-36-3. )
    • (reedícia Praha : XYZ, 2008. ISBN 978-80-7388-064-4. )
  • ČVANČARA, Jaroslav. Akce atentát. Praha : Magnet-Press, 1991. 126 s. ISBN 80-85110-77-6.
  • ŠOLC, Jiří. Nikdo nás nezastaví. 1. vyd. Praha : Merkur, 1992. 107 s. ISBN 80-7032-637-9.
  • MAC DONALD, Callum. Úder z Londýna : atentát na obergruppenführera Reinharda Heydricha. Praha : BB art, 1996. 281 s. ISBN 80-7257-205-9. (množstvo informácií nezodpovedá skutočnosti, v poznámkach k českému vydaniu sú tieto omyly uvedené)
  • FIDLER, Jiří. Atentát: 1942 : malý encyklopedický slovník. Brno : Jota, 2002. 176 s. ISBN 80-7217-177-1.
  • ŠULC, Jiří. Dva proti Říši. 1. vyd. Praha : Knižní klub, 2007. 475 s. ISBN 978-80-242-1935-6. (román)
  • BINET, Laurent. HHhH : Himmlerov mozog Heydrich. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2010. 333 s. ISBN 978-80-8114-065-5. (román)
  • ŠUSTROVÁ, Radka. Ve jmenu Říše a českého národa : Veřejné manifestace po atentátu na Reinharda Heydricha. Paměť a dějiny. Revue pro studium totalitních režimů. (Praha: Ústav pro studium totalitních režimů České republiky), 2012, čís. 2, s. 48 – 59. Dostupné online. ISSN 1802-8241.
  • HAASIS, Hellmut G. Smrt v Praze : atentát na Reinharda Heydricha. Praha : Prostor, 2015. 229 s. ISBN 978-80-7260-315-2.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.