Nigidius Figulus

Publius Nigidius Figulus (* asi 98 pred Kr.– 45 pred Kr.) bol rímsky vzdelanec, ktorého svojimi rozsiahlými znalosťami prekonal iba Varro, v tradícii považovaný za veľkého znalca mágie a čarodejníka. Nigidius patril k priateľom Marca Tullia Cicera, ktorého podporil počas Catilinovho sprisahania [1]. Roku 58 pred Kr. zastával úrad prétora. V občianskej vojne sa pridal k Pompeiovcom a po ich porážke (48 pred Kr.) bol Caesarom poslaný do vyhnanstva, kde zomrel.

Cognomen Figulus (hrnčiar) získal Nigidius údajne preto, že vyhlásil, že svet sa točí okolo svojej osi rýchlosťou hrnčiarského kruhu.

Podľa Cicerana sa Figulus usiloval, pomerne úspešne, oživiť pytagoreizmus. Z toho vyplýval jeho záujem o matematiku, astronómiu, astrológiu a dokonca aj o mágiu. Podľa Suetonia [2] v deň narodenia budúceho Augusta predpovedal jeho slávu. Apuleius [3] uvádza historku, podľa ktorej Figulus s pomocou kúziel našiel stratený poklad. Lucanus na konci prvej knihy svojho diela Bellum civilie (Občianska vojna) necháva Figula prednášať temné proroctvo o krvavej dobe, ktorá má nastať[4]. Hieronymus, ktorý stanovil dátum Figulovho úmrtia ako 45 pred Kr., ho nazýva Pythagoricus et magus (pytagorejec a čarodejník) [5].

Dielo

Pretože Nigidiovo dielo pripadalo nezrozumiteľné už jeho súčasníkom, a pretože sa vo všeobecnosti Rimania nezaujímali o magické vedy, upadli jeho práce rýchlo do zabudnutia. V neskoršej tradícii vystupoval Nigidius Figulus ako tajomný, temný mág-vzdelanec, ako to dokladá i jeho obraz v literárnych dielach iných autorov.

Najvýznamnejšie Figulovo dielo je Commentarii grammatici (Gramatické zápisky) obsahujúce 29 kníh. Nigidius v ňom vyjadril názor, že význam slov je daný, nie určený človekom. Obzvláštny dôraz pritom kládol na ortografiu a etymológiu. Quintilianus sa zmieňuje tiež o jeho rečníckom spise De gestu (O výraze)[6].

Dochované tituly niektorých ďalších prác sú:

  • De diis (O bohoch)
  • De sphaera graecanica (O gréckom okruhu)
  • De sphaera barbarica (O barbarskom okruhu)
  • De augurio privato (O súkromnom veštení)
  • De extis (O vnútornostiach)
  • De somniis (O snoch)
  • De vento (O vetre)
  • De terris (O krajinách)
  • De animalibus (O zvieratách)

Referencie
  1. Plut. Cic. 20; Cic. Sull XIV, 42
  2. nota ac vulgata res est P. Nigidium, comperta morae causa, ut horam quoque partus acceperit, affirmasse dominum terrarum orbi natum, Aug. 94
  3. Itemque Fabium, cum quingentos denarium perdidisset, ad Nigidium consultum uenisse; ab eo pueros carmine instinctos indicauisse, ubi locorum defossa esset crumina, Apol. 42
  4. Luc. I, 639 – 672
  5. Nigidius Figulus pythagoricus et magus in exsilio moritur, Chron. 45.
  6. Inst. XI, 3.143

Literatúra
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.