Nobunaga Oda

V roku 1551 neočakávane zomrel Nobuhide Oda a v priebehu pohrebu ho Nobunaga obvinil z odporného konania, keď dával obradnú vonnú tyčinku na oltár. Tento akt neskoršie odsúdilo mnoho vazalov rodiny Oda. Títo presvedčení o Nobunagovom nedostatku disciplíny sa začali prikláňať na stranu jeho miernejšie vyjadrujúceho sa a viac spôsobného brata Nobujukiho.

Zahanbený Nobunagovým chovaním, spáchal Masahide Hirate seppuku. To bola pre Nobunagu obrovská rana, stratil totiž učiteľa a cenného vazala. Neskoršie vystaval na jeho počesť svätyňu.

Hoci bol Nobunaga uznaný ako Nobuhidov právoplatný následník, bol klan Oda rozdelený do veľa frakcií a dokonca bol celý klan technicky podriadený Jošimunovi Šibovi. Tak sa stalo, že Nobutomo Oda, ktorý bol zmocnencom šugo a ktorý ovládal moc strácajúceho Šibu, odmietol Nobunagu ako nového pána provincie Owari. Keď Jošimune jasne podporil a pokúsil sa pomôcť Nobunagovi, bol Nobutomom zavraždený.

Nobunaga úspešne presvedčil Nobumicuho Odu, mladšieho brata jeho otca Nobuhideho, aby sa pripojil na jeho stranu a s jeho pomocou bol Nobutomo zabitý na hrade Kijosu, ktorý sa neskoršie stal Nobunagovým sídlom na viac než 10 rokov. S využitím pozície právoplatného dediča kanrei Joušimuneho syna Јоšikaneho Šiby, uzavrel spojenectvo s rodinou Imagawa z provincie Suruga a s rodinou Kira z provincie Mikawa, nakoľko oba klany boli tiež kanrei a boli v úpadku. To v skutočnosti malo zaistiť, aby rodina Imagawa prestala útočiť na hranice provincie Owari.

Aj keď bol Nobujuki a jeho stúpenci stále na slobode, Nobunaga viedol armádu do provincie Mino na pomoc Dósanovi Saitóovi, ktorého syn, Jošitacu Saitó, sa obrátil proti nemu. Ťaženie nedopadlo dobre, Dósan bol zabitý a Jošitacu sa v roku 1556 stal novým pánom provincie Mino.

O pár mesiacov neskoršie urobil Nobujuki s podporou Каcuieho Šibatu a Hidasady Hajašiho výpad proti svojmu bratovi Nobunagovi. Boli porazení v bitke pri Ino. Títo traja boli omilostení len vďaka intervencii Nobunagovej a Nobujukiho matky. Avšak už v nasledujúcom roku plánoval Nobujuki ďalšiu vzburu. Nobunaga bol informovaný Kacuieom Šibatom a tak zavraždil Nobujukiho na hrade Mitosu.

V roku 1559 Nobunaga zlikvidoval celú opozíciu proti nemu ako v klane tak i v celej provincii Owari. Pokračoval vo využívaní Jošikaneho Šibu ako výhovorku na uzavieranie mieru s ostatnými daimjómi. Neskoršie však objavil Jošikaneho tajnú korešpondenciu s klanmi Kira a Imagawa, snažiac sa vyhnať Nobunagu a obnoviť moc klanu Šiba. Nobunaga ho vyhnal a aliancie vytvorené v mene klanu Šiba tak boli neplatné.

V roku 1560 zhromaždil Jošimoto Imagawa armádu v počte 20 - 40 tisíc mužov a vyrazil smerom na Kjóto, pod zámienkou pomôcť krehkému šógunátu Ašikaga. Klan Macudaira z provincie Mikawa sa pripojil k Jošimotovým vojskám.

Pre porovnanie, klan Oda mal armádu o sile iba 2 tisíce mužov, a táto sila bola rozdelená na obranu rôznych miest na hraniciach. Za takýchto strašných okolností, Nobunaga chcel predviesť jeho obľúbený tanec Acumori, predtým než sa on sám a pár spoločníkov pomodlí v svätyni. Podporený náhlou búrkou, Nobunaga napadol tábor Imagawov a zabil Jošimota, čo mu prinieslo prekvapivé víťazstvo. Toto je známe ako bitka pri Okehazame, ktorá priniesla menu Nobunaga národné povedomie.

