Ručný granát

Ručný granát je druh munície určený na boj zblízka (20 až 50 m), ktorý sa na cieľ vrhá ručne. Je vybavený nárazovým alebo časovým zapaľovačom.[1][2]

O iných významoch výrazu granát pozri granát.
Ručný granát M-67

Dejiny
Americký vojak cez druhú svetovú vojnu pri hode granátu.

Najstaršie zmienky o ručných granátoch pochádzajú z Číny, kde ich poznali už okolo roku 1000.

Najstaršie ručné granáty používané v Európe pochádzajú zo 16. storočia a boli tvorené dutým, spravidla guľovitým telesom z liatiny, pálenej hliny alebo hrubého skla, ktoré bolo naplnené čiernym strelným prachom a cez otvory bol pretiahnutý lunt – zápalná šnúra. Pri použití sa lunt zapálil a granát hádzal proti nepriateľovi. Použitie bolo dosť nebezpečné a vojaci, ktorí vrhali ručné granáty, boli osobitne vyberaní a vycvičení. Nazývali sa granátnici a boli považovaní za elitné jednotky. Typické pre ich výstroj boli čiapky, ktoré nezavadzali pri hode granátu, nenosili preto klobúky.

Symbol granátu – gule so šľahajúcim plameňom – sa dodnes udržal v označení niektorých ozbrojených zložiek (napríklad Gendarmerie vo Francúzku a Carabinieri v Taliansku), rovnako ako v symbolike vojenských jednotiek, často s názvom granátnici.

Významný rozvoj konštrukcie ručných granátov prebehol v 19. storočí a potom počas oboch svetových vojen, no vývoj pokračuje dodnes.

