Sóun Hódžó
Rodený Kjóťan Sóun Hódžó (北条 早雲; 1432 - 8. november 1519), menej známy pod menom Šinkuró Ise sa narodil ako Moritoki Ise . Bol to veľmi schopný vojvodca a obratný politik, ktorý bol obľúbený ako medzi šľachtou, tak aj medzi prostým lidom. Dobytie provincie Izu, ktorým rozšíril svoje panstvo, je uvádzané ako jeden z možných začiatkov obdobia Sengoku.
| Šóun Hódžó | |||
 japonský vodca klanu, samuraj a politik | |||
| Narodenie | 1432 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 8. september 1519 | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Historické okolnosti vzostupu klanu Hódžó
Sóun bol vychovávaný mníchmi z chrámu Daitókudži a v priebehu vojny Ónin (1467 - 1477) opustil Kjóto a odcestoval do Surugy so šiestimi nasledovníkmi. Tu sa stal vazalom svojho švagra, Jošitadu Imagawu. V roku 1476 bol Jošitada zabitý v bitke. Sóun úspešne sprostredkoval vyriešenie sporu ohľadne nástupníctva medzi synom Jošitada Udžičikom Imagawom (svojim synovcom) a bratrancom Jošitadu, Norimicuom Ošikaom. Ukázalo sa to ako dočasné prímerie. Keď sa Norimicu opäť pokúšal získať kontrolu nad klanom Imagawa, Sóun prišiel brániť Udžičika a zabil Norimicua. Sóun bol odmenený hradom Kokukudži a Udžičika mu povolil rozšíriť svoje služobníctvo. Navyše od teraz mohol používať vo svojom mene znak Udži. Preto si neskoršie zmenil meno zo Šinkuró na Nagaudži.
V roku 1490 Masamoto Ašikaga, pán susednej provincie Izu, vydedil svojho najstaršieho syna Čačamarua, ktorý sa kvôli tomu okamžite vzbúril. Krvilačný mladík nato zabil otca, matku i mladšieho brata. Tento čin sa stal bol úplne neospravedlniteľným a nepochopiteľným aj pre takého bezohľadného samuraja, akým bol Ise. Bez ohľadu na Imagawu okamžite vyrazil do Izu, chytil Čačamarua na hrade Horigoe a okamžite mu nariadil spáchať seppuku. Potom sa k Nagaudžimu pridali bývalí vazali Ašikagu a posilnili tak jeho pozíciu. V roku 1493 získal kontrolu nad provinciou Izu. Pre svoju úspešnú inváziu do provincie Izu je označovaný väčšinou historikov ako prvý "Sengoku daimjó".
Z údržbára šľachticom
Hódžó sa onedlho vrátil do Sagami a vyhliadol si miesto na hrad Odawara. Spriatelil sa s mladým pánom odawarského paláca, Fudžijorim Ómorim a roku 1495 ho pozval na lov. Dny ubiehali a po Ómoriho smrti mal Sóun lepšiu možnosť získať palác pre sebe. Palác bol rekonštruovaný na hrad, ktorý sa v nasledujúcich desaťročiach zväčšoval, až sa stal jednou z najimpozantnejších pevností v Japonsku.
V roku 1512 napadol Hódžó susedný klan Miura a v júni 1516 pokoril sídelný hrad Arai, kde donútil Jošimotu Miuru spáchať seppuku. Nagaudži potom oficiálne odstupuje z popredia v prospech svojho syna Udžicuna a roku 1519 umiera. Na jeho pamiatku Udžicuna postavil v provincii Sagami buddhistický chrám (Sóundži) a tento akt veľmi zapôsobil na vazalov klanu Hódžó. Jeho syn Udžicuna po smrti Sóuna zmenil pôvodné meno klanu Ise na Hódžó a posmrtne premenoval svojho otca na Sóun Hódžó. Samozrejme Šinkuró mohol mať tenké väzby na už dlhšiu dobu nefungujúcich regentov z klanu Hódžó, čo však je vzhľadom k vtedajšej politickej klíme veľmi sporné.
S ohľadom na svoje politické a vojenské schopnosti bol Sóun Hódžó vnímaný ako dobrý správca, bol populárny medzi roľníkmi svojich území vďaka zníženiu daní zo 70 na 40 percent. Hádam najznámejším počinom je jeho Sóundži Dono Nidžúikkadžó - „21 článkov pána Sóuna“, čo je zbierka toho, čo sa smie a nesmie, venovaná budúcim vazalom Hódžóveho domu. Podľa niektorých kronikárov je rok 1491 - dobytie Izu Sóunom - otvorením obdobia Sengoku, pretože relatívne neznámy Sóun sám o sebe získal provinciu a to bez cisárskeho dekrétu alebo povolenia šóguna.
Referencie
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sóun Hódžó na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Hōjō Sōun na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Sóun Hódžó | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca - |
daimjó 1487 – 1516 |
Nástupca Udžicuna Hódžó |