Oinomaos (syn Area)

Oinomaos alebo Oinomáos (starogr. Οἰνόμαος Oinomaos) je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky Harpiny[1][2] alebo v inej verzii Asteropy.[3][4] Bol kráľ élidskej Pisy.[5]

Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia

Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,[3][6] a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.[5]

Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať.[5] Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha Poseidóna[7] a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.[8] Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.[5]

Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.[9] Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles).[10]

Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.[10][11]

Referencie a bibliografia

  1. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.
  3. Hyginus, Fabulae 84.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
  7. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.
  8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.
  9. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
  10. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.
  11. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.