Mstislav Leopoľdovič Rostropovič

Narodil sa v Baku v Azerbajdžane. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Moskvy. Na violončelo začal hrať v desiatich rokoch pod vedením svojho otca, ktorý bol talentovaný violončelista a žiak slávneho Pabla Casalsa.

V roku 1943 nastúpil na moskovské konzervatórium. Tu študoval hru na violončelo a klavír, ale tiež dirigovanie a skladbu. Medzi jeho profesorov patrili také osobnosti ako Dmitrij Šostakovič a Sergej Prokofiev. Keď bol v roku 1948 Šostakovič z politických dôvodov zbavený svojho miesta, Rostropovič na protest opustil konzervatórium. To už mal za sebou niekoľko významných úspechov, medzi inými prvé miesto na súťaži mladých umelcov Sovietskeho zväzu a prvé miesto na medzinárodnej súťaži v Prahe v roku 1947. V roku 1950 ako dvadsaťtriročný získal v tej dobe najcennejšie vyznamenanie - Stalinovu cenu.

Rostropovič s manželkou v roku 1965

V roku 1955 sa oženil s ruskou sopranistkou Galinou Višnevskou. O rok neskôr nastúpil ako profesor na moskovské konzervatórium. Jeho medzinárodná kariéra sa výrazne rozbehla v roku 1964 po vystúpení v západnom Nemecku. Odvtedy pravidelne vystupoval v zahraničí ako koncertný violončelista i dirigent.

V roku 1970 prichýlil vo svojom dome štvaného spisovateľa a významného disidenta Alexandra Solženicyna. Jeho podpora disidentského hnutia nezostala bez následkov. V roku 1970 boli Rostropovič i jeho manželka oficiálnymi kruhmi odvolaní z veľkého zahraničného turné a vyslaní na recitálové turné po malých sibírskych mestách.

V roku 1974 Rostropovič s rodinou emigrovali do USA. V roku 1976 sa stal šéfdirigentom Národného symfonického orchestra Spojených štátov vo Washingtone, a na tomto poste pôsobil až do roku 1994.

Rostropovič sa stal široko známym hlavne v roku 1989, kedy pred rúcajúcim sa berlínskym múrom triumfálne odohral pred hlúčikom pozorovateľov Bachove skladby.

V roku 1990 mu bolo obnovené ruské občianstvo. V 90. rokoch sa spolu s manželkou intenzívne venovali charitatívnej činnosti a svojej nadácii. Popri tom stále vystupoval a poriadal majstrovské kurzy.

V roku 2006 sa mu zhoršil zdravotný stav a bol akútne hospitalizovaný v ženevskej nemocnici. Neskôr sa liečil v parížskej nemocnici a vo februári 2007 bol hospitalizovaný v Moskve. Rakovine čreva podľahol 27. apríla 2007. 28. apríla ležal v otvorenej truhle na moskovskom konzervatóriu a na druhý deň bol pochovaný na Cintoríne Krista Spasiteľa v Moskve. Na jeho pohrebe sa okrem iných zúčastnili ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin, vdova po bývalom prezidentovi Naina Jeľcinová, bývalá prvá dáma Francúzska Bernadette Chiracová a španielska kráľovná Sofia.

Rostropovič bol výnimočný svojím obrovským talentom i ľudskosťou. Celý svoj život zasvätil boju za humanizmus a demokraciu. Vystupoval proti totalitnému režimu v Rusku i celom východnom bloku. Pred padajúcim berlínskym múrom nebolo zaťažko tomuto jednému z najvýznamnejších svetových umelcov zahrať na jednoduchej stoličke ako vyjadrenie víťazstva nad porazeným režimom. Angažoval sa v mnohých charitatívnych organizáciách, bol vyslancom UNESCO a jeho nadácia zabezpečila vakcinačný program v rodnom Azerbajdžane. Mal kontakty s viacerými svetovými osobnosťami, jeho priateľkou bola napríklad španielska kráľovná Sofia.

Ako violončelista patril Rostropovič k najvýznamnejším koncertným umelcom 20. storočia. Vysoko cenené sú najmä jeho interpretácie a nahrávky violončelových koncertov Josepha Haydna, Dmitrija Šostakoviča a Antonína Dvořáka. Získal viaceré umelecké i štátnické ocenenia. Zaslúžil sa o obohatenie violončelového repertoáru tým, že preňho boli napísané mnohé violončelové skladby. Rostropovič hral na nástroj Duport Stradivarius z roku 1711.

• Sinfonia Concertante e mol pre violončelo a orchester (Prokofiev, 1952)
• Violončelový koncert č. 1 Es dur (Šostakovič, 1959)
• Violončelová symfónia (Britten, 1963)
• Violončelový koncert č. 2 G dur (Šostakovič, 1966)
• Violončelový koncert (Lutosławski, 1969 - 70)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mstislav Leopoľdovič Rostropovič