Základné rozdelenie ručných granátov

Podľa účinku
  • Trhavý granát – ničí a vyraďuje živú silu a techniku protivníka pôsobením tlakovej vlny výbuchu trhavej náplne. Keďže hmotnosť ručného granátu je obmedzená fyzickými možnosťami človeka, trhavá náplň nemôže byť príliš veľká a tak je účinný dosah tlakovej vlny relatívne malý, najviac niekoľko metrov. Každý črepinový granát má aj malý trhavý účinok.
  • Trieštivý granát alebo aj črepinový granát – ničí živú silu a techniku protivníka pôsobením črepín, ktoré sú výbuchom trhavej náplne rozhodené do okolia. Črepiny vznikajú z obalu trhavej náplne, plechu alebo liateho kovu, ale môžu byť aj vopred pripravené vo forme oceľových guliek alebo kúskov drôtu a zaliate do kovu alebo do plastu. Črepiny majú veľmi vysokú rýchlosť, aj viac ako 1 000 ms−1, a aj pri malej hmotnosti (0,0 1g až 5 g) vysokú ranivosť. Z plechu vznikajú črepiny spravidla ľahké a veľkom počte, s vyššou rýchlosťou, ktorú ale rýchlo strácajú v dôsledku veľkého aerodynamického odporu – ich účinný dosah neprevyšuje 25 – 35 metrov. Naopak, z tela z kovovej liatiny vznikajú črepiny ťažšie a v menšom počte, ich dosah je ale pomerne vysoký – viac ako 100 metrov. Predpripravené črepiny umožňujú zvoliť optimálnu veľkosť, hmotnosť a tvar črepín, čím je možné optimalizovať ich účinný a celkový dosah, množstvo a účinnosť. Moderné granáty, konštruované v poslednej štvrtine 20. storočia, používajú skoro výlučne predpripravené črepiny.
  • Kumulatívny granát – je určený na ničenie obrnenej techniky. Obsahuje náplň trhaviny s dutinou a kovovou vložkou. Výbuch kumulatívnej nálože vytvára kumulatívny lúč, ktorý dokáže prebiť aj pancier tanku. Kumulatívny protitankový ručný granát musí byť vždy vybavený nejakým prostriedkom, ktorý zabezpečí, aby granát dopadol na cieľ v správnej polohe. Hmotnosť takýchto granátov bola vysoká, viac ako 1 kg a mali preto veľmi obmedzený dosah, dali sa hádzať najviac na 20 – 30 metrov, ani ich účinnosť nebola ideálna a v súčasnosti sa takmer nevyskytujú.
  • Zápalný granát – je určený ničenie techniky a na zakladanie požiarov. Spravidla tenkostenné valcové telo obsahuje náplň termitu, bieleho fosforu, alebo inej horľaviny horiacej vysokou teplotou. Niektoré typy pri výbuchu rozhodia horiacu náplň do okolia, iné horia len na mieste dopadu.
  • Dymový granát – je určený na vlastné maskovanie a na oslepenie protivníka. Valcovité telo (z plechu, občas i nekovové) obsahuje dymotvornú náplň, ktorá pri horení vytvára intenzívny, hustý a nepriehľadný oblak dymu. Od dymovnice (ktorá je konštruovaná podobne) sa dymový granát odlišuje tým, že vyhorí rýchlo, za niekoľko sekúnd (občas i za zlomok sekundy), kým rovnako veľká dymovnica horí desiatky sekúnd až niekoľko minút. Obidva typy vytvárajú dymovú clonu.
  • Slzotvorný granát – Konštrukciou sa príliš nelíši od dymového granátu alebo dymovnice. Obsahuje spravidla dve náplne – ohrievaciu časť, ktorá vytvára primerane vysokú teplotu na sublimáciu účinnej látky a nosný plyn a časť, ktorá obsahuje účinnú dráždivú látku. Časti nemusia byť oddelené, potom ale časť účinnej látky zhorí pri horení ohrievacej zložky, čo znižuje účinnosť. Uvolnený plyn má výrazne menší zastierací účinok a obsahuje niektorú z dráždivých látok, napríklad CS (2-chlorobenzalmalononitril), CR (dibenzoxazepin – je podstatne účinnejší ako CS) alebo inú látku. Používa sa pri potláčaní demonštrácií a nepokojov.
  • Omračujúci granát alebo aj flashbang – je granát určený na veľmi rýchle zneškodnenie osôb. Niekedy sa označuje ako Noise and Flash Diversionary Device (Hlukové a Svetelné Rozptyľovacie Zariadenie), názov flashbang vznikol zo slovného spojenia flash & bang čo znamená blesk a tresk. Na osoby v zasiahnutom priestore pôsobí ohlušujúcim treskom 170 – 180 dB a intenzívnym zábleskom o sile až 1 milióna kandel, čo postačuje na ich zneškodnenie na niekoľko sekúnd až minút. Je používaný špeciálnymi zložkami polície pri zákrokoch proti nebezpečným ozbrojeným osobám.
  • Chemický granát – obsahuje náplň bojovej otravnej látky. Môže byť konštruovaný ako dymový alebo slzotvorný granát, alebo ako nádoba s bojovou otravnou látkou, vybavená malou trhavou náplňou a zapaľovačom. Najjednoduchším princípom je sklená fľaša naplnená vhodnou bojovou otravnou látkou.
  • Zápalná fľaša' alebo aj Molotovov koktail – princípom použitia a účinkom patrí do skupiny zápalných ručných granátov. Je to sklenená fľaša, bežného alebo špeciálneho vyhotovenia, naplnená benzínom alebo inou bežnou, či špeciálnou horľavinou. Pri zásahu cieľa sa fľaša rozbije a rozliata horľavina zapáli, napríklad od horiacej handry omotanej okolo hrdla fľaše alebo reakciou horľaviny s ďalšou látkou priloženou na fľašu alebo sama v prípade použitia samozápalných zmesí.

Podľa spôsobu iniciácie
  • časové ručné granáty – zapaľovač obsahuje časovací mechanizmus (spravidla pyrotechnický), ktorý po určitom čase (obvykle 3 – 6 sekúnd) privedie granát k výbuchu
    • aktivované pri odhodení – časovací mechanizmus je aktivovaný po odhodení, počas letu k cieľu (napríklad starší československý, pôvodne sovietsky RG F-1 vajíčko, kukuričňák)
    • aktivovaný pred odhodením – časovací mechanizmus je aktivovaný pred odhodením
  • nárazové ručné granáty – zapaľovač obsahuje mechanizmus, ktorý sa aktivuje nárazom na prekážku alebo na cieľ a privedie granát k výbuchu
    • mechanizmus akčný
    • mechanizmus reakčný – pri náraze sa v zapaľovači súčiastka, nazývaná úderka, pohybuje ďalej (voči zvyšku granátu) a tak aktivuje granát (napríklad starší československý ručný granát RG-4 plechový)
    • mechanizmus inerčný – granát sa musí odhodiť správnym spôsobom, aby rotoval a aby vznikli odstredivé sily, ktoré oddialia dve odpružené úderky, vypadne zaisťovací prvok. Pri dopade sa rotácia zastaví a úderky sú pružinami zrazené k sebe, čím je granát aktivovaný.
  • univerzálne ručné granáty – majú univerzálny zapaľovač, ktorý zabezpečuje nárazovú i časovú funkciu. Nárazová funkcia sa dá spravidla vyradiť z činnosti a granát má len časovú funkciu.

