Gracia Hosokawa

Pri narodení dostala meno Tama; meno Garašha, pod ktorým sa stala historicky známa, je založené na jej katolíckom mene, ktoré dostala pri krste, Gracia.

Vo veku pätnásť rokov bola vydatá za Tadaokiho Hosokawu, s ktorým mala päť alebo šesť detí. V roku 1582 jej otec Micuhide Akeči zradil a zabil svojho pána Nobunagu Odu, čim sa Tama stala dcérou zradcu. Tadaoki sa s ňou nechcel rozviesť, no poslal ju do dedinky Midono v horách na polostrove Tango (v súčasnosti prefektúra Kjóto), kde ostala ukrytá až do roku 1584. Tadaoki potom vzal Tamu do sídla Hosokawov v Osake, kde ostala v zajatí.

Tamina slúžka pochádzala z katolíckej rodiny a manžel jej hovoril o svojich rozhovoroch s jeho kresťanským priateľom Ukonom Takajamom. Na jar v roku 1587 Tama tajne navštívila kostol v Osake; o pár mesiacov neskôr, keď počula, že Hidejoši Tojotomi vydal proklamáciu proti kresťanstvu, sa ihneď odhodlala dať sa pokrstiť. Keďže nemohla opustiť dom, nechala sa pokrstiť svojou slúžkou a dostala kresťanské meno "Gracia".

V roku 1595 bol Tadaokiho život v nebezpečenstve kvôli jeho priateľstvu s Hidecugom Tojotomim a prikázal Gracii, že ak on zomrie, musí spáchať samovraždu. Keď o tomto pláne napísala kňazovi, dozvedela sa, že samovražda je ťažký hriech. Nebezpečenstvo však pominulo.

Rekonštrukcia Hidejošiho hradu v Osake (Hosokawove sídlo bolo na juh od hradu)

Po smrti Hidejošiho v roku 1598 nastalo mocenské vákuum medzi dvomi formujúcimi sa súperiacimi frakciami: Iejasu Tokugawa na východe a Micunari Išida na západe. Keď Iejasu odišiel na východ v roku 1600 na čele veľkej armády, v ktorej bol aj Tadaoki, jeho rival Išido obsadil hrad v Osake a mesto, kde sídlili rodiny mnohých Hidejošiho generálov. Išida vymyslel plán urobiť z členov rodín rukojemníkov a tak prinútiť súperových generálov spojiť sa s ním, alebo prinajmenšom zdržať sa útokov na neho.

Keď sa však Išida pokúsil zmocniť Gracie a urobiť z nej rukojemníčku, Šósai Ogasawara, vazal rodiny, ju zabil; on a zvyšok rodiny spáchali seppuku a vypálili sídlo. Rozhorčenie nad jej smrťou bolo také veľké, že Išido bol nútený sa vzdať svojich plánov.
Väčšina japonských zdrojov uvádza, že to bola požiadavka Gracie, aby ju Ogasawara zabil. Ale podľa jezuitských zdrojov, zaznamenaných hneď po jej smrti sa uvádza, že keď Tadaoki opúšťal sídlo, prikázal svojim vazalom, aby v prípade ohrozenia cti jeho manželky ju zabili, a potom aj seba. Vazali usúdili, že taká situácia nastala. Gracia očakávala svoju smrť a akceptovala toto riešenie.

Katolícky kňaz mal pozbierať pozostatky Gracie a pochovať ich na cintoríne v Sakai. Neskôr Tadaoki premiestnil pozostatky do Sókendži (chrámu v Ósake).

Hoci sa v niekedy uvádza, že Vatikán ju kanonizoval na svätú v roku 1862, neexistujú historické dokumenty, ktoré by to potvrdzovali.

Gracia sa často objavuje ako postava v japonských historických fikciách ako sú romány a drámy. Na jednej webovej stránke je uvedené, že jej postava sa objavuje vo viac ako 40 divadelných drámach, filmoch, televíznych drámach atď. z rokov 1887 až 2006. Tiež sú na ňu časté odkazy v popisoch histórie tohto obdobia. Do angličtiny bol preložený román spisovateľky Miura Ajako, Hosokawa Garaša Fudžin (Anglický názov: Lady Gracia: a Samurai Wife's Love, Strife and Faith), ktorý s blíži k historickej skutočnosti.

James Clavell použil Graciu ako model pre postavu Mariko vo svojom románe Šógun. Navyše Clavell dal japonskej manželke Rodrigueza Vasca (ktorej japonské meno bolo Njan-njan) krstné meno Gracia. Táto kniha bola neskôr upravená na televízny seriál. Prvky príbehu Mariko sa veľmi podobajú na príbeh Gracie, aj keď spôsob smrti je rozdielny a tieto dve postavy nemajú v podstate nič spoločné.

Znak (mon) klanu Hosokawa

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hosokawa Gracia na anglickej Wikipédii.