Obdobie Džómon

Obdobie Džómon (iné názvy: obdobie džómon, džómonské obdobie, éra Džómon, džómon, Džómon, džómonská kultúra/kultúra Džómon (v širšom zmysle); jap. 縄文時代 – Džómon džidai) je japonské prehistorické obdobie trvajúce približne od roku 14 000 (14 500) pred Kr. až do roku cca 900 pred Kr. Staršie sa dlhé roky začiatok uvádzal do roku 10 000 (10 500) pred Kr. a koniec do roku 300/500 pred Kr. Ako džómonská kultúra/kultúra Džómon v užšom zmysle (vlastná džómonská kultúra) sa označuje džómonské obdobie až od jeho ranej fázy alebo až od prvej fázy.

Samuraji z klanu Satsuma počas obdobia Bošinskej vojny.

Dejiny Japonska

Japonský paleolit Obdobie Džómon Obdobie Jajoi Obdobie Jamato Obdobie Kofun Obdobie Asuka Obdobie Nara Obdobie Heian Obdobie Kamakura Obdobie Muromači Obdobie Sengoku Obdobie Azuči-Momojama Obdobie Edo Obdobie Meidži Reformy Meidži Obdobie Taišó Obdobie Šówa Obdobie Heisei Obdobie Reiwa

Obdobie Džómon sa tradične delí na 6 podobdobí a tie ďalej na fázy. Jednotlivé podobdobia sa od sebe odlišujú typom archeologických nálezov, predovšetkým keramiky, ktoré do nich spadajú. Nasleduje zoznam 6 podobdobí podľa starého datovania:

Keramika zo začiatku obdobia Džómon

• počiatočné – 10000/10500 až 7500 pred Kr.
• rané – 7500 až 4000 pred Kr.
• prvé – 4000 až 3000 pred Kr.
• stredné – 3000 až 2000 pred Kr.
• neskoré – 2000 až 1000 pred Kr.
• terminálne – 1000 až 500/300 pred Kr.

Termín Džómon v japončine znamená „povrázkový vzor“ a vzťahuje sa na keramiku, ktorá bola zdobená týmto spôsobom. Keramika Džómon bola prvá na svete. Boli vyrábané sošky v podobe zvierat alebo v podobe ženy nazývané dogú (土偶). Sošky mužov sú nachádzané vzácne.

K významným archeologickým náleziskám keramiky Džómon patrí jaskyňa Fukui v prefektúre Nagasaki na Kjúšú a skalné sídlisko Kamikuroiwa v prefektúre Ehime na Šikoku.[1]