Nikias (maliar)

Nikias (starogr. Νικίας – Nikias) bol grécky maliar v 4. storočí pred Kr.[1][2][3]

Perseus a Andromeda, maľba z Pompejí, Národné archeologické múzeum v Neapole

Maliar Nikias, syn Nikoméda z Atén, tvoril v 2. polovici 4. storočia pred Kr., a to hlavne v Aténach a v Efeze.[1] Nikias sa učil u maliara Antidota a ako jeho žiak ďaleko predstihol svojho majstra. Bol prvým maliarom, ktorý skúšal svoje obrazy maľovať trojrozmerne s tieňovaním,[2] maľoval tiež voskom, technikou zvanou enkaustika.[4]

Zo starovekých písomných zdrojov je známych približne 12 jeho obrazov (ani jeden z nich sa nezachoval). Boli to hlavne maľby postáv z gréckej mytológie ako napr. obraz Nemey (Nemea sediaca na levovi Plin. 35, 27), Homérovej Nekyomanteie (veštba, orákulum mŕtvych), Alexandros, Io, Persea a Andromedy a Kalypso. Z posledných troch obrazov boli zrejme namaľované rímske kópie objavené v Pompejách. Nikias tiež maľoval mramorové sochy vytesané Praxitelom (starogrécke sochy boli polychromované[5]).[2]

Rímsky spisovateľ Plínius jeho tvorbu datuje do obdobia 112. olympiády (t. j. približne do rokov 332 až 328 pred Kr., na čom sa zhodujú aj znalci)., [6][1] Uvádza tiež, že vyfarbil sochárske diela Praxitela, ktorý na otázku, že ktoré zo svojich diel si najviac cení, odpovedal: „Tie, ktorých sa dotkli ruky Nikia.“[1]

Grécky cestovateľ Pausanias zaznamenal, že Nikias bol dobrým maliarom zvierat a že bol pochovaný v Aténach: „Tam leží tiež Zenón Mnaseov syn, Chrysippos zo Soloi, Nikias, syn Nikomédov, najlepší maliar zvierat svojej doby, a Harmiodos a Aristogeitón,... “[7]

V staroveku sa hovorilo, že keď mu egyptský vládca Ptolemaios ponúkol 60 talentov (čo bola závratná suma peňazí) za obraz „Odysea hovoriaceho v podsvetí,“ Nikias tento obraz radšej daroval svojim rodným Aténam.[8]

Referencie a bibliografia
  1. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Nikias 2
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
  3. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 655. (po nemecky)
  4. Plínius, Naturalis Historia, 35,38.
  5. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 242.
  6. Plínius, Naturalis Historia, 35,133.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 87.
  8. Jindřich Niederle. Slovo o Homerovi a jeho básních. [s.l.] : Greger, 1875. S. 32.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.