To znamenalo rýchle oslabenie klanu Imagawa, ktorý tým stratil kontrolu na klanom Macudaria. V roku 1561 bolo vytvorené spojenectvo medzi Nobunagou a Macudairom Motojasuem (neskoršie známym ako Iejasu Tokugawa).

V roku 1561 v Mino zomrel predčasne na chorobu Jošitacu Saitó, a bol nahradený synom Tacuokim Saitóm. Hoci bol Tacuoki mladý a málo skúsený ako vládca, bol ako vojenský stratég rovný svojmu dedovi a otcovi. Cítiac nebezpečenstvo tejto situácie, odišiel Nobunaga zo svojej základne a začal kampaň v Minu.

Pri presvedčovaní vazalov rodu Saitó, aby sa zriekli ich nekompetentného a pochabého pána, Nobunaga oslabil tento klan veľmi významne a pripravil si tak podporu pre konečný útok v roku 1567. Nobunaga sa zmocnil hradu Inabajama a poslal Saita Tacuokiho do exilu.

Oda Nobunaga odišiel do Inabajamy a premenoval svoj nový hrad rovnako ako mesto na Gifu. Pomenovanie dostali podľa legendárneho Mount Gi v Číne, ktoré založila dynastia Zhou. Tým Nobunaga odhalil ambície podmaniť si celé Japonsko. Začal používať svoju novú pečať, ktorá sa čítala ako „Tenka Fubu“ čo znamená: „Rozširovať militarizmus na celú zem“ v literárnej forme „….pod nebom“.

V roku 1564 sa vydala Nobunagova sestra Oiči za Nagamasu Azaia, ktorý bol daimjó v severnej provincie Ómi. To mu neskoršie pomohlo pripraviť si cestu do Kjóta.

V roku 1568 cestoval posledný ašikagský šógun Ašikaga Jošiaki do Gifu a požiadal Nobunagu, aby začal ťaženie na Kjóto. Jošiaka bol brat zavraždeného 13. šóguna z rodu Ašikaga Jošiterua. Vrahovia Jošiterua dosadili na miesto šóguna svoju bábku Ašikagu Jošihideho.

Nobunaga súhlasil s Jošiakiho žiadosťou ako výbornou príležitosťou začať ťaženie a podrobiť si Kjóto. Prekážkou mu však bol klan Rokkaku v severnej provincii Ómi. Vodca klanu Rokkaku, Jošikata, odmietol podporiť Jošiakiho ako šóguna a tým začala vojna. Nobunaga podnikol masívny útok a zahnal klan Rokkaku späť na ich hrady.

V priebehu krátkeho času dosiahol Nobunaga Kjóto a vyhnal klan Mijoši preč z mesta. Jošiaki bol následne menovaný 15-tým šógunom z roku Ašikaga.

Nobunaga odmietol post Kanrei a následne začal s oslabovaním moci šóguna, s jasným úmyslom využiť ho ako bábku pre ospravedlnenie svojich budúcich výbojov. Jošiaki však nemal v úmyslu stáť sa nejakou bábkou a tak si potajme dopisoval s rôznymi daimjómi s cieľom vytvoriť alianciu proti Nobunagovi.

Osobitne klan Asakura nebol „potešený“ vzrastajúcou mocou klanu Oda. Historicky bol totiž klan Oda podriadený klanu Asakura a Asakura Jošikage, tiež dočasne ochraňovaný Ašikagou Jošiakim, ktorý však nebol príliš stotožnený s ťažení na Kjóto, a tak klan Asakura teraz pohŕdal Nobunagovými úspechmi.

Keď Nobunaga nasmeroval ťaženie na územie klanu Asakura, Nagamasa Azai (manžel Nobunagovi sestry Oiči), zrušil spojenectvo s klanom Oda kvôli sláve spojenectva rodov Azai a Asakura, ktorá trvala generácie. S pomocou rebelov z Ikka, získala aliancia proti Nobunagovi plnú silu.

V bitke pri Agenawe porazil Nobunaga a Iejasu Tokugawa spojené sily klanov Asakura a Azai.

