Ordo Templi Orientis

Ordo Templi Orientis (slov. Rád východného Templu), skr. O.T.O., bolo medzinárodnou bratskou a náboženskou organizáciou, založenou začiatkom 20. storočia. Pôvodne bola koncipovaná podľa iniciačného systému jednej zo slobodomurárskych lóži a mala fungovať v asociácii s ňou.[1] Pod vedením Aleistera Crowleyho bola však zreorganizovaná podľa filozofie Theléma. Podobne ako ďalšie tzv. tajné spolky, členstvo v O.T.O. bolo založené na iniciačnom systéme, ktorý má obrady rôznych stupňov a používa rituálnu drámu na posilnenie zväzkov medzi členmi a odovzdanie duchovného a filozofického učenia. O.T.O. je v súčasnosti považované, popri ráde Eulis P. B. Randolfa, za jeden z dvoch prameňov sexuálnej mágie na západe. V tomto prípade koncept vychádza z indického tantrizmu.[2]

O.T.O. dodnes zastrešuje organizáciu zvanú Ecclesia Gnostica Catholica (sl. Gnostickú katolícku cirkev), ako cirkevnú vetvu rádu. Ústredný rituál Liber XV alebo Gnostická omša je verejný.

História

Začiatok a pôvod hermetického rádu O.T.O. nie je úplné jasný. Pravdepodobne ho treba hľadať v Rakúsku alebo Nemecku medzi rokmi 1895 a 1906.[3] Zakladateľom bol viedenský továrnik, činorodý slobodomurár a rozekrucián Karl Kellner (1850 – 1905), asi v roku 1895.[4][5]

Na založení spoločnosti spolupracoval Theodor Reuss (1855 – 1923) a prebral jej vedenie po Kellnerovej smrti ako „Suverénny generálny veľmajster rádu ad vitam“.[6] V tom čase bolo udelených niekoľko patentov bratstvám vo Francúzsku, Dánsku, Švajčiarsku, Spojených štátoch a v Rakúsku. Lóža mala deväť stupňov, z ktorých prvých šesť bolo slobodomurárskych:[4][5]

1. 0° Skúšobný (Prüfling)
2. I° Minerval
3. II° Johanitský murár (Johannis-Maurer)
4. III° Škótsky murár Andreas
5. IV° Rozekruciánsky murár
6. V° Rozekruciánsky templár
7. VI° Mystický templár
8. VII° Orientálny templár
9. VIII° Dokonalý iluminát
10. IX° Supremus rex

V roku 1902 kúpil Reuss, spolu s teozofom Franzom Hartmannom a Henrym Kleinom patent 96-stupňového slobodomurárskeho obradu Memfis-Misraim, ktorého platnosť sa potvrdila v roku 1904 a 1905. Spolu so Swedenborgianským obradom sa stal jadrom novovzniknutého rádu.

O.T.O. a Aleister Crowley

Reuss stretol Aleistera Crowleyho v roku 1910 a priznal mu tri stupne zo systému O.T.O. O tri roky neskôr sa Crowley stal hlavou pobočky O.T.O. vo Veľkej Británii a Írsku, a získal X°. Menovanie zahŕňalo otvorenie britskej sekcie, ktorá niesla meno Mysteria Mystica Maxima (M∴M∴M∴).[4] Následne Crowley odišiel do Berlína po pokyny a po titul „Najvyšší a svätý kráľ Írska, Iony a všetkých Británií vo svätyni Gnózy“.[4] Ešte v ten istý rok Crowley napísal Manifest M∴M∴M∴, v ktorom predstavil jednoduchý desaťstupňový systém, ku ktorému pripojil Kellnerov trojstupňový Academie Masonica ako VII°, VIII° a IX°.

V roku 1913 Crowley vytvoril Gnostickú omšu počas pobytu v Moskve. Podľa jeho charakteristiky mal slúžiť ako „ústredný obrad verejnej aj uzatvorenej slávnosti.“ Tesne pred Prvou svetovou vojnou v roku 1914 odišiel do Spojených štátov. Bolo to v čase, kedy sa rozhodoval začleniť filozofiu Theléma do systému O.T.O. V roku 1915 už mal pripravené zrevidované rituály pre M∴M∴M∴.

