Naomasa Ii

Naomasa Ii bol synom Naočika Ii a narodil sa v roku 1561. Jediný prežil čistku svojho rodu vykonanú rodom Imagawa, ktorého bol predtým vazalom, a to u svojej tety v budhistickom chráme, ako posledný potomok rodu, ktorého územie opanoval práve rod Imagawa.

Na začiatku sedemdesiatych rokov šestnásteho storočia stratili Imagawovia všetky svoje územia v dôsledku útokov svojich susedov. Pre Naomasau sa teraz zdalo byť dosť bezpečné opustiť úkryt a usilovať sa o svoj majetok keďže nemal pozíciu, na základe ktorej by mohol požadovať navrátenie svojho majetku. Aby to dosiahol, musel sa spojiť s nejakým úspešným daimjóm, ktorého našiel v osobe Iejasua Tokugawu, ktorý bol predtým sám rukojemníkom Imagawov a teraz bol spojencom Nobunagu Odu. Od tohto momentu sa začali rozvíjať Naomasaove úspechy. V roku 1576 mal zachrániť Iejasua pri pokusu o vraždu, v roku 1581 pomohol dobyť hrad Takatendžin a v roku 1582 napomohol zničeniu Kacujoriho Takedu v bitke pri Toriibate.

S pôdou na pestovanie ryže Naomasa Ii získal aj mnoho bývalých vazalov Kacujoriho Takedu, medzi inými aj oddiely generála Masakageho Jamagatu, mladšieho brata Toramasa Obu, ktorý všetkých svojich bojovníkov obliekol do červenej zbroje. Iejasu Tokugawa navrhol, aby Naomasa tento postup zopakoval a tak sa zrodili Iiho Červení diabli (Ii no akazonae). Namiesto čierneho či hnedého laku ale Ii použil lak žiarivo červený, a to na všetko, od postrojov koní, cez zbroj, sašimono, nobori, až po prilby.

Po bitke pri Nagakute zafungoval Naomasa ako hostiteľ Hidejošiho matky, ktorá tu bola nejakú dobu držaná ako rukojemníčka na hrade Okazaki. Do roku 1585 dosiahol pocty byť známy ako jeden zo štyroch šintennó, nebeských kráľov, Iejasua Tokugawu, ktorí boli piliermi rodu Tokugawa.

V roku 1590 mal ďalšiu príležitosť ukázať svoje schopnosti, keď išiel Iejasu do vojny za Hidejošiho Tojotomiho proti rodu Hódžó. Pri obliehaní Odawary, hlavného sídla rodu Hódžó, sa Naomasa a jeho Červení diabli prebojovali za hradbu dierou po míne. Bola to krvavá šarvátka, ale hrad sa nakoniec vzdal pod hrozbou vyhladovenia. Keď potom územie rodu Hódžó pripadlo Iejasuovi, tento sa postaral, aby bol Naomasa adekvátne odmenený – Naomasa od neho získal léno Takasaki (provincia Kózuke, 12 000 koku).[1]

Naomasa a Ijeasu dokázali uniknúť kórejskému krvavému kúpeľu a do skutočných bojov sa opäť dostali až v roku 1600 - v bitke pri Sekigahare. Aktívne sa zúčastňoval dobývania hradu Gifu. Potom bol v predvoji Tokugawovho vojska osudného zahmleného rána, keď jeho v červenom oblečené armáda bola jednou z mála viditeľných vecí. Rovnako mal osobnú zodpovednosť za bezpečnosť Iejasuovho štvrtého syna, Tadajošiho Macudaira, v priebehu bitky, čo bol zrejme dôvod prečo svoje miesto vo frontovej línii predvoja prenechal Masanorimu Fukušimovi.

Keď boj začal, viedol Naomasa svojich Červených diablov proti oddielom Hideieho Ikitu, potom obrátil svoj útok proti Šimazuovi zo Sacumy. Boje boli veľmi vyrovnané až do okamihu, keď Kobajakawa Hideaki dramaticky zmenil strany a prešiel k Tokugawom. Šimazu sa stiahol späť a po ústupe zvyšku armády začal odvážnu akciu ako zadný voj a prenasledujúci Ii niesol hlavný nápor ich udatného a tvrdošijného úsilia. Kryjúc tým svoj ústup, rozmiestnil Šimazu niekoľko izolovaných skupín strelcov z arkebúz, ktorí zo zálohy napadli postupujúcich samurajov. Jeden z nich nešťastne zasiahol Naomasa Ii do ľavého lakťa, čím ho vyradil z boja a umožnil Šimazuovi uniknúť. Toto zranenie vraj Naomasovi ošetril samotný Iejasu Tokugawa.

Napriek tomu bol Ii vyslaný, aby dobyl hrad Sawajama, sídlo hlavného veliteľa porazenej armády Micunariho Išida. Ako odmenu za túto lojálnu službu daroval Iejasu Naomasovi Micunariho léno Sawajama (provincia Ómi, 180 000 koku).[1] A pretože bol hrad Sawajama pri obliehaní úplne zničený, rozhodol sa Ii vybudovať nové sídlo v neďalekom Hikone. V priebehu niekoľkých rokov bol v Hikone vybudovaný hrad, ktorý sa stal sídlom Červených diablov. Povesť hovorí, že krásna hlavná veža pôvodne stála na hrade Ocu, kde bola rozobraná a presťahovaná do Hikone. Hrad v Hikone je v súčasnosti jedným z najzachovalejších japonských hradov vôbec.

Naomasa Ii umiera v roku 1602.

1. Stephen Turnbull, The Samurai Sourcebook, Vydavateľstvo Cassel & Co, London (2000), str. 43-44

• Stephen Turnbull, Samurai: The World of the Warrior, Osprey Publishing, Oxford (2003), str. 59-64

• klan Ii

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Naomasa Ii

• Samurai Archives – Ii Naomasa