Nobunaga viedol vojnu i proti budhistickým mníchom, ktorí sa mu odmietli podrobiť. Enrjakudži, kláštor na hore Mt.Hiei, s bojovnými mníchmi školy Tendai, mu boli zvlášť tŕňom v oku, lebo sídlili veľmi blízko jeho sídla v hlavnom meste Kjóte. Preto v roku 1571 Nobunaga napadol Enrjakudži, ktorý bol obdivovaný a významný kultúrny symbol tejto doby a vypálil ho do základov. Pri tejto akcii zomrelo medzi 20-30 tis. mužov, žien a detí.

V priebehu rokov Nobunaga upevňoval svoju pozíciu a brutálne ničil svojich nepriateľov. Napríklad v Natašine: Nobunaga utrpel strašné straty obranou Ikko. Nakoniec Nobunaga obkľúčil nepriateľský komplex a zapálil ho, zomreli tu desaťtisíce civilistov, väčšinou žien a detí.

Jeden z najsilnejších členov aliancie proti Nobunagovi, Šingen Takeda, bol konkurentom aliancie Oda-Tokugawa (ktorá bola založená hlavne na stráženie Takedov a ich spojencov Imagawov). V roku 1572 povzbudil šóguna a rozhodol, kto bude riadiť hlavné mesto. So zviazanými rukami na západnej fronte, poslal Nobunaga bezvýznamnú pomoc Iejasuovi Tokugawovi, ktorý utrpel porážku v bitke pri Mikata ga Hare v roku 1572.

Avšak po bitke Takedove vojská ustúpili a Šingen v roku 1573 zomrel. To bola pomoc pre Nobunagu, ktorý sa mohol zamerať na Jošiakiho a vyhlásil mu otvorenú vojnu napriek cisárskemu súdnemu zásahu.

Nobunaga porazil Jošiakiho slabé sily a poslal ho do exilu. Ešte toho roku skončil šógunát Ašikaga.

V tom istom roku Nobunaga úspešne zničil klany Asakura a Azai. Nagamasa Azai poslal Oiči späť Nobunagovi a spáchal samovraždu. Po zničení rodu Nagašima v roku 1574, bol jediným ostávajúcim Nobunagovým protivníkom už iba klan Takeda, teraz vedený Kacujorim Takedom.

V rozhodujúcej bitke u Nagašino zničili spojené sily Nobunagu a Iejasua Tokugawu klan Takeda vďaka strategickému využitiu muškiet (arkebúz). Nobunaga prekonal nevýhodu pomalého nabíjania arkebúz tým, že postavil strelcov do troch radov. Potom čo vystrelila prvá rada, zohla sa a nabíjala, zatiaľ čo strieľala nasledujúca rada. Guľky boli schopné prevŕtať brnenie Takedových jazdcov. To spôsobilo zmätok v Takedovej kavalérii, ktorá bola zatlačená späť a zabíjaná lietajúcimi strelami.

Nobunaga pokračoval v expanzii. Poslal Kacuieho Šibatu a Tošiieho Maedu na sever a Micuhideho Akečiho do provincie Tamba.

Obliehanie Išijama Hongana-džiho v Osake klanom Oda prinieslo malý pokrok, ale klan Mori z regiónu Čúgoku začal posielať posily do silne obliehaného mesta cez more a prelomil tým námornú blokádu.

V roku 1577 dostal Hidejoši Hašiba rozkaz postúpiť na západ a stretnúť sa s klanom Mori.

V roku 1578 bol dokončený hrad Azuči v provincii Ómi a tento pôsobivý a extravagantne vyzdobený hrad šokoval európskych misionárov rovnako ako obyčajných dvoranov.

Po porážke Šingena Takedu, vytvoril Kenšin Uesugi, významný generál tejto doby, alianciu proti Nobunagovi. Nasledovali výboje na susedné sily, ktoré vyvrcholili bitkou pri Tedorigawe víťazstvom Uesugiho. To bolo práve v dobe keď sa Uesugiho sily pripravovali na cestu na Kjóto.

Po tejto porážke musel Nobunaga Oda skrývať veľké obavy z Uesugiho. Od posla sa potom dozvedel novinky o generálnej mobilizácii Uesugiho armády. Ak by viedol Uesugi svoju armádu na Kjóto, tak by nemal žiadnu šancu než sa vzdať a postúpiť východné územie s nádejou že dostane milosť. Avšak Kenšin Uesugi zomrel na mŕtvicu ešte pred vyrazením jeho armády.

