Io (mytológia)

Io alebo Ió (starogr. Ἰώ – Io, iný prepis: Ió) je postava gréckej mytológie, v staroveku niekedy stotožňovaná s egyptskou bohyňou Isis.[1]

Zeus a Io, autor: Giovanni Ambrogio Figino (1553 – 1608)

Io bola dcérou Inacha, prvého kráľa Argu,[2] a oceanidy Melie[3] (alebo Laodiky[4]). Bola kňažkou bohyne Héry a zamiloval sa do nej najvyšší boh Zeus. Aby ju ochránil pred Hérinym hnevom, premenil ju na kravu, a keď ho potom pri nej aj tak pristihla, predstieral, že ju dojí. Héra sa však nenechala oklamať. Obratnými rečami ho prinútila, aby jej kravu daroval, že ako poriadna manželka sa o ňu postará a postavila k nej stookého pastiera Arga, aby ju strážil. Na Diov príkaz ho však Hermes tónmi svojej flauty uspal a odťal mu hlavu.[4] Héra pozbierala oči svojho služobníka a ozdobila nimi chvost páva, ktorý sa odvtedy stal vtákom zasväteným Argovi.[5]

Héra potom za Io poslala ovada, ktorý ju neustále sužoval. Io zo strachu pred jeho cuciakom utiekla k západnému moru, ktoré dostalo po nej meno (Iónske more) a odtiaľ na Kaukaz, pod skalu, kde bol prikovaný Prometeus. Ten jej poradil, aby sa pokúsila dostať do Egypta, kde sa ovada zbaví a opäť nadobudne ľudskú podobu. Po dlhých útrapách sa jej to nakoniec podarilo a pri brehoch Nílu porodila Diovi syna Epafa, ktorý sa stal egyptským kráľom. Podľa jedného mýtu bola Io v Egypte uctievaná ako Isis a Epafos stotožňovaný s egyptským bohom Apidom.[1][5]

Odraz v umení

Z antiky sa zachovalo niekoľko jej vyobrazení na nástenných maľbách z rímskych čias. Z novovekých obrazov je známy hlavne obraz Jupiter a Io od A. Correggia alebo obraz Premena Io od M. van Uyttenbrocca.[4]

Referencie a bibliografia
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 328.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 73.
  3. Apollodoros, Kronika, 2,1,1.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé tetá, 1980. 66-048-80. S. 227.
  5. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 67 – 68.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.