Podľa taktického určenia
  • útočné ručné granáty – majú obvykle tenkostenné plechové telo, väčšiu náplň trhaviny a spravidla nárazový zapalovač. Vytvárajú veľké množstvo črepín, ktorých účinnosť so vzdialenosťou rýchlo klesá. Pri výbuchu v blízkosti zákopu majú aj ohlušujúci a dezorientujúci efekt. V porovnaní s obrannými ručnými granátmi sú obvykle ľahšie, aby sa dali odhodiť na väčšiu vzdialenosť. Sú (resp. boli) určené pre útočnú činnosť, kde sa predpokladá, že útočiace jednotky sú nekryté a nepriateľ je ukrytý v zákopoch.
  • obranné ručné granáty – majú obvykle hrubostenné liate telo a spravidla časový zapalovač. Vytvárajú ťažké črepiny, účinné na veľkú vzdialenosť. Sú určené pre obrannú činnosť, kde sa predpokladá, že útočiace nepriateľské jednotky sú nekryté a vlastné jednotky sú ukryté v zákopoch.
  • univerzálne ručné granáty – majú spravidla zložitejšie zapaľovače, umožňujúce nastaviť časovú alebo nárazovú funkciu granátu. Aby sa dala zvýšiť účinnosť a množstvo črepín v obrannom boji, sú doplňované zosilňujúcimi alebo črepinovými puzdrami, z ktorých vznikajú ďalšie črepiny a ktoré sa rôznym spôsobom nasadzujú na telo granátu.
  • protitankové ručné granáty – sú určené na ničenie alebo znehybnenie tankov a inej obrnenej techniky. Obsahovali veľké náplne trhavín a boli veľmi ťažké. V dobe prvej a druhej svetovej vojny sa na boj proti tankom používali aj zväzky ručných granátov, ktoré ale nedokázali tank zničiť, nanajvýš dočasne vyradiť z boja alebo znehybniť pretrhnutím pásu. Používali sa aj rôzne druhy zápalných fliaš, ktorými sa pechota pokúšala zapáliť motorový priestor tanku, a chemických granátov. Mierny pokrok priniesli až kumulatívne protitankové ručné granáty, ktoré boli schopné tank vyradiť alebo zničiť, ale boli ťažké a ich dosah neprevýšil 20 – 30 metrov. V súčasnosti sa protitankové ručné granáty takmer nepoužívajú a ich úlohu plne prebrali ručné protitankové zbrane.

Iné druhy granátov používané pechotou
  • Puškové granáty – cieľom vývoja bolo predovšetkým zvýšiť dosah (dostrel) ručných granátov nad vzdialenosť, na akú je schopný dohodiť granát vojak vlastnými silami. Existuje niekoľko princípov, ako to dosiahnuť:
    • na granát bežnej konštrukcie sa nasadí stabilizačná tyč, tá sa zasunie do hlavne vojenskej pušky a špeciálnym nábojom bez strely vystrelí
    • skonštruuje sa puškový granát v tvare šípovej strely, na ústie pušky sa namontuje špeciálny nástavec, na ktorý sa puškový granát nasadí a vystrelí sa
      • špeciálnym nábojom bez strely
      • normálnym nábojom – strela preletí granátom v špeciálnej trubici
      • normálnym nábojom – strela je zachytená v granáte
    • na ústie pušky sa namontuje hlaveň väčšieho priemeru, z ktorej je možné vystreliť bežné alebo upravené alebo osobitne skonštruované ručné granáty – opäť je možné použiť náboje bez strely alebo so strelou, podľa konštrukcie.
  • granáty pre granátomety

Granátomet je strelná zbraň, určená na vystreľovanie granátov špeciálnej konštrukcie. Môže byť konštruovaná ako:

    • podvesný granátomet – montuje sa sa spravidla pod hlaveň bežnej vojenskej automatickej či útočnej pušky. Skoro vždy je jednoranný.
    • ručný granátomet – je samostatnou zbraňou jednotlivca. Môže byť:
      • jednoranný – zbraň sa obsluhuje podobne ako jednoranná brokovnica
      • opakovací – spravidla s revolverovým usporiadaním nábojových komôr
    • automatický granátomet – automatická zbraň, funguje a používa sa podobne ako veľkokalibrový guľomet, je schopný streľby dávkou.

Pozri aj

Referencie
  1. Vallo, Dušan; et al. (2004), „RUČNÝ GRANÁT“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 180, ISBN 80-89018-63-7
  2. „Ruční granát“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 234

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.