Nico

Nico sa narodila ako Christa Päffgen rodičom Hermannovi a Grete Päffgenovcom. Rodičia sa počas 2. svetovej vojny rozviedli a jej otec, ktorý slúžil vo wehrmachte, bol neskôr zastrelený. Nico žila chvíľu s matkou a jej rodičmi v meste Lübenau.

V 13-tich rokoch odišla do Berlína, kde začala pracovať v predajni s dámskym spodným prídlom KaDeWe. Neskôr vďaka jej fyzickej kráse začala túto bielizeň propagovať ako modelka. V 15-tich rokoch ju znásilnil seržant americkej armády, ktorý bol za tento čin odsúdený na trest smrti.[1] V roku 1954 sa ako modelka zoznámila s fotografom Herbertom Tobiasom, ktorý jej prisľúbil, že jej pomôže v kariére. Práve on jej dal umelecké meno Nico (vraj podľa kamaráta Nikosa Papatakisa). Neskôr pôsobila v Paríži. Tu si ju na jednom večierku všimol režisér Federico Fellini, ktorý ju angažoval v jeho filme Sladký život (1960).

V roku 1961 sa Nico presťahovala do New Yorku, do štvrti West Village. V novembri 1961 sa na jednu noc stretla s Alainom Delonom, s ktorým mala pomer (páru sa narodil syn Ari Päffgen, ktorého vychovávala Delonova matka).

V roku 1963 sa začala aj jej spevácka kariéra piesňou pre film Strip Tease od Jacquesa Poitrenauda. Skladbu zložil Serge Gainsbourg. V decemri 1963 prvýkrát spievala pred obecenstvom v new-yorskom klube Blue Angel.

V roku 1965 sa zoznámila s členmi rock-and-rollovej skupiny Rolling Stones. Gitarista skupiny Brian Jones s ňou nahral jej prvý singel I′am not Saying / The Last Mile. V New Yorku sa zoznámila aj s avantgardným umelcom Andy Warholom, ktorý ju hneď angažoval v jeho filme Chelsea Girl.

Warhol bol aj manažérom skupiny The Velvet Underground, do ktorej angažoval aj Nico. So skupinou The Velvet Underground spolupracovala na albume The Velvet Underground & Nico (1967), kde naspievala vokály v troch skladbách. So skupinou neskôr prerušila spoluprácu, lebo sa do nej zamilovali dvaja lídri skupiny (Lou Reed a John Cale). V tom istom roku vydala aj svoj prvý sólový album Chelsea Girl, na ktorom tiež hrali členovia The Velvet Underground.

Medzi jej krátkodobých partnerov (či skôr milencov) patril aj Jim Morrison.

Jej posledný verejný koncert sa uskutočnil 6. júna 1988 v berlínskom klube Planetarium.

Nico zomrela v júli 1988 v dôsledku zranenia (krvácanie do mozgu) pri nehode na bicykli.[2]

• 5. októbra roku 1985 Nico so svojou kapelou koncertovala v Kultúrnom stredisku Opatov v pražskom Južnom meste (Jižní město). Koncertu sa zúčastnilo okolo tisíc ľudí, Nico odohrala najmä piesne z nového albumu Camera Obscura (1985). Koncert uvádzal neskorší hudobný publicista Vojtěch Lindaur.[3]
• V roku 2017 bol o posledných dvoch rokoch života speváčky nakrútený talianskou režisérkou Suzannou Nicchiarelli film s názvom „Nico, 1988“.[4]