V 1917 Reuss napísal dokument Osnovu stupňov O.T.O., v ktorom tretí stupeň nazval Murársky cech a zoznam zasvätení zahrňoval Prijatý tovariš, Člen cechu a Murársky majster. Spracoval ich v dokumente Úplný pokyn pre Murársky cech, vrátane katechizmu prvých troch stupňov a výkladu všetkých slobodomurárskych systémov. V ňom sa uvádza, že IV° O.T.O. sa nazýva tiež Svätá kráľovská Enochova klenba. Reuss ich zlúčil do stupňa Škótskeho obradu, ekvivalentu stupňa Škótsky murár, Rytier sv. Ondreja a Kráľovská klenba. Charakterizuje ho ako „Úplný pokyn pre Škótske stupne v Starom a prijatom obrade“.[7][8]

V roku 1919 sa Crowley pokúšal pracovať s týmto slobodomurárskym O.T.O. v Detroite. Výsledkom bolo, že ho Rada Škótskeho obradu odmietla s odôvodnením, že O.T.O. rituály sa veľmi podobajú ortodoxným. Opísal to v liste Arnoldovi Krumm-Hellerovi z roku 1930:

Hocikedy, keď prišlo na stanovisko k praktickým detailom rituálov, Generálna rada Škótskeho obradu nemohla nájsť spôsob, ako by ich tolerovala, pretože symbolizmus na niektorých miestach sa priveľmi približoval obradu ortodoxných lóži.[9]

Crowley následne prepísal iniciačné rituály prvých troch stupňov a tým odstránil väčšinu rituálnych väzieb s pôvodným slobodomurárstvom. Štvrtý rituál však neprepísal. Ten ostal vo svojej pôvodnej podobe, štruktúre a vzťahu k rituálom Kráľovskej klenby v ďalších obradoch.

Theodor Reuss utrpel na jar roku 1920 mŕtvicu. V korešpondencii s jedným z jeho zástupcov Crowley vyjadril pochybnosti o Reussovej spôsobilosti ostať vo funkcii. Vzťah medzi nimi sa začal zhoršovať. V novembri 1921 si vymenili dva nahnevané listy. Crowley informoval Reussa, že si dovolil Reussa odvolať z funkcie a vyhlásiť seba za Vonkajšieho vodcu rádu (OHO, angl. Outer Head of Order). Reuss zomrel 28. októbra 1923. Crowley tvrdil neskôr, že ho Reuss ustanovil svojím nástupcom. Crowleyho životopisec Lawrence Sutin, spolu s ďalšími, toto tvrdenie spochybňuje napriek tomu, že neexistuje žiadny dôkaz za ani proti, a tak isto nie je známy iný kandidát, ktorý by sa o tento post uchádzal. V roku 1925 počas búrlivej „Konferencie veľmajstrov“ bol Crowley zvolený za OHO ostatnými správcami O.T.O.[10]

Počas druhej svetovej vojny boli európske vetvy O.T.O. zničené alebo sa uchýlili do ilegality. Jediná pobočka, ktorá ku koncu vojny ešte fungovala, bola Lóža Agapé v Kalifornii. Okrem toho bolo len niekoľko zasvätencov v rôznych krajinách a bolo udeľovaných veľmi málo iniciácií. Preto Karl Germer, Crowleyho zástupca v Nemecku, prišiel do Spojených štátov hneď ako ho prepustili z nacistického väzenia.

O.T.O. po Crowleho smrti

Vďaka neschopnosti Karla Germera sa po smrti Aleistera Crowleyho začalo O.T.O. štiepiť. Crowley ešte pred svojou smrťou určil za svojho nástupcu a OHO O.T.O. Kennetha Granta,[11] Germer ho však 20. júla 1955 z Rádu vypudil. Grant sa stal vodcom svojej vetvy Rádu, tzv. Tyfónskeho O.T.O, a je ním dodnes.

