Pankration
Pankration (z gr. παγκράτιον, všetky sily) je bojové umenie pochádzajúce z čias antického Grécka. Prelínajú sa v ňom prvky helénskeho boxu, zápasenia a širokej škály ďalších bojových techník. Prvá písomná zmienka o tejto športovej disciplíne je z roku 648 pred Kr., kedy sa stala súčasťou antických olympijských hier. Do čias Rímskej ríše, kedy sa pri boxe začali na pästiach používať tvrdé kožené remenice, sa pokladal pankration za najdrsnejšiu olympijskú disciplínu.
Dejiny
Legendy označujú za zakladateľa striedavo hrdinov Herakla a Thésea. V archaickom období (pribl. 800 – 600 pred Kr.), kedy prebiehala grécka kolonizácia a rozvíjalo sa hospodárstvo, dochádzalo často ku konfliktom medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Vyostrené situácie si vyžadovali rozličné zručnosti nielen v boji so zbraňou, ale neraz aj bez nej. Časom sa vyvinul celý systém bojových techník, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou vojenského výcviku v jednotlivých mestských štátoch. So stúpajúcou popularizáciou olympijských hier v klasickom období (pribl. 500 – 326/323 pred Kr.), kedy sa postupne zavádzali jednotlivé športové disciplíny, sa od 33. olympijských hier pridal medzi ťažkoatletické súťažné disciplíny aj pankration. Atléti bojovali nahí, na jemnom piesku poliatom vodou. Boj trval dovtedy, kým sa jeden z bojovníkov nevzdal alebo od vyčerpania, či pre zranenie, neodpadol. Prvým známym víťazom sa stal Lygdamis zo Syrakúz. V rímskych časoch sa pankration prebral od Grékov a používal sa ďalej pod názvom pancratium. V roku 393 zrušil kresťanský cisár Teodosius I. všetky pohanské zvyky, medzi ktoré sa rátali aj pankration a gladiátorské zápasy.
Od vzniku novodobých olympijských hier, sa pankration nestal ich pevnou súčasťou ako v Antike. O jeho presadenie medzi olympijské disciplíny sa usiluje IFPA (International Federation of Pancration Athlima), ktorá tento šport zároveň aj medzinárodne zastrešuje. V súčasnosti sa pankration, rovnako ako aj ostatné mixed martial arts, teší vzrastajúcemu záujmu hlavne v Európe a USA.