Miroslav Válek

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.[1] Prešiel redakciami viacerých časopisov (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS. [2]

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS. [2] Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe[2] a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. [3] [4]

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.[5] Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).[6] Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť (Nite) sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti Rovina už využíva len voľný verš.[7]

Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.[8]

Piata básnická skladba Slovo z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal Valér Mikula v roku 2005.[9] Eduard Chmelár má k tomuto rozboru prof. Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka. [10]

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe SPŠ dopravnej v Trnave

• 1966 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
• 1972 – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
• 1974 – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou
• 1975 – zaslúžilý umelec
• 1977 – národný umelec
• 1977 – nositeľ Radu práce
• 2019 – čestné občianstvo mesta Trnava

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.[11] Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,[12] zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.[12] Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe.^{[chýba zdroj]} Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie, na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.[13]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Miroslav Válek

1. Miroslav Válek | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
2. Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, Online
3. MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., Online
4. Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: HN Magazín, 27.2.2016 Online
5. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.53.
6. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.
7. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.56.
8. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.62.
9. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.
10. CHMELÁR, Eduard: Na noži. Hodnotný výber so zlomyseľným koncom. http://www.litcentrum.sk/recenzie/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym-koncom?
11. KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line
12. REHÁK, Oliver. Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho [online]. Denník N, 2015-03-31, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.
13. DUBOVSKÝ, Patrik. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 [online]. Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.

• VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005. 553 s. ISBN 80-7149-795-9
• BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. ISBN 80-223-1777-9
• SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009.
• KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line.
• ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN 978-80-8119-075-9
• ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66 - 84.