V roku 1580 prinútil Nobunaga Išijamu Hongan-džiho ku kapitulácii a v roku 1582 zničil aj klan Takeda. Nobunagova moc bola teraz na vrchole a bol pripravený začať inváziu do provincie Ečigo a na Šikoku.

V roku 1582 napadol Hidejoši Hašiba (Nobunagov najvernejší vazal) provinciu Biččú a obliehal hrad Takamacu. Tento hrad bol oporným bodom klanu Móri a jeho strata by znamenala ponechanie domáceho panstva zraniteľným. Pod vedením Terumoteho Móriho prišli posily z vonkajšieho hradu Takamacu a zo dvoch strán Hidejošiho odrezali. Ten požiadal Nobunagu o posily.

Často sa spomína, že Hidejoši nepotreboval posily, ale z rozličných dôvodov o ne Nobunagu požiadal. Niektorí veria, že Hidejoši, ktorému ostatní generáli závideli a nenávideli ho pre jeho rýchly vzostup z nižšieho pešiaka až na generála zodpovedajúcemu sa iba Nobunagovi, chcel mať nejaký profit z dobytia hradu pre Nobunagu a získať navrch pred ostatnými vazalmi rodu Oda. Iní špekulujú o tom, že Hašiba alebo jeho vazali chceli vylákať Nobunagu do zraniteľnej pozície na fronte, kde by ho mohli ľahšie zavraždiť. Ďalší veria, že Hašiba bol v skutočnosti vedúcou postavou za zradou Micuhideho Akečiho.

V každom prípade Nobunaga rozkázal Nagahidemu Niwovi, aby sa prichystal na inváziu na Šikoku a Micuhidemu, aby pomohol Hidejošimu. Na ceste do regiónu Čúgoku zastavil Nobunaga v Honnó-dži, v chráme v Kjóte. Pretože Nobunaga neočakával útok uprostred ním ovládaného územia, bol strážený iba pár desiatkami služobníkov a osobnými strážcami.

Napriek tomu ho Micuhide náhle obkľúčil, udrel na Honnó-dži a donútil Nobunagu, aby spáchal samovraždu. V rovnakom čase, keď Akečiho sily napadli hrad Nidžó si Nobunaga vzal život. Spoločne s ním zomrel jeho mladý milenec, Ranmaru Mori, ktorý mu verne slúžil veľa rokov a bol s ním aj v tomto žalostnom čase. Jeho lojalita a starostlivosť o pána boli známe a časom veľmi oceňované. Iba jedenásť dní po úderu na Honnó-dži bol Micuhide zabitý v bitke pri Jamazaki.

Nobunaga bol známy ako pán oblasti Nagodža (ako sa hovorilo provincii Owari) a neobyčajný príklad pre samuraja období Sengoku. V priebehu pár rokov položil pre svojich nasledovníkov cestu na dokončenie zjednotenia Japonska pod novou vládou bakufu.

Je dôležité že, Hidejoši Tojotomi a Iejasu Tokugawa (ktorý založil šógunát Tokugawa) boli vernými nasledovníkmi Nobunagu. Hidejoši sa stal z bezmenného roľníka jedným z najvýznačnejších Nobunagových generálov. Iejasu zdieľal s Nobunagou detstvo a vyrastali ako silní spojenci. Hidejoši porazil Akečiho v priebehu mesiaca a bol považovaný za právoplatného Nobunagovho nástupcu, ktorý pomstil Micuhideho zradu.

Títo dvaja boli obdarovaní Nobunagovými predošlými úspechmi, ktorými vybudoval a zjednotil Japonsko a o ktorých sa hovorilo: „Zjednotenie je ako ryžový koláčik: Oda ho urobil, Hašiba ho sformoval a nakoniec ho ochutnal iba Iejasu.“ (Hašiba je rodové meno Hidejošiho, ktoré používal kým nasledoval Nobunagu)

Hidejoši, ktorý sa stal hlavným vládcom v roku 1586, sám syn z chudobnej roľníckej rodiny, zaviedol právo vďaka ktorému bola samurajská trieda kodifikovaná ako stála a dedičná a ostatným triedam bolo zakázané nosiť zbrane. Tým bola značne sťažená pohyblivosť v rámci Japonskej spoločnosti (ktorú nakoniec úplne znemožnil Tokugawský šógunát) až do doby keď bola samurajská trieda pri reformách Meidži rozpustená.

