Jim Morrison

Narodil sa v Melbourne na Floride v rodine írsko-škótskeho pôvodu, a to admirálovi vojenského námorníctva USA Georgeovi Stephen Morrisonovi a jeho manželke Clare Clarke. Mal dvoch mladších súrodencov: sestru Anne Robin (* 1947) a brata Andrewa Lee (* 1948).
Vzhľadom na otcovo povolanie sa rodina často sťahovala, na čo mnoho psychológov a Morrisonových biografov upozorňovalo ako na dôvod, kvôli ktorému sa Jim mohol cítiť vykorenený.[1] Keďže George Morrison svoju rodinu kvôli práci často opúšťal, prvé roky života strávil Jim s matkou u starých rodičov v Georgii, kde život podliehal prísnym viktoriánskym pravidlám.
Po vojne sa už úplná rodina presťahovala do Washingtonu D.C., vzápätí nato do Albuquerque. Tu zažil Jim udalosť, na ktorú neskôr spomínal ako na ,,najdôležitejší okamih svojho života"[2]. Cestou po diaľnici do Santa Fe, narazila rodina na cestnú haváriu kamiónu a pueblových Indiánov, pričom pohľad jedného z nich utkvel v mysli Morrisona navždy. Sám neskôr tvrdil, že duša Indiána vstúpila do jeho tela.
Morrison strávil časť detstva v San Diegu v Kalifornii, kde začal v roku 1958 navštevovať strednú školu Alameda High School v meste Alameda, ktorú nedokončil. V júni 1961 nastúpil na George Washington High School v meste Alexandria v štáte Virgínia. Neskôr žil u starých rodičov v meste Clearwater na Floride, kde sa zapísal do Florida State University, kde hral aj v náborovom filme tejto školy.

V období strednej školy sa začala výrazne formovať Morrisonova výstredná povaha. Začal byť trúfalý a experimentovať s hranicou dovoleného aj hranicou spoločenských a ľudských konvencií. Jeho charakter sa formoval aj na základe veľkého vzťahu k literatúre a filozofii. Veľkými vzormi bol Nietzsche, či beatnickí autori ako Ferlinghetti. Jima Morrisona považovali za veľmi bystrého a inteligentného žiaka, ktorý filozofov vedel pochopiť. Záujímal sa aj o poéziu, ktorú sám písal a maľbu. Svoj záujem o film pretavil do štúdia na filmovej škole.

Po maturite nastúpil na University of California, Los Angeles (UCLA) na študijný odbor filmovej tvorby. Počas štúdia nakrútil dva krátke filmy, prvý z nich nazvaný First Love sa objavil na verejnosti v dokumente o filme, ktorý má názov Obscura. Na základe neúspechu svojho druhého filmu počas verejného školského premietania, Morrison školu opustil rok pred doončením, cítiac sa ako nepochopený umelec. No počas rokov štúdia spoznal viacerých študentov, vďaka ktorým neskôr vznikla legendárna skupina The Doors.

Jim Morrison a Ray Manzarek stáli pri vzniku americkej rockovej skupiny Doors v roku 1965 v Los Angeles Obsadenie:

• Jim Morrison - spev,
• Ray Manzarek - klávesy, spev,
• Robbie Krieger - gitara, spev,
• John Densmore - bicie, spev.

Meno skupiny sa odvolávalo na anglického básnika Williama Blakea (dvere medzi známym a neznámym) a spisovateľa Aldousa Huxleyho (brány vnímania). Skupina hľadala dvere do neznámeho a brány vnímania v drogách (meskalín, methedrin, LSD); v textoch sa objavovali motívy hrôzy, násilia, sexu, vzbury, zániku, smrti.

Skupina debutovala v Hollywoode v klube London Fog Club, prvé LP (The Doors) vydala počiatkom 1967. Doska im priniesla veľký úspech a ihneď ich včlenila do americkej rockovej špičky. Kriegerova skladba „Light My Fire“ vyšla v skrátenej verzii ako singel a získala 1. miesto v amerických rebríčkoch, ďalším hitom číslo jeden bol „Hello, I Love You“, zo záverečného obdobia uspel zvláštny titul „Riders On The Storm“. Vrchol úspechu dosiahla skupina okolo roku 1969 (koncert v Madison Square Garden v New York City za honorár 120 000 dolárov); LP dosahovali miliónových nákladov.

Vystúpenia skupiny boli v niektorých amerických štátoch zakazované pre agresivitu, obscénnosť a pod. (Liga pre slušnosť usporiadala 1969 proti Doors manifestáciu s 30 000 účastníkmi), čo skupine prinieslo v určitých vrstvách mládeže a v undergroundovom prostredí zvýšený rešpekt.

Skupina Doors patrila k najrozporuplnejším na rockovej scéne. Na jednej strane stály nezodpovedný prístup k životu, nedokonalosť hudobnej stránky prejavu, na druhej trvalý odpor k tzv. americkému spôsobu života, priekopnícke uplatnenie princípu epického divadla a iné. Dávno po svojom zániku sa Doors stali jednou z inšpirácií novej vlny.

• DOE, Andrew - TOBLER, John: Ich vlastnými slovami - Doors. Bratislava : Champagne Avantgarde, 1993. (2. vyd.) 100 s. ISBN 80-7150-129-8
• HOPKINS, Jerry - SUGERMAN, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992. 382 s. ISBN 80-900312-7-7
• SEYMORE, Bob: The End : Smrt Jima Morrisona. Olomouc : Votobia, 1994. 91 s. ISBN 80-85885-28-X

1. Hopkins, Jerry; Sugerman, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992, s. 18 - 20.
2. Hopkins, Jerry; Sugerman, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992, s. 17.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jim Morrison