Montrouge
Montrouge je francúzske mesto v juhozápadnej časti metropolitnej oblasti Paríža v departemente Hauts-de-Seine v regióne Île-de-France. Má asi 47 000 obyvateľov. Od centra Paríža je vzdialené 4,4 km.
Montrouge | |||
mesto | |||
radnica | |||
|
|||
Krajina | |||
---|---|---|---|
Región | Île-de-France | ||
Departement | Hauts-de-Seine | ||
Nadmorská výška | 76 m n. m. | ||
Súradnice | 48°49′02″S 02°19′19″V | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 85 m n. m. | ||
Najnižší bod | |||
- výška | 67 m n. m. | ||
Rozloha | 2,07 km² (207 ha) | ||
Obyvateľstvo | 48 410 (2009) | ||
Hustota | 23 386,47 obyv./km² | ||
Primátor | Jean-Loup Metton | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 92120 | ||
Poloha mesta v rámci Francúzska
| |||
Wikimedia Commons: Montrouge | |||
Webová stránka: ville-montrouge.fr | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Na severe hraničí s Parížom (hranicu tvorí najmä boulevard périphérique). Na východe susedí s mestami Gentilly a Arcueil, na juhu s mestom Bagneux, na juhozápade s mestom Châtillon a na západe s mestom Malakoff.
Dejiny
Montrouge (latinsky Monsrubens) sa prvý raz spomína za Filipa II. Augusta, kedy bol majiteľom Robert de Rubeo Monte.
Oblasť Montrouge bola dlho len riedko obývaná, v 12. storočí sa tu usadili mnísi sv. Viliama, ktorí tu zostali až do roku 1674.
Rozvoj Montrouge podporil Charles l'Aubépine, markíz de Chateauneuf, dvoran Ľudovíta XIII. Jeho rod získal panstvo okolo roku 1600. Okolo roku 1640 bola na pozemkoch okolo Montrouge zriadená obora pre kráľovské lovy a Montrouge bolo vyhľadávané šľachtou.
Markýz de Chateauneuf tu dal postaviť zámok, kde žil od roku 1650 do svojej smrti v roku 1663. Zámok kúpil v roku 1691 pan de Morstein. Stavba bola zbúraná okolo roku 1815.
V roku 1668 sa v Montrouge usídlili jezuiti, ktorí tu pobývali do roku 1762, v roku 1814 sa vrátili.
Za Druhého cisárstva tu vznikli tzv. "katolícke dielne", ktoré viedol abbé Migne. Dielne zamestnávali veľa mladých umelcov a vyrábali umelecké predmety pre kostoly vo Francúzsku.
V roku 1860 došlo k rozšíreniu hraníc Paríža a časť mesta Montrouge sa stala súčasťou 14. parížskeho obvodu. Mesto tak prišlo i o svoju radnicu, ktorá zostala na území Paríža a stala sa radnicou 14. obvodu. Rozloha mesta sa zmenšila z 350 ha na 105 ha.
Od roku 1925 mesto zažilo priemyslový boom, vzniklo tu veľa tlačiarní a tovární, väčšina už dnes zmizla.
Doprava
Na hranici s mestom Châtillon sa nachádza zastávka metra na linke 13. Konečná stanica Châtillon – Montrouge. V roku 2012 bude predĺžená linka 4 do stanice Mairie de Montrouge.
RATP prevádzkuje v meste 11 autobusových liniek.