Je dôležité si všimnúť, že rozdiel medzi samurajom a ne-samurajom bol v priebehu 16. storočia nejasný. Mnoho mužov z rôznych sociálnych vrstiev (väčšinou malí farmári) bolo prinajmenšom k jednej vojenské organizácii a slúžili vo vojnách pred a v priebehu Hidejošiho vlády. Táto situácia „všetci proti všetkým“ trvala storočia.

Oprávnené samurajské rodiny po 17. storočí si tak vybrali možnosti nasledovať Nobunagu, Hidejošiho a Iejasua. V priebehu zmien režimov boli veľké bitky a mnoho porazených samurajov bolo zničených alebo sa stali róninmi, popr. sa začlenili do obyčajné populácie.

Nobunagovým snom bolo nie len zmeniť spôsob vedenia vojen v Japonsku, ale tiež vytvoriť jednu z najmodernejších armád sveta. Vylepšoval a rozširoval techniku oštepov, lodí a hradov. Vylepšil systém bojových postavení tým, že sa do úvahy brala skúsenosť, nie však meno alebo pôvod, ako tomu bolo v skorších dobách. Vazalom bola dávaná pôda na základe výnosov ryže a na veľkosti pozemkov. Jeho organizačný systém bol presne použitý a ďalej vyvíjaný jeho spojencom Iejasuom Tokugawom vo vzniknutom Tokugawskom šógunáte v Ede.

Nobunagova vláda a dôvtip neboli využité iba na vojnovom poli, ale bol tiež známy ako dobrý obchodník a rozumel princípom mikro- a makroekonomiky. Ako prvý modernizoval ekonomiku z poľnohospodárskej podstaty na podstatu výrobnú a na služby. Hradné mestá boli vyvíjané ako centrá lokálnych ekonomík. Boli vytvárané cesty na jeho panstvách medzi hradnými mestami nie len na uľahčenie cestovania ale predovšetkým na jednoduchší pohyb veľkých armád na dlhé vzdialenosti v čo najkratšom čase. Medzinárodný obchod bol rozšírený do Číny a na Kórejský polostrov, kým nezačali prichádzať „južní barbari“ - Európania z Filipín, Siamu a Indonézie.

Zaviedol politiku „rakuichi rakuza“ ako cestu pre podporu obchodu a celkovej ekonomiky. Tato politika zrušila a zakazovala všetky monopoly a otvorila uzavreté a privilegované zväzy, spoločnosti a cechy, ktoré videla ako prekážky obchodu. Tiež vyvinul rôzne daňové výnimky.

Staval krásne záhrady a hrady. Snáď najkrajším z nich, a tiež vraj najkrajším v celom Japonsku, je Azuči pri jazere Biwa. Tento hrad je pokrytý zlatom a zdobený sochami, vo vnútri sú interiéry maľované maliarom Kanó Eitoku.

Bol fascinovaný európskou kultúrou, zbieral umelecká diela, zbrane a brnenia. Je tiež považovaný za jedného z prvých Japoncov, ktorí nosili európske oblečenie. Bol patrónom kresťanských misionárov v Japonsku, ale nikdy nekonvertoval na kresťanstvo.

Nobunaga je v Japonsku spomínaný ako jedna z najbrutálnejších postav období Sengoku. Bol prvým z troch hlavných postáv obdobia Sengoku. Tými ďalšími boli Hidejoši Tojotomi (zvaný tiež Hidejoši Hašiba) a Iejasu Tokugawa. Nobunaga Oda bol na najlepšie ceste dokončiť dobytie a zjednotenie Japonska, keby ho Micuhide Akeči (jeden z jeho generálov) nedonútil spáchať sebevraždu v Honnó-dži v Kjóte. Akeči sa potom sám vyhlásil za pána Odových území, bol však rýchlo porazený ďalším z Odových generálov Hidejošim.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nobunaga Oda

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nobunaga Oda na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).