Aktivita O.T.O. bola pod vedením Germera na hranici zániku. Zomrel roku 1962 bez menovania svojho nástupcu. Až roku 1969 vstúpil Grady McMurtry do prázdna, invokoval svoju núdzovú autorizáciu od Crowleyho a prijal titul X° Kalif. Nevyhlásil sa však za OHO. O tomto fakte sa vyjadril v roku 1974: „V tomto momente neexistuje Vonkajší vodca rádu pre Ordo Templi Orientis Aleistera Crowleyho. Vonkajší vodca rádu je medzinárodná funkcia a Ordo Templi Orientis Aleistera Crowleyho sa teraz organizačne nenachádza v stave, aby v tomto zmysle splnil podmienky svojej konštitúcie.“[12] V roku 1970 začal udeľovať iniciácie. 26. marca 1979 bol O.T.O. zaregistrovaný v štáte Kalifornia. V roku 1982 bol vyňatý z platenia daní ako náboženská organizácia. Grady McMurtry zachránil americké O.T.O. pred zánikom. Zomrel v roku 1985.

Filozofia O.T.O.

O O.T.O. sa Crowley vyjadroval ako o prvom veľkom ráde Starého aeonu, ktorý prijal Knihu zákona. Pôvodne si O.T.O. požičiaval rituálny materiál od neregulárnych slobodomurárskych organizácii.[7] Ich súvislosť sa však zmenila prijatím Thelémy, aj keď niektoré symboly a jazyk z tohto obdobia sa stále ešte používajú. „Rád ponúka ezoterické učenie cez dramatický rituál, poučenie v systéme osvietenej morálky a spoločnosť uchádzačov na ceste Veľkého diela zrodenia božského v človeku“[13] O.T.O. má dve centrá rituálnych aktivít: Zasvätenie do „mystérií“ a svätenie Liber XV – Gnostickej omše. K tomu Rád organizuje prednášky, kurzy, spoločenské podujatia, divadelné akcie a umelecké predstavenia. Vydáva knihy a časopisy a poskytuje lekcie v hermetických vedách, jóge a mágii.

Crowley napísal v Confessions, že „O.T.O. vlastní jedno najvyššie tajomstvo. Celý systém nabáda postupnými jednoduchými pokynmi ku komunikácii medzi členmi, ktorá je veľmi dôležitá.“ V prvej skupine zasvätení „inštrukcie majú dva hlavné ciele. Po prvé je potrebné vysvetliť univerzum a spätosť ľudského života s ním. Po druhé dať pokyny každému, aby čo najlepšie prispôsobil svoj život vesmíru a maximálne rozvinul svoje schopnosti. Pre tento účel som vytvoril rad rituálov (Minerval, Človek, Mág, Veľký mág, Dokonalý mág a Dokonalý zasvätenec), ktoré môžu demonštrovať smer ľudského života v najširšom filozofickom význame.“ Iniciačný rituál po V° je zhruba nasledujúci: „uchádzač je poučený o významoch pojmov, akými sú diskrétnosť, vernosť, nezávislosť, pravdivosť, odvaha, sebakontrola, ľahostajnosť k okolnostiam, nestrannosť, pochybovačnosť. Súčasne mu treba pomôcť objaviť povahu [najvyššieho] tajomstva – vhodného predmetu jeho záujmu a zaistiť, aby jeho využitie bolo úspešné.“[14]

O celkovom systéme O.T.O. Crowley napísal:

Ponúka racionálnu základňu pre univerzálne bratstvo a náboženstvo. Predkladá vedecké názory, ktoré sú všetkým, čo v súčasnosti vieme o svete, pomocou jednoduchého, pritom úžasného a majstrovsky zostaveného symbolizmu. Tak isto umožňuje každému človeku objaviť svoj vlastný osud, ukázať morálne a intelektuálne vlastnosti, ktoré potrebuje slobodne používať, a nakoniec dostať do rúk nepredstaviteľne silnú zbraň, s ktorou môže v sebe rozvinúť každú potrebnú schopnosť.[14]

Otázka legitimity

Viacero konkurenčných frakcií tvrdí, že sú legitímnymi dedičmi Aleistera Crowleyho. Objavili sa buď ešte pred McMurtryovým O.T.O., alebo po ňom, s rôznymi nárokmi na nástupníctvo. Sú to nasledujúce organizácie:

  • O.T.O. Gradyho McMurtryho, tzv. Kalifovský;
  • O.T.O. Kennetha Granta, tzv. Tyfónsky;
  • O.T.O. Hermanna Metzgera;
  • S.O.T.O. Marcela Ramosa Mottu.

