Číčov (prírodná rezervácia)
Číčov je prírodná rezervácia v okrese Louny na rovnomennom kopci (niekedy tiež Čičov či Hořenecký Špičák; nem. Spitzberg) s výškou 476,1 m n.m. pri osade Hořenec, nad križovatkou ciest č. I / 15 a II / 257. Výmera prírodnej rezervácie je 7,2 ha. Ochrana bola vyhlásená 23. mája 1951. Jedná sa o holú čadičovú kopu so stepnými spoločenstvami a o nálezisko aragonitu s medzinárodným významom.
Číčov | |||
prírodná rezervácia | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Úsťanský kraj | ||
Okres | Okres Louny | ||
Lokalita | Libčeves (k. ú. Hořenec) | ||
Nadmorská výška | 400 – 476 m n. m. | ||
Súradnice | 50°27′40″S 13°48′6.6″V | ||
Rozloha | 5,6144 ha | ||
Vznik | 23. máj 1951[1] | ||
- Vyhlásilo | Ministerstvo školstva, vied a umení | ||
Správa | AOPK ČR Správa CHKO České středohoří | ||
Kód AOPK ČR | 69 | ||
Číčov Poloha na mape Česka | |||
Wikimedia Commons: Číčov (nature reserve) | |||
Webová stránka: Biolib.cz | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Európsky významná lokalita CZ0423212 | |||
Číčov | |||
vrch | |||
Číčov v zime | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Úsťanský | ||
Okres | Louny | ||
Pohorie | České středohoří Milešovské středohoří Ranské středohoří Bělušická vrchovina | ||
Najvyšší bod | Číčov | ||
- výška | 476 m n. m. | ||
Geologické zloženie | čadič | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Popis
Nápadne špicatý, strmý, bezlesý kopec (kóta 477 m), niekedy tiež nazývaný špičák, na severozápadnom okraji Hořenca medzi obcami Kozly a Hořenec v CHKO České středohoří. Chránené územie siaha od okraja okolitých polí, ktorými je odrezané od všetkých komunikácií, až po samotný vrchol. Na území prírodnej rezervácie nie je povolené okrem iného akékoľvek poškodzovanie pôvodného stavu. To znamená, že tu nie je ani možné zbierať minerál aragonit bez povolenia príslušného orgánu ochrany prírody.
Flóra
Prírodovedecká hodnota územia spočíva predovšetkým v existencii dokonale vyvinutej stepnej vegetácie - tzv. Poniklecová step. Hojne sa tu vyskytuje poniklec lúčny český, ktorý tvorí súvislý porast na južnom svahu a vyskytuje sa roztrúsene takmer po celom chránenom území. Z ďalších bylín tu rastie napríklad kozinec dánsky, hlaváčik jarný, divozel, rôzne teplomilné trávy, kavyľ Ivanov, kavyľ vláskovitý, hlaváč žltkastý, sezel feniklový, mliečnik chvojkový, veronika rozprestretá, veronikovec klasnatý, dúška včasná, klinček kartuziánsky a nátržník piesočný.
Vrch Číčov
Vrch s nadmorskou výškou 476,1 metrov spadá do geomorfologického celku České středohoří, podcelku Milešovské středohoří, okrsku Ranské středohoří a podokrsku Bělušická vrchovina[2]. Kopec je budovaný pikritovým leucitom, v ktorého puklinách sa nachádzajú kryštály aragonitu. Toto nálezisko je uvádzané v mnohých mineralogických učebniciach a príručkách. Na vrchole sú doteraz viditeľné drobné úlomky po ťažbe aragonitu, v súčasnosti je akákoľvek ťažba alebo zber zakázaná. Možno však nájsť kryštály medovo žltého aragonitu v širšom rozsype na okolitých poliach mimo územia prírodnej rezervácie.
Prístup
Lokalita sa nachádza pri západnom okraji dediny Hořenec, necelých 300 metrov od autobusovej zastávky Libčeves, Hořenec, rozc. Najbližšou vlakovou zastávkou bývala zastávka Sinutec na tzv. Švestkové dráze, na ktorej je zrušená pravidelná osobné preprava. Okolím Číčova nevedú žiadne turisticky značené cesty.
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. (po česky)
- Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členenie reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006, ISBN 80-7011-913-6)
Literatúra
- Klouček, Zdeněk Ing .; Príroda okresu Louny; Okresný úrad Louny, 1995, 2. vydanie 1998
- SVOBODA, Jiří. Tajomstvo Českého stredohoria. Ústí n. L .: Imagine Media. 2014. 1. vyd. 337 str., S. 150 - 151. ISBN 978-80-905511-0-7
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Číčov (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.
Portál vedy o Zemi |