Olympijský oheň
Olympijský oheň je jeden zo symbolov olympijských hier. Jeho počiatky siahajú do antického Grécka, kde počas starovekých olympijských hier horel oheň ako pripomienka toho, že ho Prometeus ukradol Diovi a priniesol na zem ľuďom. Oheň sa znova objavil na olympiáde v roku 1928 a odvtedy je súčasťou novodobých olympijských hier. Tradíciu štafetového behu s pochodňou začal Carl Diem, predseda organizačného výboru olympijských hier 1936 v Berlíne ako súčasť snahy premeniť hry na oslavu Tretej ríše. Aj napriek svojmu pôvodu sa ceremónia s pochodňou zachovala až dodnes.
Tradícia
Olympijská pochodeň sa zapaľuje niekoľko mesiacov pred otváracou ceremóniou olympijských hier, v mieste konania antickej olympiády, v Olympii v Grécku. Jedenásť žien predstavujúcich kňažky vykoná obrad, pri ktorom sa pochodeň vznieti od slnečných lúčov koncentrovaných parabolickým zrkadlom.
Tradične začína štafetový beh s pochodňou tak, že zástupcovia mesta Atén odovzdajú olympijský oheň zástupcom hosťujúceho mesta na ceremónii, ktorá sa odohráva na štadióne Panathinaiko v Aténach. Odtiaľ pochodeň putuje do hosťujúceho mesta nastávajúcich olympijských hier. Hoci je zvykom ju prenášať pešky, niekedy sú použité aj iné prostriedky prepravy. Medzi bežcami sa často nachádzajú atléti a celebrity, no taktiež ju nieslo aj mnoho predtým neznámych ľudí, ktorí boli vybraní pre ich osobné zásluhy a úspechy.
Olympijský beh s pochodňou sa končí v deň otváracej ceremónie na hlavnom štadióne hier. Posledný bežec býva často držaný v tajnosti až do poslednej chvíle a zvyčajne je ním športová celebrita hosťujúcej krajiny. Posledný nositeľ pochodne beží smerom ku kotlu, ktorý je zvyčajne umiestnený na vrchu veľkého schodiska a pochodňou zapáli plameň na štadióne. Tento plameň potom horí počas celej olympiády a býva uhasený na záverečnej ceremónii hier.
