Josef Valčík

Narodil sa v Smoline (dnes súčasť Valašských Kloboukov). Vyučil sa a neskôr pracoval ako garbiar v Baťovych závodoch v Zlíne a Otrokoviciach. V rokoch 1936 až 1938 vykonával základnú vojenskú službu v 22. pešom pluku v Jičíne. Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava odišiel roku 1939 do emigrácie s cieľom zapojiť sa do boja proti nacizmu. Postupne sa dostal cez Slovensko, Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu do Francúzska.

Nemecký plagát zobrazujúci „Miroslava“ Valčíka, vojaka, ktorý sa zúčastnil Operácie Anthropoid.

Počas bojov medzi Francúzskom a Nemeckom v roku 1940 bojoval na fronte v rámci 2. česko-slovenského pluku. Po páde Francúzska bol evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde bol pridelený k 2. práporu česko-slovenskej samostatnej brigády. Absolvoval výcvik pre rotmajstrov pechoty, ktorý ukončil v marci 1941 ako najlepší zo všetkých frekventantov kurzu. Následne sa prihlásil k nasadeniu v nepriateľskom tyle. Po absolvovaní výcviku bol pridelený k skupine Silver A, kde bol menovaný do funkcie zástupcu veliteľa.

S touto skupinou bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 vysadený nad územím Česko-Slovenska neďaleko Poděbrad. V nasledujúcich dňoch sa pohyboval vo východných Čechách a na Českomoravskej vrchovine. Po nadviazaní kontaktu s domácim odbojom sa mu podarilo nakrátko usadiť v prvotriednom pardubickom hoteli Veselka, ktorého majiteľ Arnošt Košťál na seba vzal riziko a s falošnými dokladmi ho zamestnal ako čašníka pod menom Miloslav Šolc. Podieľal sa na vybudovaní široko rozvetvenej spravodajskej organizácie a mal veľký podiel na celom jej úspechu. Už v marci 1942 však Gestapo podniklo záťah, ale Valčíkovi sa podarilo uniknúť a premiestniť sa do Prahy. Tam sa stretol s Adolfom Opálkom, Jozefom Gabčíkom a Janom Kubišom. Spoločne potom pripravili a 27. mája v Libni uskutočnili atentát na Heydricha.

Po atentáte sa Valčík počas vlny razií a nacistických represií ukrýval spolu s ostatnými atentátnikmi v úkryte v pravoslávnom kostole sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici s pomocou kňaza Gorazda, ktorý im poskytol úkryt v kostolnej krypte. Tento úkryt však bol po čase vyzradený a kostol bol obkľúčený Nemcami. Po márnom boji 18. júna 1942 Valčík spolu s ostatnými atentátnikmi spáchal samovraždu. V roku 2002 bol Josef Valčík povýšený do hodnosti plukovníka in memoriam.