Bitka pri Okehazame

V máji alebo júni sa vydal Jošimoto Imagawa s armádou okolo 35 000 mužov na Kjóto, vtedajšie hlavné mesto Japonska a chcel získať tak kontrolu nad celou krajinou. Pri vstupe na územia klanu Oda v provincii Owari, najprv obsadil pohraničné pevnosti Wašizu a Marune a potom si založil tábor v zalesnenej rokli známej ako Dengaku-hazama. Toto všetko nahlásili zvedovia Nobunagovi a na základe toho viedol Nobunaga svoje vojská na pozície pri chráme zvanom Zenšó-dži, ktorý bol neďaleko na opačnej strane Tókaidó. V nevyhnutnom strete, ktorý musel nasledovať, mal Jošimoto prevahu desať ku jednej nad Odovou armádou. Oda Nobunaga si uvedomoval, že priamy útok jeho jednotiek by bol samovraždou a ak by sa bránil vo svojom hrade, vydržal by iba niekoľko dní. Keďže šanca bola malá, niektorí radcovia mu dokonca navrhovali aby sa vzdal. Nobunaga sa rozhodol, že prekvapí Jošimotove jednotky útokom zo zálohy. Keď urobil toto rozhodnutie, mal nasledujúci prejav:

"Má Imagawa 40 000 mužov pochodujúcich k tomuto miestu? Neverím tomu. Má 'iba' 35 000 vojakov. Áno, je to stále priveľa. Takže, Sado, chceš, aby som sa vzdal. Čo ak by sme sa vzdali? Bude to mať zmysel stratiť život takouto cestou? Alebo čo keby sme to urobili tak, ako chce Kacuie? Čo ak by sme ostali v hrade, zamkli ho a čakali kým Imagawovia stratia chuť a zastavia obliehanie a vrátia sa domov? Boli by sme schopní predĺžiť si život o 5 alebo 10 dní, a keďže sa nevieme ubrániť, je to stále neobhájiteľné. Ako viete, sme na dne a náš osud je zaujímavý. Pravdaže naša bieda je tiež priveľká. Ale ako to vidím ja, je to šanca na život. Nemôžem si nechať ju stratiť. Skutočne chcete stráviť váš zvyšok života modlením sa za dlhovekosť? Sme zrodení, aby sme zomreli. Kto je so mnou, pôjde na bojisko zajtra ráno. Kto nie, zostaňte kde ste a pozerajte sa ako vyhrám!“

Nobunaga nechal malé sily v chráme s veľkým počtom štandárd, aby vznikol dojem, že je to miesto, kde sú sústredené jeho hlavné sily. Medzitým Odove hlavné sily (okolo 1 500 mužov) sa presunuli nepozorovane lesom do tyla Imagawovej armády.

Imagawovi samuraji neočakávali útok a v to popoludnie bol veľmi horúco. História hovorí, že Imagawa slávil svoje nedávne víťazstvá pri piesňach, tanci a sake. Popoludňajšia búrka pomohla Odovým vojakom, ktorí vtrhli do Imagawovho tábora zo severu keď dážď ustal (bolo to na poludnie 12. júna). Imagawovi bojovníci boli nedisciplinovaní a utekali pred útočníkmi. Tým sa stal stan veliteľa nechránený a bojovníci Odu ho rýchlo obkľúčili. Jošimoto Imagawa, nevediac čo sa stalo, počul hluk a vyšiel zo svojho stanu kričiac na svojich mužov, aby ukončili opileckú zábavu a vrátili sa na svoje pozície. Vtedy zistil, že samuraji pred ním nie sú jeho vlastní, ale to už bolo príliš neskoro. Preťal jednu samurajskú kópiu, no bol sťatý druhou.

So svojim vodcom bolo zabitých niekoľko najvyšších veliteľov, ale ostatní Imagawovi velitelia sa pripojili k armáde Odu. Za chvíľku tak bola Imagawova frakcia celkom zničená a Nobunagavovo víťazstvo bolo oslavované ako zázračné. Bol to tiež prvý krok k jeho vysnenému cieľu – zjednoteniu Japonska. Jedným z veliteľov, ktorí prebehli na víťaznú stranu bol aj Motojasu Macudaira (neskoršie známy ako Iejasu Tokugawa) z Mikawy.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Okehazama na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).