Marcus Terentius Varro Reatinus

Marcus Terentius Varro (116 – 27 pred Kr.), nazývaný aj Varro Reatinus na odlíšenie od svojho súčasníka Varrona Atacina, bol rímsky vzdelanec a spisovateľ.

Život

Varro sa narodil neďaleko Reate (dnes Rieti) do rodiny, o ktorej sa predpokladá, že patrila k jazdeckému stavu. Varro zostal k svojmu miestu narodenia pripútaný po celý svoj život, okrem iného tu vlastnil veľký statok.

Budúci veľký učenec študoval u iného slávneho vzdelanca, Lucia Aelia Stilona. Svoje vzdelanie ukončil v Aténach, pod vedením filozofa Antiocha z Askalónu pôsobiaceho v Platónovej Akadémii. Od roku 85 pred Kr., kedy zastával úrad kvestora, sa angažoval v politike na strane Gnaea Pompeia. Postupne dosiahol úrad tribúna ľudu a kurulského edila. Bojoval v Pompeiovom vojsku proti Sertoriovi (v rokoch 76 – 71 pred Kr.) aj proti pirátom (od roku 67 pred Kr.) a počas občianskej vojny slúžil ako jeho legát. Po porážke Pompeiovcov pri Farsale (48 pred Kr.) sa vrátil do Ríma, kde ho Caesar ospravedlnil.

Caesar poveril Varrona niekoľkými úlohami, Najprv sa mal postarať o opätovné osídlenie Capuy a Kampánie (59 pred Kr.) a roku 46 pred Kr. mu bol zverené zriadenie verejnej knižnice v Ríme. Po Caesarovej smrti, roku 43 pred Kr., ho pridal Marcus Antonius na proskripčnú listinu, čím Varro prišiel o svoj majetok, ale vďaka zásahu Fufia Calena si zachránil aspoň život. Po porážke Marca Antonia sa stal Varronovým ochrancom Augustus, vďaka ktorému mohol učenec prežiť posledné roky života v pokoji a venovať sa štúdiu a písaniu.

Dielo

Varro bol jeden z najplodnejších autorov staroveku. Podľa niektorých odhadov napísal 74 diel vo viac ako 600 knihách. Iba jedna z týchto kníh sa dochoval v úplnosti. Niektoré diela poznáme zo zlomkov alebo aspoň podľa názvu. Varronove diela boli používané inými spisovateľmi staroveku ako pramene, mimo iné Ciceronom, Plíniom Starším, Vergíliom, Aulom Gelliom, Augustínom a Vitruviom. Quintilianus nazýva Varrona „najučenejším spomedzi Rimanov“[1].

Varro je významný aj ako historik, ktorý sa pokúsil presne stanoviť dátumy významných udalostí rímskych dejín vrátane založenia Ríma. Jeho výskum rímskych dejín sa zakladá na tradičnej postupnosti rímskych konzulov, ktorá bola zaznamenávaná od najstarších čias. Tam, kde došlo k jej prerušeniu, vkladá Varro roky vlády diktátorov alebo anarchie. Rok založenia Ríma Varro stanovil ako 754 pred Kr (to je dátum uznávaný aj dnes archeológmi). Bolo dokázané, že sa v niektorých údajoch Varro mýli, ale dnes sú jeho závery prijímané ako všeobecne platné. Táto chronológia bola uvedené aj na Augustovom víťaznom oblúku v Ríme. Varronova datácia rímskych dejín sa z veľkej časti zachovala pod menom Fasti Capitolini (Kapitolský kalendár).

Varrovo dielo je v niektorých ohľadoch nesmierne moderné. Vzdelanec napríklad predvída existenciu mikroorganizmov, keď tvrdí, že je vhodné vyhýbať sa močiarom a vlhkých oblastiam, pretože na týchto miestach žijú malé tvory, ktoré nemožno vidieť ľudským okom, ale ktoré sa vznášajú vo vzduchu a vstupujú do ľudského tela ústami a nosom a ktoré spôsobujú choroby [2].

Dochované diela
  • De lingua latina (O latinskom jazyku), dochovaných 6 kníh z pôvodných 25
  • De re rustica (O poľnohospodárstve), 3 knihy

Umelecká literatúra
  • Saturae Menippae (Menippské satiry), celkom 150 kníh, dochovaných asi 600 fragmentov

Historiografická a geografická literatúra
  • Antiquitates (Starožitnosti), celkom 41 kníh rozdelených do dvoch častí, Antiquitates rerum humanarum (25 kníh) a Antiquitates rerum divinarum (16 kníh), venovaných Gaiuovi Iuliovi Caesarovi
  • De vita populi Romani (O živote rímskeho národa), 4 knihy venované Titovi Pomponiovi Atticovi
  • De gente populi Romani (O pôvode rímskeho národa), 4 knihy
  • De familiis Troianis (O trójskych rodoch)
  • De vita sua (O vlastnom živote), 3 knihy
  • Legationes (Posolstvá), 3 knihy
  • Annales (Anály)
  • Ephemeris novalis as Pompeium (Lodný denník pre Pompeia)
  • De ora maritima (O morskom pobreží)

Jazykovedná a literárna literatúra
  • De antiquitate literarum ad L. Accium (O starobylosti písma pre Lucia Accia)
  • De origine linguae Latinae (O pôvode latinského jazyka)
  • De similitudine verborum (O podobnosti slov)
  • De sermone Latino (O latinskej reči), 5 kníh
  • Quaestiones Plautinae (Plautovské otázky), 5 kníh
  • De comoediis Plautinis (O Plautových komédiach)
  • De scaenicis originibus (O vzniku divadla), 3 knihy
  • De actionibus scaenicis (O divadelných predstaveniach), 3 knihy
  • De poematis (O básnických druhoch), 3 knihy
  • De poetis (O básnikoch)
  • Hebdomades vel de imaginibus (Sedmičky alebo o obrazoch), 15 kníh

Rečnícka a právna literatúra
  • Orationes (Reči, 12 kníh)
  • Laudationes (Chváloreči)
  • De iure civili (O občianskom práve), 15 kníh

Filozofická a vedecká literatúra
  • De philosophia (O filozofii)
  • De forma philosophiae (O podobe filozofie)
  • Logistorici (Filozoficko-historické úvahy), 76 kníh
  • Disciplinae (Vedné odbory), 9 kníh

Referencie
  1. Inst. Or. 10.1.95
  2. Advertendum etiam, siqua erunt loca palustria, et propter easdem causas, et quod crescunt animalia quaedam minuta, quae non possunt oculi consequi, et per aera intus in corpus per os ac nares perveniunt atque efficiunt difficilis morbos. R.R. 1.12.2

Literatúra
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Iné projekty

Externé odkazy

Pozri aj
  • Antiquitates rerum humanarum et divinarum
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.