Dave Evans napísal, že Crowley určil Karla Germera za „hlavu O.T.O. v Amerike“[15], resp. X° Ameriky. O Kennethovi Grantovi zase napísal, že mu „Crowley odovzdal riadenie O.T.O.“[16]

V súčasnosti najväčšou vetvou je McMurtryova organizácia O.T.O. v Spojených štátoch, ktorá vznikla z jednej z mála preživších lóží O.T.O. po druhej svetovej vojne, z kalifornskej lóže Agapé. Dnes vlastní publikačné práva a je súdmi USA uznaná ako právoplatná nástupnícka organizácia Crowleyho O.T.O., so všetkými vlastníckymi právami. Robí si nárok na vlastnícke práva aj v iných štátoch, napr. vo Veľkej Británii. Súdny spor, ktorý prebiehal, však nepotvrdil žiadny nárok kalifornskej organizácie.

Kenneth Grant roku 1951 vyhlásil: „Som oprávnený riadiť O.T.O. v Anglicku“[16] a tým vyhlásil nárok len na Crowleyho titul X° „Írska, Iony, a všetkých Británií“. Germer vylúčil Granta z O.T.O. v roku 1955.[17] Bol by oprávnený to urobiť len v prípade, že by Germer bol OHO, a nie len X° Ameriky, ako neskôr Grant poznamenal. Grant sa následne vyhlásil za OHO Ordo Templi Orientis. Jeho organizácia je dnes známa ako Tyfónsky Ordo Templi Orientis (Typhonian O.T.O.), na odlíšenie od kalifornského združenia.

Hermann Metzger, ďalší uchádzač, bol významným členom švajčiarskej pobočky O.T.O. ešte za Reussa a Reussovym partnerom v niektorých jeho aktivitách. Jeho nároky však boli vždy ignorované všade mimo Švajčiarska. Zomrel v roku 1990.

Tretí kandidát Marcelo Ramos Motta (1931 – 1987) nebol vôbec zasvätený do O.T.O., tvrdil však, že Germerova manželka Sasha mu zverila Karlove posledné slová. Germer jej povedal, že Motta je „nasledovník“. Súdil sa o Crowleyove publikačné práva, ktoré mu boli zamietnuté Okresným súdom Spojených štátov v Maine. Motta zomrel roku 1987. Napriek tomu doteraz existuje niekoľko skupín s názvom Spoločnosť O.T.O. (S.O.T.O. – Society O.T.O.) (S.O.T.O. Davida Berssona v Spojených šťáťoch a S.O.T.O. Gabriela Lópeza de Rojas v Španielsku).

P. R. Koenig uverejnil na svojich stránkach dokument, ktorý Germera usvedčuje z nelegitímneho konania. Dokument bol po podrobnej analýze vyhlásený za autentický. V ňom Crowley vyjadruje jasne svoju vôľu, aby bol Kenneth Grant vyhlasený za OHO po dosiahnutí X° O.T.O.: „...môj verný brat Saturnus [Karl Germer], Veľký generálny tajomník O.T.O, je schopný vykonávať len Úrad správcu, menujem týmto brata Aussika 400 [Kenneth Grant] za svojho nástupcu ako Vonkajšieho vodcu Rádu východného Templu, keď prevezme X°, a brat Saturnus je povinný odovzdať všetky moje osobné dokumenty a veci, ktoré sú v jeho správe, bratovi Aussikovi.“[11] Čas Crowleyho názor na Germera potvrdil.

Okrem nich existujú ďalšie organizácie, ktoré sa hlásia k tradícii Crowleyho O.T.O. Všetky vetvy sa od seba líšia vo svojej vnútornej organizačnej štruktúre a spôsobe práce. Spoločné je už len ich dedictvo, ktoré im zanechal Aleister Crowley.

Rozporuplnosť

Aleister Crowley a O.T.O. sú často označovaný ako „zlí“. Niektoré kresťanské cirkvi pokladajú O.T.O. za satanistickú organizáciu. Napriek tomu členovia O.T.O. tvrdia, že podstata filozofie Theléma neobsahuje pojem Satana, ani jeho uctievanie.

