Ordoliberalizmus

Ordoliberalizmus (zriedkavo ordoizmus) alebo staršie neoliberalizmus je smer ekonomickej vedy, nemecká podoba neoklasickej ekonómie. Vytvorila ho tzv. freiburská škola v 30. rokoch 20. storočia. Ordoliberalizmus zastáva názor, že trhový mechanizmus je vhodný systém, ale zároveň je potrebný aj právne inštitucionálny poriadok (odtiaľ názov "ordo-"), ktorý zabezpečí na jednej strane nezasahovanie štátu do trhových procesov a na druhej strane (aj zasahovaním štátu) zaručí existenciu voľnej trhovej konkurencie (teda zabráni vzniku monopolov, záujmových skupín, mocenských zoskupení, samospráv, politických tlakov a podobne).

Ordoliberalizmus teda predpokladá, že medzi hospodárskym a právnym poriadkom existuje úzka súvislosť a cieľom politiky má byť zosúladiť slobodu a poriadok. Základné krédo školy znie - štát je zodpovedný za vytváranie a udržovanie poriadku, nečinnosť štátu a spoliehanie sa spontánne procesy môže viesť až k nastoleniu diktatúry fašistického typu.

Základom ordoliberalizmu je teória nových ekonomických poriadkov (ordines) vypracovaná Walterom Euckenom.

Ordoliberalizmus je myšlienkovým základom systému nazývaného sociálna trhová ekonomika (ktorý má napríklad Slovensko zakotvený priamo v ústave). Jeho uplatnenie po druhej svetovej vojne bolo sprevádzané tzv. nemeckým hospodársky zázrakom ("Wirtschaftswunder").

Hlavní predstavitelia: Walter Eucken, Wilhelm Röpke, Ludwig Erhard. L. Erhard bol aj nemeckým ministrom hospodárstva (1949-1963) a nemeckým kancelárom (1963-1966).