Neolit

Neolit sa začal tzv. neolitickou revolúciou – v neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva.

Ľudia objavili pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín a zvierat, nastala domestikácia plodín a zvierat. Nastal prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu a chovu. Základ obživy tvorí kopaničiarske alebo žiarové poľnohospodárstvo doplnené chovom dobytka (spaľovaním zbavovali pôdu porastov, kyprenie palicou, z ktorej vznikol rýľ, a motykou). Istejšia obživa upevnila rodové zriadenie s matriarchálnymi črtami.

Neolitická revolúcia neprebehla vo všetkých oblastiach zároveň, najprv najpriaznivejších podmienkach na Blízkom východe v oblasti úrodný polmesiac (od Cypru cez Malú Áziu, horný tok Eufrat a Tigris – po Egypt), v Prednej Ázii, na Ďalekom východe, v Severnej Amerike. Neskôr sa z juhovýchodnej Európy (z Balkánu cez Karpatskú kotlinu) dostala na Slovensko.

Neolit je súčasť kamennej doby, takže kameň bol ešte stále hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov.

Deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávajú odlišné práce, no osady si vyrábali všetko potrebné. Iba v niektorých oblastiach prevládol chov dobytka.

Nové hospodárske formy priaznivo ovplyvňovali život človeka a hlboko zasahovali do všetkých jeho sfér. Odzrkadlili sa napokon aj v populačnom raste, ktorý bol príčinou – v dôsledku existencie expanzívneho hospodárstva – rozsiahlej neolitickej kolonizácie, ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše krajiny, odvtedy trvale osídlené; tým položil neolit základy ich kultúrneho obrazu.

Usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie vedú ku koreňom dnešnej našej civilizácie, najmä európskej.

Používali sa nové dokonalejšie náradia:

• kamenné nástroje (sekery, dláta, kliny) – obrúsené, neskôr prevŕtané;
• kosák;
• jednoduchý mlynček
• namiesto drevených, kamenných nádob – tvarované a vypaľované hlinené nástroje = keramika (svedectvo kultúrneho vývoja);
• jednoduché drevené tkáčske krosná – tkanie textílií z ľanu, vlny.
• ešte nepoznali koleso

Chov zvierat, pestovanie obilia si vyžaduje aby ostali na jednom mieste a budovali trvalé obydlia. Domy sú z hliny, dreva, kameňa, zo sušených tehál. Usadlý spôsob života spôsobil rýchle rozrastanie sa členov rodu, ktorí zaberajú nové úrodné oblasti. Dedinu, ako sídlo rodu, tvorí niekoľko domov širokých 5 – 7 m, dlhých 6 – 45 m, spočiatku boli neopevnené a v jednom dome bolo viac rodín.

V Mezopotámii a Egypte sa v 4. tisícročí pr. n. l. utvárali najstaršie štáty. Tamojšie pokročilé poľnohospodárstvo umožnilo obživu neroľníckeho obyvateľstva, vznikali prvé remeslá; utvárali sa vrstvy kňazov, bojovníkov, úradníkov.

Má niekoľko kultov: kult predkov, plodnosti zeme, matky – určuje sa podľa nej príslušnosť k rodu (postupnosť detí podľa matky – matriarchálna črta). Náboženstvo (počiatky v paleolite) je prvým pokusom o vysvetlenie sveta, čo pre nedostatok informácií vyúsťuje do bájí a povestí. Formuje sa teizmus (viera v božstvo). Pozorovanie skutočnosti má za následok poznávanie súvislostí niektorých javov (siatie, žatva) a stotožňovanie prírodných javov (dažde, búrky) s náboženskými predstavami, nadprirodzenými bytosťami.

Umenie sa zameriava iba na niektoré stránky života a vytvárali sošky žien (zobrazujú plodnosť – uctievanie). Výzdoba nádob, ktoré sa vyrábali v každej osade.

V porovnaní s prvými hrobmi vyhrabanými neandertálskym človekom pred 50 000 rokmi sa stáva pohreb v období neolitu zložitejším. Zatiaľ čo neandertálci pochovávali svojich mŕtvych do jednoduchej priekopy s niekoľkými milodarmi (kvetiny, rohy z kozorožca), bohato vybavené hroby usadlých skupín obyvateľstva vypovedajú o úzkych vzťahoch medzi svetom mŕtvych a živých. Väčšina mŕtvych bola pochovaná do zeme, ale v menšej miere sa vyskytuje i spopolnenie. Výnimku tvorí niekoľko oblastí, ako napríklad Írsko pred koncom 2. tisícročia pred Kr. Mŕtvi väčšinou ležali na boku vo fetálnej polohe. Cintoríny, ktoré vyrastali pri dedinách ako miesta vyhradené pre zosnulých, sa líšili od obývaných častí sídliska. Okolo roku 3500 pred Kr. sa objavujú prvé hromadné hroby, zrejme rodinné; hromadné hroby a hierarchizácia spoločnosti sa premietajú i do tejto oblasti, kde hroby náčelníkov obsahujú, na rozdiel od iných, prepychové predmety.

Uvedená je najbežnejšia alternatíva; roky neplatia pre všetky regióny; uvedený je aj eneolit (chápaný niekedy ako „konečný neolit“).

• „protoneolit“ [a podobné názvy] (6400/6100 – 5500 pred Kr.)
• starý neolit (po angl. Early Neolithic):
  • starý neolit I (5600/5500 – 5300 pred Kr.)
  • starý neolit II (5300 – 5000 pred Kr.)
• stredný neolit:
  • stredný neolit I (5000 – 4400 pred Kr.)
  • stredný neolit II / epirössen / medená doba I (4500 – 4200 pred Kr.)
• mladý neolit
• neskorý neolit (po angl. Late Neolithic):
  • neskorý neolit I / epilengyel / medená doba II (4200 – 3750 pred Kr.)
  • neskorý neolit II / medená doba III (3800 – 3200 pred Kr.)
• eneolit / konečný neolit (po angl. Final Neolithic) / medená doba IV – V a raná bronzová doba (2250 – 1900):
  • starý eneolit / konečný neolit I / medená doba IV (3250 – 2750 pred Kr.)
  • stredný eneolit / konečný neolit II / medená doba V (2800 – 2400 pred Kr.)
  • mladý eneolit / konečný neolit III (2600 – 1900 pred Kr.) / medená doba VI (2600 – 2000) a raná bronzová doba (2250 – 1900)

Pozri: neolit na Slovensku.