Milton Friedman
Milton Friedman (* 31. júl 1912, Brooklyn, New York – † 16. november 2006, San Francisco, Kalifornia) bol americký ekonóm, štatistik a univerzitný profesor, významný predstaviteľ chicagskej školy. V roku 1976 mu bola udelená Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Spolu s Keynesom je najznámejší a najvplyvnejším ekonómom 20. storočia.
Milton Friedman | |||
americký ekonóm, štatistik a univerzitný pedagóg | |||
Dielo | |||
---|---|---|---|
Polia pôsobnosti | ekonómia | ||
Vedecké pôsobenie | National Bureau of Economic Research (1937 – 1940) Columbia University (1937 – 1941, 1943 – 1945, 1964 – 1965) University of Chicago (1946 – 1977) Hoover Institution (1977 – 2006) | ||
Alma mater | Rutgers University (B.A., 1932) University of Chicago (M.A., 1933) Columbia University (PhD., 1946) | ||
Vplyvy | Adam Smith, Friedrich August von Hayek a i. | ||
Ovplyvnil | Gary Becker, Margaret Thatcherová, Ronald Reagan, chicagski chlapci a i. | ||
Ocenenia | |||
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (1976) | |||
Osobné informácie | |||
Narodenie | 31. júl 1912 Brooklyn, New York, USA | ||
Úmrtie | 16. november 2006 (94 rokov) San Francisco, Kalifornia, USA | ||
Štátna príslušnosť | Spojené štáty | ||
Národnosť | americká | ||
Manželka | Rose Friedman | ||
Deti | David D. Friedman Janet Friedman | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Milton Friedman (multimediálne súbory na commons) | |||
|
Detstvo a mladosť
Milton Friedman sa narodil 31. júla 1912 v Brooklyne, mestskej štvrti New Yorku, ako štvrté dieťa v rodine židovských imigrantov Jenő Saula Friedmana (1878 – ) a Sarah Ethel rod. Landauovej (1881 – ),[1][pozn 1] ktorí pochádzali z Berehova (maď. Beregszász) v Podkarpatskej Rusi (dnes súčasť Ukrajiny).[2]
Milton Friedman priznal, že „ako mnoho prisťahovaleckých rodín, sme boli veľmi chudobní. Nikdy sme nemali rodinný príjem, ktorý by nás na súčasné štandardy posunul nad úroveň chudoby.“[3] Do základnej školy nastúpil o rok skôr, vo veku piatich rokov (1917). Ako talentovaný žiak bol v šiestom ročníku posunutý o ročník vyššie.[4] V roku 1924 nastúpil na strednú školu Rahway High School.[5]
Charakteristika
Bol to liberál (v podstate predstaviteľ tzv. kapitalizmu laissez-faire), predstaviteľ tzv. chicagskej školy, monetarizmu, oponent raného keynesovstva (kritizoval ignorovanie peňazí ako faktora v raných keynesovských modeloch, odmietal možnosť stimulácie ekonomiky fiškálnou politikou, zaviedol pojem prirodzenej nezamestnanosti). Obhajoval čistý floating (plávajúci kurz meny), presadzoval zápornú daň. Zaoberal sa infláciou a rastom miezd. K najvýznamnejším patrí jeho (mnohými ekonómami kritizovaná) štúdia o dôležitosti peňazí pri vysvetľovaní inflácie a jeho štúdie zaoberajúce sa časovými oneskoreniami vo všetkých typoch hospodárskej politiky.
Študoval matematiku na Rutgers University a neskôr ekonómiu na univerzite v Chicagu. V roku 1935 pracoval vo Washingtone na príprave rozsiahlej štúdie o rozpočtoch spotrebiteľov. V rokoch 1941 – 1943 pracoval na ministerstve financií, kde sa zaoberal daňovou politikou vojnového obdobia, pracoval ako matematický štatistik, venoval sa problémom návrhov zbraní, experimentom v metalurgii a vojnovej taktike. Na jeseň roku 1950 pôsobil ako konzultant agentúry vlády Spojených štátov, ktorá realizovala plnenie Marshallovho plánu.
Nobelovu cenu za ekonómiu získal v roku 1976 za výsledky v oblasti analýzy spotreby, histórie a teórie peňazí a za predvedenie zložitosti stabilizačnej politiky.
Diela
K jeho najznámejším dielam patria napríklad:
- Za všetkým hľadaj peniaze (Money Mischief) – 1992
- Kapitalizmus a sloboda (Capitalism and Freedom) – 1962
- Sloboda voľby (Free to Choose) – 1990 – napísal ju spoločne so svojou ženou Rose Friedmanovou
Napísal tiež slávny text pojednávajúci o metóde ekonomickej vedy – Metodológia pozitívnej ekonómie, známy je taktiež vďaka Liberálnemu inštitútu. Platnosť teórie overí len totožnosť s realitou.
Poznámky
- Friedman nebolo pôvodné meno jeho otca – získal ho po svojom nevlastnom bratovi (z matkinej strany). Podľa Miltona Friedmana pôvodné priezvisko jeho otca začínalo na Green- (Greenberg, Greenstein alebo pod.). Pozri Ebenstein 2007, s. 5-6.
Referencie
- Who's who in American Jewry, Los Angeles: Standard Who's Who, 1980, str. 145, OCLC 637069920, http://books.google.sk/books?hl=sk&id=aYlmAAAAMAAJ&q=%22Jeno+Saul+and+Sarah+Ethel+%28Landau%29%22
- Ebenstein 2007, s. 5
- Ebenstein 2007, s. 7
- Ebenstein 2007, s. 8
- Ebenstein 2007, s. 10
Literatúra
Monografie
- Ebenstein, Lanny (2007), Milton Friedman: A Biography, New York: Palgrave Macmillan, ISBN 1403976279
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Milton Friedman
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milton Friedman
Externé odkazy