Podľa P. R. Koeniga, Aleister Crowley a jeho systém bol zameraný proti ženám: „Crowley nepoužíval [vo svojej magickej praxi] vaginálne fluidá a ani nepovažoval ženu za božskú bytosť. Preto si nedokázal predstaviť lesbickú sexuálnu mágiu. Veril, že „muž je ochranca života boha a žena je len prostriedok, relikviár pre boha ale nie boh.“ Tzn. žena je pre mužovo použite. Jeho ideálna žena: „urastená, energická, dychtivá, citlivá, nadržaná a zdravá.“[18] Zaujímalo ho len ženské telo. Nechcel od nej žiadnu duchovnú alebo intelektuálnu spoluúčasť.“[19]

Niektorí okultisti a stúpenci Thelémy iných organizácií, napr. Tyfónsky O.T.O. Kennetha Granta, ktorí nesúhlasia s tým, že McMurtryho O.T.O. je jedinou legitímnou organizáciou, ktorá pokračuje v tradícii Crowleyovho O.T.O. podľa súdov Spojených štátov, začali kalifornskú organizáciu O.T.O. označovať ako „Kalifovský“ O.T.O. (podľa McMurtryho titulu, ktorý mu dal Crowley. Tento titul bolo Crowleyho oslovovanie McMurtryho v korešpondencii a existuje názor, zastávaný tyfónskou vetvou O.T.O., že Crowleyho slovo „Calif“ v listoch znamená v skutočnosti skratku pre Kaliforniu, nie pozíciu McMurtryho v kalifornských štruktúrach O.T.O.). Ďalšími organizáciami, ktoré používajú pomenovanie O.T.O. a považujú sa za legitímne pokračovanie O.T.O. sú O.T.O. Foundation, Albion O.T.O. a The Parzival XI° O.T.O. Foundation.

Poznámky
  1. Sabazius X° & AMT IX°. History of Ordo Templi Orientis. Získané 13.6. 2006.
  2. Nakonečný. (1999). 203
  3. Nicholas Goodrick-Clarke, The Occult Roots of Nazism, str. 61. Goodrick-Clarke sa dotkol tejto témy a dal niekoľko všeobecných pripomienok k okultizmu v spomínanom období.
  4. King, Francis. The Magical World of Aleister Crowley, str. 78 – 81
  5. Nakonečný. (1999)
  6. Nakonečný. (1999). 142
  7. King, Francis (1973). The Secret Rituals of the O.T.O. Samuel Weiser, Inc. ISBN 0-87728-144-0
  8. Free Encyclopedia of Thelema. Fourth Degree. Získané 17. 6. 2006.
  9. Starr, Martin. Aleister Crowley: Freemason!. Získané 17. 6. 2006.
  10. Kaczynski (2002), str. 332
  11. Koenig, P. R. (1998).
  12. Koenig, Peter. All we want is a „Caliph“, The Ordo Templi Orientis Phenomenon. Získané 13. 2. 2008
  13. O.T.O. About OTO.
  14. Crowley, Aleister. The Confessions of Aliester Crowley, kapitola 72.
  15. Evans (2007), p. 71
  16. Evans (2007), p. 66
  17. Koenig, P. R. Kenneth Grant and the Typhonian Ordo Templi Orientis
  18. Crowley, Aleister. De Arte Magica
  19. Koenig, P. R. (2000). Spermo-Gnosticism and The OTO

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ordo Templi Orientis na anglickej Wikipédii.

Referencie

Preklady
  • Nakonečný, Milan (1999), „Ordo Templi Orientis“, Magie v historii, teorii a praxi, Praha: Vodnář, ISBN 808525512X
  • Koenig, P. R. (1995), „Fenomén O.T.O.“, Horus (Brno: Horus) 95 (2): 47 – 85
  • M. M. M. (1995), „Stručný nástin historie Řádu Zlatého úsvitu“, Horus (Brno: Horus) 95 (2): 69 – 111

Pozri aj
  • Grantov Ordo Templi Orientis, tzv. Tyfónsky.
  • McMurtryho Ordo Templi Orientis, tzv. Kalifovský.
  • Hermetizmus
  • Sexuálna mágia
  • Tajné spoločnosti

Externé odkazy

Súčasné O.T.O.

Referenčné stránky
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.